Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šimečka o zvolení Trumpa: Je prirodzené mať obavy, musíme sa viac spoliehať na seba

Slovensko bude musieť viac investovať do bezpečnosti, hovorí líder progresívcov Michal Šimečka.

„Donald Trump vyhral americké voľby. Patrí sa mu zablahoželať,“ napísal na začiatok svojho príspevku na sociálnej sieti predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka.

„Budeme musieť byť silným a sebavedomým partnerom a viac sa spoliehať aj na vlastné sily, keď budeme čeliť zásadným bezpečnostným a ekonomickým výzvam a hrozbám,“ dodal Šimečka. Tie podľa neho prichádzajú hlavne z Ruska a Číny.

Slovensko bude musieť viac investovať do bezpečnosti, myslí si Šimečka. Slovensko má presvedčiť nové americké vedenie, že spojenectvo s ním je výhodou, nie ťarchou. Podľa Šimečku sa to nebude dať robiť takou politikou, akú robí slovenská vláda. Tá má spojencov práveže strácať, tvrdí.

„Zažili sme jeden mandát prezidenta Trumpa, čaká nás druhý. Je prirodzené, že máme obavy z toho, čo príde,“ dodal predseda PS.

Robert Fico: Víťazstvo Trumpa je prehrou progresivizmu

Mohlo by Vás zaujímať Robert Fico: Víťazstvo Trumpa je prehrou progresivizmu

(lh)

Minúta  |  

Klimatickí aktivisti posprejovali po výhre Trumpa časť budovy veľvyslanectva USA v Londýne

Video z posprejovania budovy oranžovou farbou uverejnila samotná skupina Just Stop Oil (JSO) na sociálnej sieti.

"Trumpovo víťazstvo je hrozbou pre životy obyčajných ľudí, a to všade (na svete)," uviedla v sprievodnom komentári JSO.

Dvojicu aktivistov, mužov vo veku 25 a 72 rokov, zadržala londýnska Metropolitná polícia pre podozrenie z trestného činu poškodzovania majetku. "Ide o vandalizmus, ktorý sa tvári ako protest, a my budeme naďalej uplatňovať nulovú toleranciu voči takémuto správaniu," uviedol Andy Valentine z Metropolitnej polície.

Veľvyslanectvo USA sa k správe bezprostredne nevyjadrilo. Aktivisti z environmentálnej skupiny Just Stop Oil zorganizovali v Británii v minulosti viacero významných protestných akcií, narušili napríklad priebeh športových podujatí či divadelných predstavení alebo vychrstli polievku na obrazy od Vincenta van Gogha.

(tasr)

Minúta  |  

Vláda schválila preplatenie pokút za priestupky z čias pandemických opatrení

Žiadosť o kompenzáciu je možné podať najneskôr do šiestich mesiacov od účinnosti novely zákona.

Osoby, ktoré dostali pokutu za porušenie protipandemických opatrení počas pandémie COVID-19 alebo platili za pobyt v štátnych karanténnych zariadeniach, môžu žiadať odškodnenie. Vláda schválila návrh zákona o odškodnení a tiež uznesenie o amnestii pre priestupky spáchané v súvislosti s protipandemickými opatreniami.

Opatrenie sa týka obdobia od 12. marca 2020 do 15. septembra 2023, a dotknuté osoby môžu požiadať o vrátenie pokuty alebo jej časti.

"Rovnakú možnosť má aj osoba, ktorá bola umiestnená do takzvanej povinnej karantény, z titulu čoho vznikli náklady za stravné, ktoré následne povinná osoba uhradila alebo ktoré boli od nej vymáhané," uvádza sa v materiáli, ktorý predložil na rokovanie kabinetu predseda vlády Robert Fico (Smer).

Odškodnenie si vyžiada okolo 3,3 milióna eur

Premiér po rokovaní vlády spresnil, že zákon má nadobudnúť účinnosť hneď po jeho schválení v Národnej rade a tiež informoval, že odhad nákladov na odškodnenie sa bude pohybovať na úrovni 3,3 milióna eur.

O kompenzáciu možno požiadať len do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti novely zákona. V prípade opodstatnenosti žiadosti a splnenia všetkých formálnych náležitostí vyplatí odškodnenie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, regionálny úrad verejného zdravotníctva alebo obec.

"Výška odškodnenia predstavuje sumu zaplatenej pokuty alebo nákladov za stravovanie spojených s umiestnením fyzických osôb v určených karanténnych zariadeniach spolu s prípadnými trovami následného vykonávacieho konania, ak takéto konanie prebehlo," spresňuje sa v predloženom materiáli.

Zároveň sa v rámci doplnenia zákona o priestupkoch bude na dotknuté osoby hľadieť, ako keby priestupok nespáchali. "Priestupky budú vymazané z evidencie, podľa nás boli jednoznačne udelené v rozpore s právnym poriadkom," doplnil po schválení návrhu premiér.

Splnomocnenec Kotlár má výhrady k forme amnestie

Splnomocnenec vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie Peter Kotlár (SNS) má výhrady k forme tzv. covidových amnestií.

„Som proti tomu, aby bola ukladaná amnestia na nespáchané priestupky. Amnestia sama o sebe potvrdzuje, že priestupky boli spáchané," povedal Kotlár v reakcii na rozhodnutie vlády. Myslí si, že ľudia, ktorí nerešpektovali vyhlášku hlavného hygienika k pandémii ochorenia COVID-19, nespáchali priestupky, pretože boli obmedzené ich základné práva. „Tie sa dajú obmedziť len zákonom, nie vyhláškou na podklade zákona," povedal. Chce navrhnúť vláde, aby sa skôr ako o amnestii hovorilo o nulitnosti vyhlášok.
(tasr)

Minúta  |  

Voľby v USA neovplyvnia živobytie Iráncov, uviedla hovorkyňa iránskej vlády

Fátema Mohádžeráníová dodala, že politika Iránu je stabilná a nemení sa na základe jednotlivcov.

"Americké voľby sa nás v podstate netýkajú. Naša politika je stabilná a nemení sa na základe jednotlivcov. Potrebné predpovede sme urobili už skôr a v životných podmienkach ľudí sa nič nezmení," uviedla hovorkyňa podľa Reuters.

Hoci iránske Revolučné gardy priamo nereagovali na Trumpovo víťazstvo, vyhlásili, že Teherán a jeho spojenecké ozbrojené skupiny v regióne sú pripravené na konfrontáciu s Izraelom.

"Sionisti nemajú moc na to, aby nás konfrontovali a musia čakať na našu reakciu...v našich skladoch je na to dostatok zbraní," vyhlásil veliteľ ozbrojených síl Alí Fadáví. V súčasnosti sa očakáva odplata Iránu za izraelský útok spred dvoch týždňov, pri ktorom zahynuli štyria iránski vojaci. Fadáví dodal, že Irán nevylučuje možný preventívny úder zo strany USA a Izraela, aby tak zabránili odvetnému úderu proti Izraelu.

Počas svojho prvého volebného obdobia Trump vypovedal dohodu o iránskom jadrovom programe a tvrdil, že bola voči Teheránu príliš veľkorysá. Trump následne obnovil tvrdé sankcie voči Iránu, ktoré Teherán postupne viedli k porušovaniu limitov stanovených dohodou.

(tasr)

Minúta  |  

Na vrchole Fudži sa po mesiaci dočkali. Konečne nasnežilo

Ide o najneskorší dátum objavenia sa snehu na vrchole za uplynulých 130 rokov vedenia záznamov.

Prvé sneženie na hore Fudži, ktorá je na zozname svetového dedičstva UNESCO, bolo podľa pobočky Japonskej meteorologickej agentúry vidieť z juhozápadnej strany v stredu skoro ráno, keď sa dažďové zrážky zmenili na sneh.

Miestny meteorologický úrad v meste Kófu, ktoré je na druhej strane hory, však zatiaľ sneh na vrchole Fudži pre zamračené počasie nepozoroval, takže správa o snehu ešte nie je oficiálna, dodala agentúra AP.

Minulý rok zaznamenali na vrchole tejto sopky s výškou 3776 prvý sneh 5. októbra. Vrchol hory Fudži býval pokrytý snehom väčšinu roka. Tohtoročné leto bolo však v Japonsku najhorúcejšie v histórii merania a vyrovnalo sa roku 2023.

Táto symetrická hora bola zvečnená na nespočetných umeleckých dielach vrátane Hokusaiovej "Veľkej vlny pri pobreží Kanagawy" (1831). Sopka Fudži naposledy vybuchla pred približne 300 rokmi.

https://twitter.com/Ryo_Saeba_3/status/1854049482864042482

(tasr)

Minúta  |  

Hizballáh sa prihlásil k zodpovednosti za útok na centrálnu časť Izraela

Cieľom úderu šíitských militantov z južného Libanonu bola základňa Obranných síl Izraela (IDF) Crifin južne od Medzinárodného letiska Bena Guriona pri Tel Avive, citovali z vyhlásenia Hizballáhu agentúra Reuters a portál Times of Israel.

IDF medzičasom informovali, že Hizballáh vypálil smerom na stredný Izrael desať rakiet. Izraelská protivzdušná obrana väčšinu z nich zneškodnila, jedna z rakiet však dopadla na letisko Bena Guriona. Pri útoku nikto neutrpel zranenia.

Podľa medializovaných správ mali niektoré lety meškania. Izraelský úrad letovej prevádzky však uviedol, že letisko je otvorené a funguje normálne pre prílety i odlety.

Hizballáh dodal, že raketový útok na základňu Crifin, ktorá „zahŕňa vojenské výcvikové miesta“, bol súčasťou jeho operácie Chajbar. Ide o sériu útokov, ktoré libanonské hnutie podniká v odvete za zavraždenie svojho vodcu Hasana Nasralláha z 27. septembra.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.