Preskočiť na obsah
  |  

Katarské referendum o zrušení legislatívneho zboru bolo úspešné

Za zrušenie volieb do poradného orgánu emira hlasovalo viac ako 90 percent voličov, po zmene ústavy tak poslancov bude menovať monarcha, píše agentúra Reuters.

„Katarčania dnes oslávili plody toho, čo zasadili predkovia... účasťou na všeobecnom referende o návrhu ústavných zmien stálej ústavy krajiny,“ uviedol katarský emir Tamím bin Hamada Ál-Thání na sieti X po zverejnení výsledkov.

V roku 2021 sa v Katare konali vôbec prvé voľby, v ktorých si oprávnení voliči vyberali dve tretiny 45-členného Poradného zhromaždenia (Madžlis aš-šúrá), ktoré je katarským legislatívnym zborom. Politické strany sú v krajine zakázané a všetci kandidáti kandidovali ako nezávislí. Voľby umožnilo ústavné referendum z roku 2003. Uskutočnili sa však až o 18 rokov neskôr.

Thání v októbri vyhlásil, že voľby boli experimentom, ktorý katarská vláda vyhodnotila a navrhla ústavné zmeny. Emir uviedol, že zrušením volieb sa Katar vyhne napätiu medzi rodinami a kmeňmi, ktoré vyvolal volebný proces.

Reuters pripomína, že prvé voľby v krajine vyvolali zriedkavé napätie medzi miestnymi kmeňmi. Proti volebným pravidlám protestovali najmä príslušníci beduínskeho kmeňa Al-Muráh. Ide o jeden z najväčších beduínskych kmeňov v Perzskom zálive, ktorého korene siahajú do východnej časti Saudskej Arábie.

Prijatý volebný zákon však tejto skupine voliť neumožňoval, pretože vo voľbách nemohli voliť Katarčania, ktorých rodina na území krajiny nežila pred rokom 1930.

Členovia kmeňa Al-Muráh boli v minulosti kráľovskou rodinou obvinení z účasti na pokuse o štátny prevrat v roku 1996, ktorý údajne podporila Saudská Arábia. Vláda následne viacerým z nich odobrala občianstvo. Príslušníci kmeňa vládu obviňujú z diskriminácie.

(tasr)

  |  

Izrael ponúka Hamasu šesťcifernú sumu v dolároch za prepustenie rukojemníkov

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu chce únoscom z radikálneho hnutia v Pásme Gazy ponúknuť milióny dolárov.

Podmienkou je aj ich bezpečný odchod s rodinami domov.

Izraelské vládne zdroje v utorok potvrdili správu, ktorú odvysielala televízna stanica Kešet 12. Predstaviteľ Hamasu Táhir an-Núnú však označil túto ponuku za "frašku" a uviedol, že rukojemníci budú prepustení len na základe dohody, ktorá ukončí vojnu, zruší blokádu Pásma Gazy a umožní obnovu tejto napadnutej pobrežnej oblasti.

Z približne 250 ľudí unesených z Izraela počas masakry vedenej Hamasom 7. októbra 2023 je približne 100 rukojemníkov stále zadržiavaných v Pásme Gazy, hoci sa predpokladá, že mnohí z nich už medzitým zomreli, konštatuje DPA. Ich príbuzní obviňujú Netanjahua, že zablokoval dohodu o prepustení týchto osôb, zatiaľ čo on z toho obviňuje Hamas.

Palestínski militanti pri vlaňajších útokoch na juhoizraelské obce zabili zhruba 1200 ľudí. Izrael odpovedal bezprecedentnými náletmi na Pásmo Gazy a pozemnou ofenzívou na toto pobrežné územie, pri ktorých zahynuli desaťtisíce Palestínčanov a väčšina Pásma Gazy sa premenila na ruiny.

(tasr, dpa)

  |  

Niekoľko európskych finančných spoločností obmedzilo svoje väzby na Izrael

UniCredit zaradila Izrael v čase vypuknutia vojny na „zakázaný“ zoznam, informoval zdroj oboznámený so záležitosťou, čo potvrdzuje štúdia holandskej neziskovej organizácie PAX.

Viaceré z najväčších európskych finančných spoločností obmedzili svoje väzby na izraelské spoločnosti alebo spoločnosti s väzbami na túto krajinu, keďže sa stupňuje tlak aktivistov a vlád na ukončenie vojny v Gaze, kde Izrael bojuje s militantnou skupinou Hamas.

Údaje ukazujú, že priame investície do Izraela klesli v roku 2023 o 29 percent, keďže ratingové agentúry upozornili na nepredvídateľný vplyv vojny na investície v krajine.

Zatiaľ čo banky a poisťovne často hovoria o svojich environmentálnych a riadiacich cieľoch, pri zverejňovaní svojho postoja voči vojne sú menej otvorené.

Nórsky správca aktív Storebrand a francúzska poisťovňa AXA medzitým predali akcie niektorých izraelských firiem vrátane bánk.

(mja, reuters)

  |  

Viaceré americké štáty hlásili bombové hrozby vo volebných miestnostiach

Najmenej dve volebné miestnosti v americkom štáte Georgia museli v utorok evakuovať v dôsledku falošných hlásení o bombových hrozbách, z ktorých miestne volebné úrady obvinili ruských agentov.

Hlasovanie o budúcom prezidentovi USA preto na týchto miestach nakrátko pozastavili, no hrozby zaznamenalo viacero štátov.

„Žiadna z hrozieb nebola doposiaľ vyhodnotená ako dôveryhodná," uviedol Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) vo svojom vyhlásení a dodal, že integrita volieb patrí medzi jeho najvyššie priority. K hláseniam došlo na viacerých miestach v niekoľkých štátoch a mnohé z nich pochádzali z ruských e-mailových domén, tvrdí FBI.

Vysokopostavený nemenovaný úradník kancelárie republikánskeho štátneho tajomníka Georgie Brada Raffenspergera upresnil, že bombové hrozby v Georgii boli odoslané z e-mailových adries, ktoré používali Rusi aj pri predchádzajúcich voľbách v snahe zasiahnuť do ich priebehu. "Je pravdepodobné, že za tým stojí Rusko," vyhlásil úradník.
   
Raffensperger tiež skonštatoval, že za falošné bombové hrozby je zodpovedné Rusko. "Zdá sa, že sa chystajú robiť nepokoje. Nechcú, aby sme mali hladké, spravodlivé a presné voľby, a ak sa im podarí dosiahnuť, že sa medzi sebou budeme hádať, môžu to považovať za víťazstvo," povedal štátny tajomník novinárom. Ruské veľvyslanectvo vo Washingtone sa k situácii bezprostredne nevyjadrilo.

(tasr, reuters)

  |  

Muž so zapaľovačom a svetlicou prichytený v americkom Kapitole

V utorok bol v návštevníckom centre amerického Kapitolu zatknutý muž, ktorý „páchol po pohonných hmotách, mal zapaľovač a pištoľ so svetlicami“, informovala polícia amerického Kapitolu.

Predstaviteľ orgánov činných v trestnom konaní povedal, že muž prechádzal bežnou bezpečnostnou kontrolou a policajti si všimli pištoľ na svetlice a zapaľovač. Mal tiež dve nádoby, ktoré po otvorení páchli benzínom.

„Naši príslušníci práve zatkli muža, ktorého sme zastavili počas našej kontroly v Návštevníckom centre Kapitolu,“ píše sa vo vyhlásení polície. Návštevnícke centrum Kapitolu bude počas dňa zatvorené.

(mja)

  |  

V Poľsku sa formuje nová ukrajinská légia, záujem hlásia aj z Česka

Do konca roka začne Poľsko s výcvikom príslušníkov ukrajinskej légie, ktorá sa má skladať z Ukrajincov žijúcich v zahraničí a ktorá bude nakoniec nasadená na boj proti ruskej armáde na Ukrajine.

Do vznikajúcej légie sa za mesiac fungovania náborového centra prihlásilo viac ako päťsto ľudí, väčšinou z Poľska a Českej republiky.

„Najviac žiadostí sme dostali od Ukrajincov žijúcich v Poľsku a Českej republike, ale prihlásili sa nám aj ľudia z iných krajín, napríklad z Veľkej Británie a Írska, ako aj z USA a Kanady,“ povedal zástupca náborového centra. Podľa neho záujem o vstup do légie prejavili Ukrajinci z 30 krajín, 90 percent z nich sú muži, 10 percent ženy.

Zatiaľ jediné centrum pre nábor dobrovoľníkov do Ukrajinskej légie sa nachádza v Lubline vo východnom Poľsku na ukrajinskom generálnom konzuláte. V budúcnosti sa v prípade potreby budú môcť dobrovoľníci prihlásiť aj na iných ukrajinských konzulátoch v Poľsku.

Na otázku, či to bude možné aj na konzulátoch v iných európskych krajinách, zástupca náborového centra uviedol, že je predčasné o tom hovoriť.

(echo24,mja)