Vo svojich návrhoch sa poslanci zameriavajú na ochranu života nenarodených detí a na podporu rodín.
Poslanci Kresťanskej únie (KÚ), Anna Záborská a Richard Vašečka, predložili parlamentu návrhy na zmeny v zákonoch týkajúcich sa umelého prerušenia tehotenstva a daní. Cieľom návrhov je zlepšiť ochranu života od počatia a zvýšiť podporu viacdetným rodinám.
V oblasti ochrany života poslanci navrhujú skrátiť lehoty pre umelé ukončenie tehotenstva z doterajších dvanásť týždňov na osem týždňov. Tak, aby zodpovedala okamihu, keď sa dá prvýkrát potvrdiť zdravý vývoj plodu, ktorého znakom je tlkot srdca.
„Politici majú morálnu povinnosť prijímať také právne predpisy, ktoré odrážajú záväzok chrániť ľudský život v každom štádiu. Právne predpisy v prospech života sú súladné so širšími zásadami ľudských práv, najmä s myšlienkou, že žiadny človek by nemal byť zbavený života bez riadneho procesu,“ konštatuje Richard Vašečka.
Poslanci tiež pripomínajú, že vysoká miera potratov môže mať negatívny dopad na demografický vývoj krajiny, čo môže viesť k dlhodobým ekonomickým problémom, ako je starnutie populácie a nedostatok pracovnej sily.
Anna Záborská upozorňuje na neprimerané zníženie daňového bonusu pre viacdetné rodiny, ktoré zasiahlo najmä rodiny s tromi a viac deťmi. Kresťanská únia preto navrhuje, aby sa daňový bonus týmto rodičom nekrátil.
Podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev na platforme Instagram uviedol, že víťazstvo Donalda Trumpa je zlou správou pre Ukrajinu, z príspevku citovala agentúra Reuters.
Republikánsky zvolený prezident má pre Rusko „jednu užitočnú vlastnosť – ako biznismen telom i dušou až smrteľne nerád míňa peniaze na rôznych zavesených hlúpych spojencov, na zlé charitatívne projekty a na nenásytné medzinárodné organizácie“, napísal Medvedev, podľa ktorého do tejto kategórie spadajú aj Ukrajinci.
Dodal však, že zatiaľ nie je jasné, do akej miery bude môcť Trump znížiť americké financovanie Kyjeva. „Otázkou je, koľko bude Trump nútený dať na vojnu. On je tvrdohlavý, ale (americký) systém je silnejší,“ uviedol ruský politik.
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán to podľa agentúry MTI uviedol v kirgizskom Biškeku na stretnutí Rady hláv štátov Organizácie turkických štátov (OTS).
"V Amerike sa zrodilo víťazstvo republikánov, čo pre nás európskych lídrov otvára otázku, či samotná Európa bude schopná udržať vojenskú a finančnú podporu pre Ukrajinu. Sú o tom vážne pochybnosti, takže bude potrebná nová európska stratégia," povedal v prejave Orbán s tým, že prvé kroky v tejto súvislosti by mohli byť prijaté vo štvrtok v Budapešti na samite európskych lídrov.
Premiér pripomenul, že v Budapešti očakávajú 47 hláv štátov a vlád. Za najťažšiu otázku, ktorú treba riešiť, je osud pôžičky vo výške 50 miliárd eur pre Ukrajinu. Predtým o nej rozhodla skupina G7, pričom pôžičku majú spoločne financovať Európska únia a Spojené štáty.
V súvislosti so súčasnou situáciou v Európe maďarský ministerský predseda uviedol, že v Európskej únii dnes prevládajú diskusie o takmer tisíc dní trvajúcej vojne na Ukrajine a o stále sa prehlbujúcej európskej konkurencieschopnosti. "Pokiaľ ide o európsku diskusiu o vojne, v EÚ je stále masívna, provojnová väčšina, aj keď podľa všetkých vojenských expertov už bola európska stratégia na bojisku porazená," zdôraznil.
Maďarsko v júli prevzalo predsedníctvo v Rade EÚ, pripomenul maďarský ministerský predseda s poznámkou, že on osobne následne začal mierovú misiu. "Som vďačný [tureckému, pozn. red] prezidentovi Erdoganovi za jeho pomoc pri mojej práci", povedal Orbán, podľa ktorého boli touto misiou dosiahnuté výsledky, na základe ktorých sa v Európe začalo diskutovať o tom, ako by sa vojnová stratégia dala pretransformovať na mierovú.
Orbán v júli navštívil Ukrajinu, Rusko, Čínu a Spojené štáty, pričom tieto zahraničné cesty označil za "mierovú misiu". Lídri EÚ v reakcii uviedli, že maďarský premiér počas nich nehovoril v mene 27-členného bloku.
Členovia skupiny organizovaného zločinu už odsúdení v Nemecku, teraz čelia trestnému stíhaniu aj na Slovensku.
Európska prokuratúra (EPPO) v Bratislave začala formálne konanie proti šiestim členom organizovanej zločineckej skupiny a dvom spoločnostiam, ktoré sú podozrivé zo schémy podvodov na DPH v hodnote 26 miliónov eur.
Z vyšetrovania vyplýva, že skupina použila podnik so sídlom v Bratislave ako nárazníkovú spoločnosť v cezhraničnom podvode s DPH – komplexnej trestnej schéme, ktorá využíva pravidlá EÚ o cezhraničných transakciách medzi jej členskými štátmi, keďže tieto sú oslobodené od dane z pridanej hodnoty.
Predpokladá sa, že jedna z podozrivých spoločností, vedená jedným z podozrivých ako vlastníkom a druhým ako generálnym riaditeľom, vykonávala transakcie s drahými kovmi – zlatom, striebrom, platinou a paládiom. Tovar kupovali od dodávateľov v Nemecku a Spojenom kráľovstve a následne predávali spoločnostiam v Londýne, Belgicku a na Slovensku bez DPH.
Sfalšované výkazy vyústili až do nezákonných daňových priznaní v sume takmer 29 miliónov eur, ako aj viedli k dodatočným odvodom DPH vo výške viac ako 17 miliónov eur.
Slovenský daňový úrad pri kontrole zistil, že tieto sfalšované odpočty DPH v konečnom dôsledku predstavovali neuhradenú DPH vo výške viac ako 26 miliónov eur, vrátane odhadovanej straty niečo viac ako 265-tisíc eur pre rozpočet EÚ.
Štyria členovia tejto organizovanej skupiny boli pritom už odsúdení nemeckým súdom a dvaja podozriví si v súčasnosti odpykávajú tresty odňatia slobody v Nemecku, kde svojím podvodom činili straty na DPH vo výške najmenej 23 miliónov eur. Ich trestnú činnosť na Slovensku preto bolo možné identifikovať vďaka operatívnemu modelu EPPO.
V prípade obvinenia a dokázania viny hrozí podozrivým u nás trest odňatia slobody na tri až desať rokov.
Útok bezpilotnými lietadlami na námornú základňu Kaspijsk v Dagestanskej republike zničil dve raketové lode Tatarstan a Dagestan v Kaspickom mori, potvrdil zdroj z ukrajinskej vojenskej rozviedky (HUR) pre denník Ukrajinska pravda.
Zdroj z HUR pripomenul, že Kaspijsk je od ukrajinských hraníc vzdialený približne 1 500 kilometrov, dronové sily podľa neho zaútočili 6. novembra skoro ráno. Výsledkom operácie údajne bolo pozastavenie prevádzky letiska v Machačkale, hlavnom meste Dagestanu.
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán bol jedným z prvých gratulantov, ktorí vo videu v stredu zablahoželali Donaldovi Trumpovi k víťazstvu v amerických prezidentských voľbách.
Trumpov triumf označil Orbán za „možno najväčší návrat v západnej politickej histórii“. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.
"Vidím jasné víťazstvo, možno najväčší návrat v západnej politickej histórii. Obrovská výhra. Vyhrážali sa mu väzením, zobrali mu majetok, chceli ho zabiť, celý mediálny svet v Amerike sa proti nemu obrátil, a predsa vyhral," povedal maďarský premiér.
Podľa jeho slov je to veľké povzbudenie pre všetkých, ktorí veria vo vytrvalosť, vôľu a nádej v mier pre svet. Orbán verí, že teraz je obrovská šanca na to, aby do konca roka boli sily presadzujúce mier v západnom svete vo väčšine.
„Teraz je obrovská šanca, že sa to stane, a ak sa tak stane, ekonomika môže ožiť a americko-maďarské vzťahy sa tiež môžu vrátiť do starých zlatých čias. Máme niekoľko plánov, ktoré môžeme s prezidentom Donaldom Trumpom realizovať v budúcom roku,“ dodal Orbán.
Zelenskyj ocenil Trumpov prístup k mieru prostredníctvom sily
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že Trumpov záväzok k prístupu "mier prostredníctvom sily" by mohol priblížiť Ukrajinu napadnutú Ruskom k "spravodlivému mieru".
Zelenskyj zablahoželal republikánovi k "pôsobivému volebnému víťazstvu". Zároveň vyjadril záujem v rozvíjaní vzájomne prospešnej politickej a hospodárskej spolupráce s USA. "Tešíme sa na éru silných Spojených štátov amerických pod rozhodným vedením prezidenta Trumpa a spoliehame sa na pokračujúcu silnú podporu Ukrajiny zo strany oboch politických strán v Spojených štátoch," uviedol Zelenskyj.
Trump však počas predvolebnej kampane opakovane prisľúbil, že vojnu na Ukrajine ukončí do jedného dňa, ak bude zvolený na post prezidenta Spojených štátov. Kritizoval aj rozsah americkej podpory pre Kyjev. Zelenského zase obvinil, že prispel k začatiu vojny s Ruskom a označil ho za "najlepšieho obchodníka na svete".
Donald Trump sa stretol v New Yorku s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Foto: TASR/AP
Lídri silných európskych štátov
Francúzsky prezident Emmanuel Macron poblahoželal prezidentovi Trumpovi s dôvetkom, že je pripravený na takú spoluprácu, akú mali predtým štyri roky – „s vaším presvedčením aj mojím, s rešpektom aj ambíciami, za mier a prosperitu,“ napísal Macron na X.
Nemecký kancelár Olaf Scholz tvrdí, že „Nemecko a USA dlhodobo spolupracujú na podpore prosperity a slobody na oboch stranách Atlantiku“. Dodal, že v prospech občanov budú v tomto úsilí pokračovať.
Britský premiér Keir Starmer zagratuloval Trumpovi k jeho „historickému víťazstvu vo voľbách“. Britsko-americké vzťahy budú podľa neho naďalej prosperovať. "Ako najbližší spojenci stojíme bok po boku pri obrane našich spoločných hodnôt slobody, demokracie a podnikania," oznámil Starmer po tom, čo sa Trump vyhlásil za víťaza volieb.
Keir Starmer. Foto: TASR/AP
Talianska premiérka Giorgia Meloniová v príspevku na sociálnej sieti napísala, že Taliansko a Spojené štáty majú pevné spojenectvo. "Je to strategické puto, ktoré teraz určite ešte viac posilníme," uviedla.
Premiér Holandska Dick Schoof v gratulácii Trumpovi povedal, že sa teší na úzku spoluprácu v oblasti spoločných záujmov oboch krajín. "Spojené štáty sú dôležitým spojencom Holandska, na bilaterálnej úrovni a aj v medzinárodnom kontexte, ako je NATO," dodal Schoof.
Jeho predchodca a dnes generálny tajomník NATO Mark Rutte sa teší na opätovnú spoluprácu. Trumpovo "vedenie bude opäť kľúčové pre udržanie silnej Severoatlantickej aliancie," uviedol v príspevku na sociálnej sieti X nový šéf NATO Rutte.
"Gratulujem, pán prezident Donald Trump," napísal poľský prezident Andrzej Duda na sociálnej sieti. "Dokázali ste to," zvýraznil.
O záujme pokračovať či posilniť spoluprácu s USA vo svojich gratuláciách hovorili aj nórsky premiér Jonas Gahr Stoere, švédsky premiér Ulf Kristersson, premiérka Dánska Mette Frederiksenová, austrálsky premiér Anthony Albanese, španielsky premiér Pedro Sánchez či predseda vlády Rumunska Marcel Ciolac. Ten uviedol, že pod Trumpovým vedením verí v mier a prosperitu pre všetkých občanov.
Módí nazval Trumpa priateľom, Netanjahu hovorí o veľkom spojenectve
Indický premiér Naréndra Módí nazval Trumpa svojím priateľom a jeho víťazstvo vo voľbách označil za historické. Zároveň vyhlásil, že sa teší na obnovenie spolupráce s Trumpom s cieľom posilniť "komplexné globálne a strategické partnerstvo" medzi krajinami. Vyzval na podporu celosvetového mieru, stability a prosperity.
Trumpa označil za priateľa aj turecký prezident Erdogan, ktorý vyjadril nádej, že v tejto "novej ére, ktorá sa začína voľbou amerického ľudu", sa okrem posilnenia bilaterálnych vzťahov skončia regionálne a globálne krízy a vojny, predovšetkým palestínska otázka a vojna Ruska a Ukrajiny. "Verím, že sa vynaloží viac úsilia na vytvorenie spravodlivejšieho sveta," dodal.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu zasa napísal: „Váš historický návrat do Bieleho domu znamená nový začiatok pre Ameriku a mohutné potvrdenie veľkého spojenectva medzi Izraelom a Amerikou.“
Benjamin Netanjahu. Foto: TASR/AP
Reagovala aj Čína
Čína dúfa v mierové a vzájomne výhodné spolužitie so Spojenými štátmi, vyhlásila hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Mao Ning v reakcii na americké prezidentské voľby, v ktorých sa republikán Donald Trump vyhlásil za víťaza.
"K čínsko-americkým vzťahom budeme naďalej pristupovať a riešiť ich na základe zásad vzájomného rešpektu, mierového spolunažívania a obojstranne výhodnej spolupráce," uviedla hovorkyňa na pravidelnom brífingu.
"Voľby boli vnútornou záležitosťou USA a my rešpektujeme voľbu Američanov," dodala. Čína sa k výsledkom volieb v USA vyjadrí až po ich oficiálnom oznámení, reagovala Mao Ning na otázku, či bude čínsky prezident Si Ťin-pching Trumpovi blahoželať k víťazstvu.
Agentúra DPA pripomína, že vzťahy medzi týmito dvoma najväčšími svetovými ekonomikami sú na historickom minime. Americké clá na čínske výrobky a čínske obmedzenia vývozu kľúčových surovín zaťažujú obchod.
K tomu sa navyše skloňuje aj otázka Taiwanu. Peking považuje tento nezávisle spravovaný ostrov za súčasť pevninskej Číny a pohrozil už inváziou. Washington zase podporuje Taiwan zbraňami a v prípade útoku by mu musel pomôcť.
Pridali sa českí politici
Český prezident Petr Pavel na sociálnej sieti X napísal, že sa teší na pokračujúcu spoluprácu pri riešení spoločných globálnych výziev.
"Blahoželám zvolenému prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Vážim si naše partnerstvo so Spojenými štátmi a teším sa na pokračujúcu spoluprácu pri riešení spoločných globálnych výziev vrátane podpory našich spoločných spojencov a udržiavania európskej bezpečnosti. Naša transatlantická väzba zostáva silná," napísal Pavel.
V utorok uviedol, že bez ohľadu na víťazstvo Kamaly Harrisovej alebo Trumpa si Spojené štáty uvedomujú, že Európa ako najväčšie spoločenstvo demokratických štátov na svete je pre nich najbližším partnerom a že ich systémový rival nie je v Európe, ale oveľa viac na východ.
Český premiér Petr Fiala zasa uviedol, že spoločným cieľom je podľa neho zabezpečiť, aby vzťahy medzi oboma krajinami zostali na najvyššej úrovni.
„Naším spoločným cieľom je zaistiť, aby vzťahy medzi našimi krajinami zostali na najvyššej úrovni aj napriek zmenám v administratíve, a aby sme ich naďalej rozvíjali v prospech našich občanov," uviedol predseda českej vlády.
Petr Fiala. Foto: TASR/AP
Predsedníčka Poslaneckej snemovne českého parlamentu Markéta Pekarová Adamová v stredu vo vysielaní stanice ČT24 uviedla, že z českého či európskeho pohľadu rozumie obavám návratu Trumpa do Bieleho domu vzhľadom na bezpečnostné väzby medzi ČR a Spojenými štátmi.
"Spojené štáty ako významný člen NATO, ktorého sme tiež členom, sú pre nás jedným z najdôležitejších spojencov. A rozumiem, že mnohí z Českej republiky tam môžu vnímať určité ohrozenie týchto väzieb. Verím ale, že aj napriek tomu, že je Donald Trump trochu svojrázny vo svojej komunikácii, tak činy, ktoré uvidíme v ďalších rokoch, nebudú spochybňovať to, že máme byť dobrými partnermi, ktorí sa spoločne starajú o bezpečnosť vo svete a vo vlastných krajinách," dodala šéfka snemovne.
Minister zahraničných vecí Jan Lipavský vo vysielaní stanice ČT24 uviedol, že už z Trumpových výrokov počas predvolebnej kampane sa dá usudzovať smer jeho politiky k Európe. Jedným z odkazov je, aby viac vynakladala na svoju obranu, ďalšou výraznou témou bude podľa neho obchodná politika.
"Možno trochu hrozí, či nevypukne obchodná vojna medzi Európu a Amerikou a my sa musíme snažiť tomu zabrániť a vysvetliť Spojeným štátom, aby sme v obchodnej politike spolupracovali aj napríklad voči Číne," povedal Lipavský a dodal, že nejde o jednoduchú tému a bude predmetom mnohých rokovaní.
Predseda opozičného hnutia ANO Andrej Babiš označil víťazstvo Trumpa za "senzačný výsledok". Američania podľa neho dali jasne najavo, koho chcú za prezidenta. "Nezastavil ho ani atentát, ani politicky motivované žaloby, ani systémová očierňovacia mediálna kampaň... Som si istý, že jeho víťazstvo prinesie prosperitu Spojeným štátom a svetu mier," napísal Babiš na sieti X.
Strana SaS zdôrazňuje význam mierovej zahraničnej politiky a silného partnerstva s Európskou úniou.
Nepredvídateľné kroky Donalda Trumpa si svet podľa opozičnej strany SaS nemôže dovoliť. Výsledky amerických volieb berie na vedomie. Informoval o tom hovorca SaS Ondrej Šprlák.
"Veríme, že Donald Trump bude dôstojným prezidentom všetkých Američanov, pričom si USA budú ctiť historicky dobré vzťahy medzi Slovenskom a USA. Pre mier vo svete je kľúčovým predpokladom, aby novozvolený prezident Donald Trump chápal členstvo v NATO ako nespochybniteľný záväzok voči svojim partnerom. Nepredvídateľné kroky, silné gestá či šírenie nenávisti totiž so sebou nesú riziká chaosu a polarizácie," vyhlásil predseda SaS Branislav Gröhling.
Spolupracovník SaS v oblasti zahraničných vecí a predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba verí, že zahraničná politika Spojených štátov amerických sa naďalej bude opierať o fungujúce obchodné partnerstvo s Európskou úniou a strategické partnerstvo s krajinami Severoatlantickej aliancie.
Daniel Bombic, trestne stíhaný pre extrémizmus, má byť 30. januára 2025 vypočutý na súde v Londýne v prípade rozhodnutia o jeho vydaní na Slovensko. TASR to oznámilo hovorkyňa Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) Katarína Kudjáková.
"Ďalšími informáciami Špecializovaný trestný súd (ŠTS) nedisponuje," ozrejmila hovorkyňa. Sudca pre prípravné konanie ŠTS vydal na Daniela Bombica príkaz na zatknutie, keďže sa nepodarilo inak zabezpečiť jeho prítomnosť na úkonoch trestného konania. Trestnému stíhaniu sa však vyhýba pobytom v Londýne. Vydané boli na neho medzinárodné zatykače.
Signalizácia sa spustila 5. novembra krátko po šestnástej hodine.
O náleze informoval portál tvnoviny, pričom z nemocnice okamžite po signalizácii vybehla zdravotná sestra. Tá z hniezda vzala chlapčeka na vyšetrenie.
Zdravotníci odhadujú, že sa dieťa narodilo ešte v ten deň. Na sociálnej sieti spresnili, že ide už o druhé dieťa v tomto roku. "Dieťatko je mužského pohlavia s hmotnosťou 3500 g a dĺžkou 50 cm. Je v klinicky stabilnom stave z čoho sa tešíme," napísali.
Interne ho volajú "Karolko" a rodičom odkázali, že "je v správnych rukách, ďakujeme za šancu nájsť nový domov".
Poslanci hnutia PS kritizovali vulgárne výroky Rudolfa Huliaka a jeho neadekvátne riadenie rokovaní.
Pri hlasovaní o opozičnom návrhu na odvolanie poslanca Národnej rady (NR) SR Rudolfa Huliaka (nezaradený) z postu predsedu Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie nebol parlament uznášaniaschopný. Hlasovací lístok si prevzalo len 65 poslancov.
Návrh na odvolanie Huliaka z vedenia výboru podali poslanci z PS. Upozornili na opakované vulgárne výroky poslanca, ktorými vyjadril ponižovanie a dehumanizáciu poslankyne Lucie Plavákovej (PS). Podľa predkladateľov tým porušil aj rokovací poriadok NR SR.
Podľa opozičných poslancov je spôsob Huliakovho vedenia rokovania výboru nevhodný. "Počas rokovaní výboru opakovane nedodržiava rokovací poriadok pri riadení rozpravy, napríklad pri udeľovaní slova alebo pri jej ukončení," uviedli poslanci. Upozorňovali aj na nedodržiavanie lehôt na doručovanie materiálov na výbor a na jeho celkové svojvoľné autoritatívne správanie.
Predseda poslaneckého klubu PS Martin Dubéci upozornil, že hlasovanie o tom, či Huliak zostane na čele výboru bolo neplatné. "Tušia, že Rudolf Huliak má pri svojom hulvátskom správaní a nekompetentnosti problém obstáť aj medzi poslancami koalície. Chceli si ich odkontrolovať, preto si koalícia v tajnej voľbe neprevzala hlasovanie lístky. Zostali veľmi prekvapení, keď zistili, že hlasovanie je neplatné, lebo Národná rada nebola uznášaniaschopná. Hlasovanie sa preto musí opakovať," skonštatoval Dubéci v stanovisku PS.
Opozičná SaS skritizovala koalíciu, že za odvolanie Huliaka nezahlasovala. "Aj poslanci vládnej koalície majú problémy s Huliakom. Chceli by, aby bol odvolaný, ale nemajú odvahu v rámci koalície, aby urobili takýto krok," podotkol líder strany a poslanec Branislav Gröhling. Je zvedavý, kedy sa bude odvolávanie opakovať. Vyzval poslancov strany Hlas na účasť pri hlasovaní.
Schôdzu po oznámení výsledku prerušil podpredseda NR SR poverený jej vedením Peter Žiga (Hlas).
Do programu ochrany svedkov by mohli po novom zaradiť svedka v ohrození života.
Z návrhu nového zákona o ochrane svedka, ktorý vláda schválila, vyplýva, že okruh trestných činov, pri ktorých možno svedka zaradiť do programu ochrany, by sa mohol rozšíriť. Ministerstvo vnútra (MV) SR opätovne predložilo návrh, keďže kvôli predčasnému ukončeniu predchádzajúceho volebného obdobia neprešiel legislatívnym procesom v Národnej rade SR.
"Cieľom návrhu nového zákona je prispôsobiť poskytovanie ochrany a pomoci súčasným podmienkam, skvalitniť zákonnú úpravu v oblasti ochrany svedka a zjednodušiť administratívny, ako aj schvaľovací proces poskytovania ochrany a pomoci," vysvetlil rezort.
Do programu ochrany by mohli zaradiť svedka v ohrození života alebo zdravia v trestnom konaní o závažnom zločine, zločine spáchanom organizovanou skupinou alebo o trestnom čine spáchanom z osobitného motívu alebo o trestnom čine terorizmu.
Návrh na začatie programu ochrany pred súdom by mohli predkladať aj samosudca alebo prokurátor, rozhodovať však stále musí komisia.
Zákon ustanovuje aj povinnosti chráneného svedka, ktorých porušením môže ohroziť seba i tých, ktorí ho chránia. Súčasťou návrhu je aj úprava vykonávania programu ochrany počas výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, v prípravnom konaní a v konaní pred súdom.
