Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Veľvyslanci EÚ sa zaoberajú možnosťou, že Trumpova vláda zvýši clá

Týždenník Politico v októbri zverejnil informáciu, že členské krajiny EÚ a Európska komisia (EK) sa pripravujú na možnosť "veľkej obchodnej vojny", ak by americké prezidentské voľby vyhral Donald Trump.

Veľvyslanci členských krajín EÚ sa v stredu stretli pre plány, ako by mala Európska únia reagovať na budúcu americkú administratívu, najmä ak Donald Trump po prevzatí moci splní svoje predvolebné hrozby a zvýši clá na všetok tovar prichádzajúci do USA až o 20 percent.

„V prípade zavedenia ciel nesmie byť naša reakcia určovaná kontextom, ale našou dlhodobou stratégiou. Neznamená to, že musíme udrieť tvrdo alebo jemne, pretože to bude závisieť od toho, čo Trump urobí, či to bude symbolický útok alebo pôjde po celom sektore," hovorí jeden z nemenovaných diplomatov, ktorý takto zhrnul postoj Európanov voči možným obchodným hrozbám spoza oceánu.
   
Politico v októbri informoval, že Brusel má už údajne pripravený zoznam protiopatrení, ktoré Únii pomôžu vyhrať prípadnú obchodnú vojnu s USA a že na generálnom sekretariáte EK bola zriadená "jednotka rýchlej reakcie".
 
Bývalý generálny tajomník EP a popredný člen Európskej ľudovej strany (EPP) Klaus Welle však pre Politoco uviedol, že nie Orbán, ale talianska premiérka Giorgia Meloniová sa môže stať vplyvným mocenským hráčom vo vzťahoch EÚ - USA. Má dosť blízko k predsedníčke eurokomisie Ursule von der Leyenovej, nezdieľa Orbánov ústretový postoj k Rusku a zároveň je ideologicky zladená s tímom okolo Donalda Trumpa a úzko spätá s jeho spojencom Elonom Muskom.

(tasr)

Minúta  |  

Sergej Lavrov oznámil vymenovanie nového veľvyslanca v USA

Ruský minister zahraničných vecí na tlačovej konferencii uviedol, že proces výberu nového veľvyslanca čoskoro ukončia.

Sergej Lavrov podľa TASS oznámil, že kandidatúra nového ruského veľvyslanca v Spojených štátoch prechádza poslednými formálnymi procedúrami. „Tento proces bude čoskoro ukončený,“ povedal minister a dodal, že verejnosť budú o novom menovaní informovať.

Lavrov tiež zdôraznil, že Moskva nebude klásť žiadne prekážky v tomto procese. „Vychádzam z toho, že americká republikánska administratíva bude mať záujem vymenovať nového veľvyslanca,“ povedal.

Ruský prezident Vladimir Putin 5. októbra zbavil Anatolija Antonova funkcie veľvyslanca v USA. Antonov sa vrátil do Moskvy deň po ukončení svojej misie vo Washingtone. Podľa Dmitrija Peskova, hovorcu Kremľa, menovanie nového veľvyslanca nebude závisieť od výsledkov prezidentských volieb v USA.

Peskov zároveň uistil, že ukončenie Antonovovej misie neovplyvnilo diplomatické vzťahy medzi Ruskom a Spojenými štátmi a úroveň komunikácie medzi oboma krajinami zostáva nezmenená.

(lup)

Minúta  |  

Premiér Orbán vyjadril nádej, že spolu môžu byť krajiny Európy silnejšie

Situácia, v ktorej sa Európa nachádza, je ťažká a nebezpečná. Vyhlásil to predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v úvodnom prejave 5. summitu Európskeho politického spoločenstva, ktorý sa vo štvrtok začal v Budapešti.

Orbán, ktorý je predsedom vlády krajiny aktuálne predsedajúcej v Rade Európskej únie a hostiteľom summitu EPC, pripomenul, že hlavnou témou schôdzky sú bezpečnostné otázky Európy.

Ďalšou otázkou podľa neho je, ako by Európa mohla úspešnejšie presadzovať svoje záujmy. Mimoriadny význam z tohto hľadiska majú podľa vyjadrenia maďarského premiéra aj výsledky amerických prezidentských volieb.

"Po studenej vojne je svetová ekonomika opäť konfrontovaná s desivou perspektívou vytvárania blokov, ktorá spochybňuje základy európskeho modelu.

Znamená to, že mier, stabilita a prosperita Európy sú ohrozené," varoval maďarský predseda vlády, podľa ktorého terajšie odpovede môžu určiť budúcnosť Európy na desaťročia.

Na odstránenie nelegálnej migrácie a sietí obchodovania s ľuďmi je podľa Orbána potrebná lepšia praktická spolupráca s krajinami pôvodu a tranzitu. "Musíme sa rozhodnúť, či sme pripravení zriadiť centrá na spracovanie žiadostí o azyl a na vykonávanie návratov v bezpečnej tretej krajine," dodal.

"Ako môže byť v Európe opäť mier? Ako môže Európa prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju vlastnú bezpečnosť a mier v budúcnosti? Ako môže Európa úspešnejšie konať pre svoje záujmy? Ako môže Európa zostať zmysluplným hráčom v rokovaniach a procesoch, ktoré rozhodujú o jej vlastnom osude?" menoval Orbán otázky, ktoré je potrebné riešiť.

O viacerých európskych problémoch vrátane migračných výziev sa na budapeštianskom summite bude hovoriť vo viacerých pracovných skupinách. Na budapeštiansky summit pricestovalo 42 hláv štátov a vlád vrátane predsedu vlády SR Roberta Fica, ako i lídrov EÚ, NATO a predstaviteľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

(tasr)

Minúta  |  

Poslankyňa Lucia Plaváková žiada prezidenta o vetovanie novely infozákona

Podľa poslankyne novela bráni ľuďom v prístupe k informáciám o hospodárení štátu.

Poslankyňa Národnej rady (NR) SR za Progresívne Slovensko (PS) Lucia Plaváková vyzvala prezidenta SR Petra Pellegriniho, aby vetoval novelu infozákona, ktorou štát spoplatní mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií.

„Novela umožňuje voči poplatku namietať, no neexistujú nijaké lehoty o podaní ani rozhodnutí o námietke. Na túto chybu sme koalíciu opakovane upozorňovali, ale neopravili ju. Už 'len' čerešničkou na torte je bezdôvodné predĺženie lehoty na vybavenie infožiadostí z ôsmich na 12 pracovných dní," uviedla Plaváková. Podľa nej sa vláda snaží zabránit ľuďom v získavaní informácií o tom, ako štát hospodári s ich daňami a ako si plní svoje zákonné povinnosti.

Poslankyňa NR SR Veronika Remišová (Slovensko, za ľudí, KÚ) s novým znením zákona nesúhlasí a vláde vyčíta, že už dnes niektoré rezorty podľa nej porušujú aktuálne platné znenie infozákona. Zdôraznila, že v prípadoch porušenia zákona sa obráti na súd.

Novelu zákona schválili poslanci NR SR na rokovaní. Štátu má umožniť, aby si dokázal zabezpečiť náhradu nákladov spojených s rozsiahlym vyhľadávaním a sprístupňovaním informácií. Novela má nadobudnúť účinnosť od marca budúceho roka.

(tasr)

Minúta  |  

Návrat Trumpa oslavujú ako „Boží plán“. Izraelčania veria, že ukončí vojny

Obyvatelia Izraela dúfajú, že návrat exprezidenta by mohol prispieť k stabilizácii regiónu a ukončeniu vojnových konfliktov.

Mnohí vnímajú Trumpa ako priateľa Izraela, pričom niektorí dokonca označili jeho víťazstvo za „súčasť Božieho plánu“. Po jeho triumfe v amerických voľbách sa v Izraeli objavilo množstvo nadšených reakcií.

Podľa prieskumu izraelského Channel 12 News až 66 percent Izraelčanov vyjadrilo nádej, že Trump sa vráti do Bieleho domu. Po voľbách sa názory v Izraeli zhodovali – Trumpa vnímajú ako lídra, ktorý podporuje židovský štát, čo sa ukázalo napríklad v jeho rozhodnutí uznať Jeruzalem za hlavné mesto Izraela (Slovensko považuje za hlavné mesto Tel Aviv).

Niektorí však varovali pred tým, že jeho nestála povaha by ich mohla ohroziť. Majú obavy, že jeho rozhodnutia nemusia byť vždy v záujme Izraela.

Trump sa podľa portálu The Times of Israel poďakoval černošským, hispánskym, arabským a moslimským voličom, ale nie tým židovským. Židia tradične v drvivej väčšine volia demokratov a urobili tak aj v utorok.

Hovorca Republikánskej židovskej koalície Sam Markstein po voľbách uviedol, že židovskí voliči zohrali dôležitú úlohu pri Trumpovom víťazstve v kľúčových štátoch.

(lup)

Minúta  |  

Korčok sa údajne pridá k Progresívnemu Slovensku

O vstupe neúspešného prezidentského kandidáta do straníckej politiky sa hovorí už dlhšie. Na výber mal vraj aj Demokratov či SaS.

Niekdajší minister zahraničných vecí si však napokon vybral Progresívne Slovensko (PS). Pre portál Aktuality.sk to potvrdili viaceré zdroje z prostredia PS, podľa ktorých oznámia oficiálne spojenie už čoskoro. Zatiaľ však neprezradili, akú pozíciu bude Korčok zastávať.

Viaceré zdroje pre spomínaný portál takisto uviedli, že s progresívcami rokuje aj bývalá poslankyňa KDH Martina Bajo Holečková, ktorá opustila hnutie po tom, ako ju odvolali z pozície predsedníčky poslaneckého klubu kresťanských demokratov.

Rovnako aj ona podľa portálu rokovala o možnej politickej spolupráci s SaS a Demokratmi, no čakala na rozhodnutie Ivana Korčoka, s ktorým by rada spolupracovala.

(lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.