Video z posprejovania budovy oranžovou farbou uverejnila samotná skupina Just Stop Oil (JSO) na sociálnej sieti.
"Trumpovo víťazstvo je hrozbou pre životy obyčajných ľudí, a to všade (na svete)," uviedla v sprievodnom komentári JSO.
Dvojicu aktivistov, mužov vo veku 25 a 72 rokov, zadržala londýnska Metropolitná polícia pre podozrenie z trestného činu poškodzovania majetku. "Ide o vandalizmus, ktorý sa tvári ako protest, a my budeme naďalej uplatňovať nulovú toleranciu voči takémuto správaniu," uviedol Andy Valentine z Metropolitnej polície.
Veľvyslanectvo USA sa k správe bezprostredne nevyjadrilo. Aktivisti z environmentálnej skupiny Just Stop Oil zorganizovali v Británii v minulosti viacero významných protestných akcií, narušili napríklad priebeh športových podujatí či divadelných predstavení alebo vychrstli polievku na obrazy od Vincenta van Gogha.
🧯 US EMBASSY PAINTED ORANGE AS WE REJECT FASCISM
This morning the world wakes to find it has slipped further into fascism as well as climate breakdown. Trump's win puts the lives of ordinary people at risk, everywhere.
Žiadosť o kompenzáciu je možné podať najneskôr do šiestich mesiacov od účinnosti novely zákona.
Osoby, ktoré dostali pokutu za porušenie protipandemických opatrení počas pandémie COVID-19 alebo platili za pobyt v štátnych karanténnych zariadeniach, môžu žiadať odškodnenie. Vláda schválila návrh zákona o odškodnení a tiež uznesenie o amnestii pre priestupky spáchané v súvislosti s protipandemickými opatreniami.
Opatrenie sa týka obdobia od 12. marca 2020 do 15. septembra 2023, a dotknuté osoby môžu požiadať o vrátenie pokuty alebo jej časti.
"Rovnakú možnosť má aj osoba, ktorá bola umiestnená do takzvanej povinnej karantény, z titulu čoho vznikli náklady za stravné, ktoré následne povinná osoba uhradila alebo ktoré boli od nej vymáhané," uvádza sa v materiáli, ktorý predložil na rokovanie kabinetu predseda vlády Robert Fico (Smer).
Odškodnenie si vyžiada okolo 3,3 milióna eur
Premiér po rokovaní vlády spresnil, že zákon má nadobudnúť účinnosť hneď po jeho schválení v Národnej rade a tiež informoval, že odhad nákladov na odškodnenie sa bude pohybovať na úrovni 3,3 milióna eur.
O kompenzáciu možno požiadať len do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti novely zákona. V prípade opodstatnenosti žiadosti a splnenia všetkých formálnych náležitostí vyplatí odškodnenie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, regionálny úrad verejného zdravotníctva alebo obec.
"Výška odškodnenia predstavuje sumu zaplatenej pokuty alebo nákladov za stravovanie spojených s umiestnením fyzických osôb v určených karanténnych zariadeniach spolu s prípadnými trovami následného vykonávacieho konania, ak takéto konanie prebehlo," spresňuje sa v predloženom materiáli.
Zároveň sa v rámci doplnenia zákona o priestupkoch bude na dotknuté osoby hľadieť, ako keby priestupok nespáchali. "Priestupky budú vymazané z evidencie, podľa nás boli jednoznačne udelené v rozpore s právnym poriadkom," doplnil po schválení návrhu premiér.
Splnomocnenec Kotlár má výhrady k forme amnestie
Splnomocnenec vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie Peter Kotlár (SNS) má výhrady k forme tzv. covidových amnestií.
„Som proti tomu, aby bola ukladaná amnestia na nespáchané priestupky. Amnestia sama o sebe potvrdzuje, že priestupky boli spáchané," povedal Kotlár v reakcii na rozhodnutie vlády. Myslí si, že ľudia, ktorí nerešpektovali vyhlášku hlavného hygienika k pandémii ochorenia COVID-19, nespáchali priestupky, pretože boli obmedzené ich základné práva. „Tie sa dajú obmedziť len zákonom, nie vyhláškou na podklade zákona," povedal. Chce navrhnúť vláde, aby sa skôr ako o amnestii hovorilo o nulitnosti vyhlášok. (tasr)
Fátema Mohádžeráníová dodala, že politika Iránu je stabilná a nemení sa na základe jednotlivcov.
"Americké voľby sa nás v podstate netýkajú. Naša politika je stabilná a nemení sa na základe jednotlivcov. Potrebné predpovede sme urobili už skôr a v životných podmienkach ľudí sa nič nezmení," uviedla hovorkyňa podľa Reuters.
Hoci iránske Revolučné gardy priamo nereagovali na Trumpovo víťazstvo, vyhlásili, že Teherán a jeho spojenecké ozbrojené skupiny v regióne sú pripravené na konfrontáciu s Izraelom.
"Sionisti nemajú moc na to, aby nás konfrontovali a musia čakať na našu reakciu...v našich skladoch je na to dostatok zbraní," vyhlásil veliteľ ozbrojených síl Alí Fadáví. V súčasnosti sa očakáva odplata Iránu za izraelský útok spred dvoch týždňov, pri ktorom zahynuli štyria iránski vojaci. Fadáví dodal, že Irán nevylučuje možný preventívny úder zo strany USA a Izraela, aby tak zabránili odvetnému úderu proti Izraelu.
Počas svojho prvého volebného obdobia Trump vypovedal dohodu o iránskom jadrovom programe a tvrdil, že bola voči Teheránu príliš veľkorysá. Trump následne obnovil tvrdé sankcie voči Iránu, ktoré Teherán postupne viedli k porušovaniu limitov stanovených dohodou.
Ide o najneskorší dátum objavenia sa snehu na vrchole za uplynulých 130 rokov vedenia záznamov.
Prvé sneženie na hore Fudži, ktorá je na zozname svetového dedičstva UNESCO, bolo podľa pobočky Japonskej meteorologickej agentúry vidieť z juhozápadnej strany v stredu skoro ráno, keď sa dažďové zrážky zmenili na sneh.
Miestny meteorologický úrad v meste Kófu, ktoré je na druhej strane hory, však zatiaľ sneh na vrchole Fudži pre zamračené počasie nepozoroval, takže správa o snehu ešte nie je oficiálna, dodala agentúra AP.
Minulý rok zaznamenali na vrchole tejto sopky s výškou 3776 prvý sneh 5. októbra. Vrchol hory Fudži býval pokrytý snehom väčšinu roka. Tohtoročné leto bolo však v Japonsku najhorúcejšie v histórii merania a vyrovnalo sa roku 2023.
Táto symetrická hora bola zvečnená na nespočetných umeleckých dielach vrátane Hokusaiovej "Veľkej vlny pri pobreží Kanagawy" (1831). Sopka Fudži naposledy vybuchla pred približne 300 rokmi.
Cieľom úderu šíitských militantov z južného Libanonu bola základňa Obranných síl Izraela (IDF) Crifin južne od Medzinárodného letiska Bena Guriona pri Tel Avive, citovali z vyhlásenia Hizballáhu agentúra Reuters a portál Times of Israel.
IDF medzičasom informovali, že Hizballáh vypálil smerom na stredný Izrael desať rakiet. Izraelská protivzdušná obrana väčšinu z nich zneškodnila, jedna z rakiet však dopadla na letisko Bena Guriona. Pri útoku nikto neutrpel zranenia.
Podľa medializovaných správ mali niektoré lety meškania. Izraelský úrad letovej prevádzky však uviedol, že letisko je otvorené a funguje normálne pre prílety i odlety.
Hizballáh dodal, že raketový útok na základňu Crifin, ktorá „zahŕňa vojenské výcvikové miesta“, bol súčasťou jeho operácie Chajbar. Ide o sériu útokov, ktoré libanonské hnutie podniká v odvete za zavraždenie svojho vodcu Hasana Nasralláha z 27. septembra.
Vo svojich návrhoch sa poslanci zameriavajú na ochranu života nenarodených detí a na podporu rodín.
Poslanci Kresťanskej únie (KÚ), Anna Záborská a Richard Vašečka, predložili parlamentu návrhy na zmeny v zákonoch týkajúcich sa umelého prerušenia tehotenstva a daní. Cieľom návrhov je zlepšiť ochranu života od počatia a zvýšiť podporu viacdetným rodinám.
V oblasti ochrany života poslanci navrhujú skrátiť lehoty pre umelé ukončenie tehotenstva z doterajších dvanásť týždňov na osem týždňov. Tak, aby zodpovedala okamihu, keď sa dá prvýkrát potvrdiť zdravý vývoj plodu, ktorého znakom je tlkot srdca.
„Politici majú morálnu povinnosť prijímať také právne predpisy, ktoré odrážajú záväzok chrániť ľudský život v každom štádiu. Právne predpisy v prospech života sú súladné so širšími zásadami ľudských práv, najmä s myšlienkou, že žiadny človek by nemal byť zbavený života bez riadneho procesu,“ konštatuje Richard Vašečka.
Poslanci tiež pripomínajú, že vysoká miera potratov môže mať negatívny dopad na demografický vývoj krajiny, čo môže viesť k dlhodobým ekonomickým problémom, ako je starnutie populácie a nedostatok pracovnej sily.
Anna Záborská upozorňuje na neprimerané zníženie daňového bonusu pre viacdetné rodiny, ktoré zasiahlo najmä rodiny s tromi a viac deťmi. Kresťanská únia preto navrhuje, aby sa daňový bonus týmto rodičom nekrátil.
Podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev na platforme Instagram uviedol, že víťazstvo Donalda Trumpa je zlou správou pre Ukrajinu, z príspevku citovala agentúra Reuters.
Republikánsky zvolený prezident má pre Rusko „jednu užitočnú vlastnosť – ako biznismen telom i dušou až smrteľne nerád míňa peniaze na rôznych zavesených hlúpych spojencov, na zlé charitatívne projekty a na nenásytné medzinárodné organizácie“, napísal Medvedev, podľa ktorého do tejto kategórie spadajú aj Ukrajinci.
Dodal však, že zatiaľ nie je jasné, do akej miery bude môcť Trump znížiť americké financovanie Kyjeva. „Otázkou je, koľko bude Trump nútený dať na vojnu. On je tvrdohlavý, ale (americký) systém je silnejší,“ uviedol ruský politik.
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán to podľa agentúry MTI uviedol v kirgizskom Biškeku na stretnutí Rady hláv štátov Organizácie turkických štátov (OTS).
"V Amerike sa zrodilo víťazstvo republikánov, čo pre nás európskych lídrov otvára otázku, či samotná Európa bude schopná udržať vojenskú a finančnú podporu pre Ukrajinu. Sú o tom vážne pochybnosti, takže bude potrebná nová európska stratégia," povedal v prejave Orbán s tým, že prvé kroky v tejto súvislosti by mohli byť prijaté vo štvrtok v Budapešti na samite európskych lídrov.
Premiér pripomenul, že v Budapešti očakávajú 47 hláv štátov a vlád. Za najťažšiu otázku, ktorú treba riešiť, je osud pôžičky vo výške 50 miliárd eur pre Ukrajinu. Predtým o nej rozhodla skupina G7, pričom pôžičku majú spoločne financovať Európska únia a Spojené štáty.
V súvislosti so súčasnou situáciou v Európe maďarský ministerský predseda uviedol, že v Európskej únii dnes prevládajú diskusie o takmer tisíc dní trvajúcej vojne na Ukrajine a o stále sa prehlbujúcej európskej konkurencieschopnosti. "Pokiaľ ide o európsku diskusiu o vojne, v EÚ je stále masívna, provojnová väčšina, aj keď podľa všetkých vojenských expertov už bola európska stratégia na bojisku porazená," zdôraznil.
Maďarsko v júli prevzalo predsedníctvo v Rade EÚ, pripomenul maďarský ministerský predseda s poznámkou, že on osobne následne začal mierovú misiu. "Som vďačný [tureckému, pozn. red] prezidentovi Erdoganovi za jeho pomoc pri mojej práci", povedal Orbán, podľa ktorého boli touto misiou dosiahnuté výsledky, na základe ktorých sa v Európe začalo diskutovať o tom, ako by sa vojnová stratégia dala pretransformovať na mierovú.
Orbán v júli navštívil Ukrajinu, Rusko, Čínu a Spojené štáty, pričom tieto zahraničné cesty označil za "mierovú misiu". Lídri EÚ v reakcii uviedli, že maďarský premiér počas nich nehovoril v mene 27-členného bloku.
Členovia skupiny organizovaného zločinu už odsúdení v Nemecku, teraz čelia trestnému stíhaniu aj na Slovensku.
Európska prokuratúra (EPPO) v Bratislave začala formálne konanie proti šiestim členom organizovanej zločineckej skupiny a dvom spoločnostiam, ktoré sú podozrivé zo schémy podvodov na DPH v hodnote 26 miliónov eur.
Z vyšetrovania vyplýva, že skupina použila podnik so sídlom v Bratislave ako nárazníkovú spoločnosť v cezhraničnom podvode s DPH – komplexnej trestnej schéme, ktorá využíva pravidlá EÚ o cezhraničných transakciách medzi jej členskými štátmi, keďže tieto sú oslobodené od dane z pridanej hodnoty.
Predpokladá sa, že jedna z podozrivých spoločností, vedená jedným z podozrivých ako vlastníkom a druhým ako generálnym riaditeľom, vykonávala transakcie s drahými kovmi – zlatom, striebrom, platinou a paládiom. Tovar kupovali od dodávateľov v Nemecku a Spojenom kráľovstve a následne predávali spoločnostiam v Londýne, Belgicku a na Slovensku bez DPH.
Sfalšované výkazy vyústili až do nezákonných daňových priznaní v sume takmer 29 miliónov eur, ako aj viedli k dodatočným odvodom DPH vo výške viac ako 17 miliónov eur.
Slovenský daňový úrad pri kontrole zistil, že tieto sfalšované odpočty DPH v konečnom dôsledku predstavovali neuhradenú DPH vo výške viac ako 26 miliónov eur, vrátane odhadovanej straty niečo viac ako 265-tisíc eur pre rozpočet EÚ.
Štyria členovia tejto organizovanej skupiny boli pritom už odsúdení nemeckým súdom a dvaja podozriví si v súčasnosti odpykávajú tresty odňatia slobody v Nemecku, kde svojím podvodom činili straty na DPH vo výške najmenej 23 miliónov eur. Ich trestnú činnosť na Slovensku preto bolo možné identifikovať vďaka operatívnemu modelu EPPO.
V prípade obvinenia a dokázania viny hrozí podozrivým u nás trest odňatia slobody na tri až desať rokov.
Útok bezpilotnými lietadlami na námornú základňu Kaspijsk v Dagestanskej republike zničil dve raketové lode Tatarstan a Dagestan v Kaspickom mori, potvrdil zdroj z ukrajinskej vojenskej rozviedky (HUR) pre denník Ukrajinska pravda.
Zdroj z HUR pripomenul, že Kaspijsk je od ukrajinských hraníc vzdialený približne 1 500 kilometrov, dronové sily podľa neho zaútočili 6. novembra skoro ráno. Výsledkom operácie údajne bolo pozastavenie prevádzky letiska v Machačkale, hlavnom meste Dagestanu.
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán bol jedným z prvých gratulantov, ktorí vo videu v stredu zablahoželali Donaldovi Trumpovi k víťazstvu v amerických prezidentských voľbách.
Trumpov triumf označil Orbán za „možno najväčší návrat v západnej politickej histórii“. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.
"Vidím jasné víťazstvo, možno najväčší návrat v západnej politickej histórii. Obrovská výhra. Vyhrážali sa mu väzením, zobrali mu majetok, chceli ho zabiť, celý mediálny svet v Amerike sa proti nemu obrátil, a predsa vyhral," povedal maďarský premiér.
Podľa jeho slov je to veľké povzbudenie pre všetkých, ktorí veria vo vytrvalosť, vôľu a nádej v mier pre svet. Orbán verí, že teraz je obrovská šanca na to, aby do konca roka boli sily presadzujúce mier v západnom svete vo väčšine.
„Teraz je obrovská šanca, že sa to stane, a ak sa tak stane, ekonomika môže ožiť a americko-maďarské vzťahy sa tiež môžu vrátiť do starých zlatých čias. Máme niekoľko plánov, ktoré môžeme s prezidentom Donaldom Trumpom realizovať v budúcom roku,“ dodal Orbán.
Zelenskyj ocenil Trumpov prístup k mieru prostredníctvom sily
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že Trumpov záväzok k prístupu "mier prostredníctvom sily" by mohol priblížiť Ukrajinu napadnutú Ruskom k "spravodlivému mieru".
Zelenskyj zablahoželal republikánovi k "pôsobivému volebnému víťazstvu". Zároveň vyjadril záujem v rozvíjaní vzájomne prospešnej politickej a hospodárskej spolupráce s USA. "Tešíme sa na éru silných Spojených štátov amerických pod rozhodným vedením prezidenta Trumpa a spoliehame sa na pokračujúcu silnú podporu Ukrajiny zo strany oboch politických strán v Spojených štátoch," uviedol Zelenskyj.
Trump však počas predvolebnej kampane opakovane prisľúbil, že vojnu na Ukrajine ukončí do jedného dňa, ak bude zvolený na post prezidenta Spojených štátov. Kritizoval aj rozsah americkej podpory pre Kyjev. Zelenského zase obvinil, že prispel k začatiu vojny s Ruskom a označil ho za "najlepšieho obchodníka na svete".
Donald Trump sa stretol v New Yorku s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Foto: TASR/AP
Lídri silných európskych štátov
Francúzsky prezident Emmanuel Macron poblahoželal prezidentovi Trumpovi s dôvetkom, že je pripravený na takú spoluprácu, akú mali predtým štyri roky – „s vaším presvedčením aj mojím, s rešpektom aj ambíciami, za mier a prosperitu,“ napísal Macron na X.
Nemecký kancelár Olaf Scholz tvrdí, že „Nemecko a USA dlhodobo spolupracujú na podpore prosperity a slobody na oboch stranách Atlantiku“. Dodal, že v prospech občanov budú v tomto úsilí pokračovať.
Britský premiér Keir Starmer zagratuloval Trumpovi k jeho „historickému víťazstvu vo voľbách“. Britsko-americké vzťahy budú podľa neho naďalej prosperovať. "Ako najbližší spojenci stojíme bok po boku pri obrane našich spoločných hodnôt slobody, demokracie a podnikania," oznámil Starmer po tom, čo sa Trump vyhlásil za víťaza volieb.
Keir Starmer. Foto: TASR/AP
Talianska premiérka Giorgia Meloniová v príspevku na sociálnej sieti napísala, že Taliansko a Spojené štáty majú pevné spojenectvo. "Je to strategické puto, ktoré teraz určite ešte viac posilníme," uviedla.
Premiér Holandska Dick Schoof v gratulácii Trumpovi povedal, že sa teší na úzku spoluprácu v oblasti spoločných záujmov oboch krajín. "Spojené štáty sú dôležitým spojencom Holandska, na bilaterálnej úrovni a aj v medzinárodnom kontexte, ako je NATO," dodal Schoof.
Jeho predchodca a dnes generálny tajomník NATO Mark Rutte sa teší na opätovnú spoluprácu. Trumpovo "vedenie bude opäť kľúčové pre udržanie silnej Severoatlantickej aliancie," uviedol v príspevku na sociálnej sieti X nový šéf NATO Rutte.
"Gratulujem, pán prezident Donald Trump," napísal poľský prezident Andrzej Duda na sociálnej sieti. "Dokázali ste to," zvýraznil.
O záujme pokračovať či posilniť spoluprácu s USA vo svojich gratuláciách hovorili aj nórsky premiér Jonas Gahr Stoere, švédsky premiér Ulf Kristersson, premiérka Dánska Mette Frederiksenová, austrálsky premiér Anthony Albanese, španielsky premiér Pedro Sánchez či predseda vlády Rumunska Marcel Ciolac. Ten uviedol, že pod Trumpovým vedením verí v mier a prosperitu pre všetkých občanov.
Módí nazval Trumpa priateľom, Netanjahu hovorí o veľkom spojenectve
Indický premiér Naréndra Módí nazval Trumpa svojím priateľom a jeho víťazstvo vo voľbách označil za historické. Zároveň vyhlásil, že sa teší na obnovenie spolupráce s Trumpom s cieľom posilniť "komplexné globálne a strategické partnerstvo" medzi krajinami. Vyzval na podporu celosvetového mieru, stability a prosperity.
Trumpa označil za priateľa aj turecký prezident Erdogan, ktorý vyjadril nádej, že v tejto "novej ére, ktorá sa začína voľbou amerického ľudu", sa okrem posilnenia bilaterálnych vzťahov skončia regionálne a globálne krízy a vojny, predovšetkým palestínska otázka a vojna Ruska a Ukrajiny. "Verím, že sa vynaloží viac úsilia na vytvorenie spravodlivejšieho sveta," dodal.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu zasa napísal: „Váš historický návrat do Bieleho domu znamená nový začiatok pre Ameriku a mohutné potvrdenie veľkého spojenectva medzi Izraelom a Amerikou.“
Benjamin Netanjahu. Foto: TASR/AP
Reagovala aj Čína
Čína dúfa v mierové a vzájomne výhodné spolužitie so Spojenými štátmi, vyhlásila hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Mao Ning v reakcii na americké prezidentské voľby, v ktorých sa republikán Donald Trump vyhlásil za víťaza.
"K čínsko-americkým vzťahom budeme naďalej pristupovať a riešiť ich na základe zásad vzájomného rešpektu, mierového spolunažívania a obojstranne výhodnej spolupráce," uviedla hovorkyňa na pravidelnom brífingu.
"Voľby boli vnútornou záležitosťou USA a my rešpektujeme voľbu Američanov," dodala. Čína sa k výsledkom volieb v USA vyjadrí až po ich oficiálnom oznámení, reagovala Mao Ning na otázku, či bude čínsky prezident Si Ťin-pching Trumpovi blahoželať k víťazstvu.
Agentúra DPA pripomína, že vzťahy medzi týmito dvoma najväčšími svetovými ekonomikami sú na historickom minime. Americké clá na čínske výrobky a čínske obmedzenia vývozu kľúčových surovín zaťažujú obchod.
K tomu sa navyše skloňuje aj otázka Taiwanu. Peking považuje tento nezávisle spravovaný ostrov za súčasť pevninskej Číny a pohrozil už inváziou. Washington zase podporuje Taiwan zbraňami a v prípade útoku by mu musel pomôcť.
Pridali sa českí politici
Český prezident Petr Pavel na sociálnej sieti X napísal, že sa teší na pokračujúcu spoluprácu pri riešení spoločných globálnych výziev.
"Blahoželám zvolenému prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Vážim si naše partnerstvo so Spojenými štátmi a teším sa na pokračujúcu spoluprácu pri riešení spoločných globálnych výziev vrátane podpory našich spoločných spojencov a udržiavania európskej bezpečnosti. Naša transatlantická väzba zostáva silná," napísal Pavel.
V utorok uviedol, že bez ohľadu na víťazstvo Kamaly Harrisovej alebo Trumpa si Spojené štáty uvedomujú, že Európa ako najväčšie spoločenstvo demokratických štátov na svete je pre nich najbližším partnerom a že ich systémový rival nie je v Európe, ale oveľa viac na východ.
Český premiér Petr Fiala zasa uviedol, že spoločným cieľom je podľa neho zabezpečiť, aby vzťahy medzi oboma krajinami zostali na najvyššej úrovni.
„Naším spoločným cieľom je zaistiť, aby vzťahy medzi našimi krajinami zostali na najvyššej úrovni aj napriek zmenám v administratíve, a aby sme ich naďalej rozvíjali v prospech našich občanov," uviedol predseda českej vlády.
Petr Fiala. Foto: TASR/AP
Predsedníčka Poslaneckej snemovne českého parlamentu Markéta Pekarová Adamová v stredu vo vysielaní stanice ČT24 uviedla, že z českého či európskeho pohľadu rozumie obavám návratu Trumpa do Bieleho domu vzhľadom na bezpečnostné väzby medzi ČR a Spojenými štátmi.
"Spojené štáty ako významný člen NATO, ktorého sme tiež členom, sú pre nás jedným z najdôležitejších spojencov. A rozumiem, že mnohí z Českej republiky tam môžu vnímať určité ohrozenie týchto väzieb. Verím ale, že aj napriek tomu, že je Donald Trump trochu svojrázny vo svojej komunikácii, tak činy, ktoré uvidíme v ďalších rokoch, nebudú spochybňovať to, že máme byť dobrými partnermi, ktorí sa spoločne starajú o bezpečnosť vo svete a vo vlastných krajinách," dodala šéfka snemovne.
Minister zahraničných vecí Jan Lipavský vo vysielaní stanice ČT24 uviedol, že už z Trumpových výrokov počas predvolebnej kampane sa dá usudzovať smer jeho politiky k Európe. Jedným z odkazov je, aby viac vynakladala na svoju obranu, ďalšou výraznou témou bude podľa neho obchodná politika.
"Možno trochu hrozí, či nevypukne obchodná vojna medzi Európu a Amerikou a my sa musíme snažiť tomu zabrániť a vysvetliť Spojeným štátom, aby sme v obchodnej politike spolupracovali aj napríklad voči Číne," povedal Lipavský a dodal, že nejde o jednoduchú tému a bude predmetom mnohých rokovaní.
Predseda opozičného hnutia ANO Andrej Babiš označil víťazstvo Trumpa za "senzačný výsledok". Američania podľa neho dali jasne najavo, koho chcú za prezidenta. "Nezastavil ho ani atentát, ani politicky motivované žaloby, ani systémová očierňovacia mediálna kampaň... Som si istý, že jeho víťazstvo prinesie prosperitu Spojeným štátom a svetu mier," napísal Babiš na sieti X.
