Preskočiť na obsah
  |  

Putin by nezjedol Trumpa na obed, reagoval Kremeľ na Harrisovej vyhlásenia

Neúspešná kandidátka na prezidenta USA ešte v septembrovej debate v televízii ABC vyhlásila, že ruský prezident by republikána „zjedol na obed“, na čo žartovne odpovedal tlačový tajomník prezidentskej administratívy Dmitrij Peskov.

„Vladimir Putin neje ľudí,“ odpovedal hovorca s úsmevom pre agentúru TASS, ktorá žiadala Kremeľ o komentár k situácii po prezidentských voľbách v Spojených štátoch.

(sab)

  |  

Taliansko vyzýva EÚ na garantovanie dlhopisov na financovanie obrany

Taliansko pritom uviedlo, že cieľ výdavkov NATO na obranu vo výške aspoň 2 percentá hrubého domáceho produktu (HDP) do roku 2028 je v rozpore s prepracovanými fiškálnymi pravidlami európskeho bloku.

Donald Trump počas svojho prvého obdobia vo funkcii prezidenta USA trval na tom, aby členovia NATO vyčlenili na obranu aspoň 2 percentá svojho HDP. Teraz, keď ho po víťazstve vo voľbách čaká druhé funkčné obdobie, budú nízke výdavky na obranu v Taliansku pravdepodobne veľmi citlivou záležitosťou pre vládu premiérky Giorgie Meloniovej.

Je nepravdepodobné, že Rím túto požiadavku splní, keďže v rámci 35 miliárd eur, ktoré sú už vyčlenené na obranu do roku 2039, v roku 2027 dosiahnu plánované výdavky len 1,61 percenta HDP, povedal minister hospodárstva Giancarlo Giorgetti na vypočutí v parlamente.

Minister obrany Guido Crosetto uviedol, že parlamentné mechanizmy budú musieť umožniť špeciálne zaobchádzanie s obranou, aby sa predišlo negatívnemu vplyvu na emisiu štátneho dlhu.

Verejný dlh Talianska, ktorý je po Grécku druhý najväčší v eurozóne, by mal tento rok stúpnuť na 135,8 percenta HDP zo 134,8 percenta v roku 2023. A predpokladá sa, že v roku 2026 vzrastie na 137,8 percenta a až v roku 2027 mierne klesne.

Crosetto vyzval na "európske krytie a záruku", aby sa znížili úroky z väčšieho dlhu na podporu obrany, čím by sa zabránilo vplyvu na sociálne výdavky. Tým by sa štátom umožnilo robiť výdavky na obranu bez negatívneho vplyvu.

(tasr)

  |  

NATO je anachronizmus, vyhlásil Putin na zasadnutí Valdajského klubu

Ruský prezident pri príležitosti stretnutia medzinárodného diskusného fóra na severe Ruska poukázal na „rigidnú štruktúru“ či vyžadovanie povinností, ktoré podľa neho tvoria podmienky členstva v Aliancii.

„Na svete dnes zostal len jeden blok pospájaný takzvanými záväznými, rigidnými ideologickými dogmami a klišé. Je to Organizácia Severoatlantickej zmluvy, ktorá sa bez toho, aby zastavila svoju expanziu na východ Európy, teraz snaží rozšíriť svoje prístupy do ďalších oblastí sveta, pričom porušuje svoje vlastné stanovy. Je to jednoducho úplný anachronizmus,“ povedal Vladimir Putin, ktorého citovala tlačová agentúra TASS.

Putin pripomenul, že Rusko opakovane hovorilo o deštruktívnej úlohe, ktorú aliancia zohrala po rozpade Sovietskeho zväzu a Varšavskej zmluvy. „Zdá sa mi, že Spojené štáty si uvedomujú, že tento nástroj sa stáva akýmsi neatraktívnym, nepotrebným, pričom ho potrebovali a potrebujú aj dnes, aby mohli viesť vo svojej zóne vplyvu. Preto sú konflikty potrebné,“ dodal.

(sab)

  |  

Google odstránil snímky ukrajinských vojenských zariadení zo svojich máp

Aktualizácia je výsledkom rozhovorov medzi technologickou firmou a predstaviteľmi Kyjeva po tom, čo predošlá vrstva odhaľovala infraštruktúru, ktorá podlieha vojenskému utajeniu.

„Spoločnosť Google odstránila problém s mapami. Vojenské zariadenia a systémy sa už nezobrazujú. Všetko bude v poriadku aj v budúcnosti,“ ubezpečil riaditeľ Centra pre boj proti dezinformáciám pri Rade obrany a bezpečnosti Ukrajiny Andrij Kovalenko.

Ten s Googlom rokoval ako najvyšší ukrajinský predstaviteľ, pričom sa snažil o rýchlu nápravu. „Požiadali sme ich, aby to rýchlo opravili, ale oni boli cez víkend mimo prevádzky. Netýkalo sa ich to. Celý ten čas už Rusi aktívne šírili tieto obrázky,“ povedal Kovalenko. Neskôr uviedol, že technologický gigant pracuje na náprave.

(sab)

  |  

EÚ musí okrem Ukrajiny financovať aj opatrenia proti nelegálnej migrácii, vyhlásil Fico

Slovenský premiér na samite Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Budapešti upriamil pozornosť na „závažnejšie problémy“, pred ktorými Únia stojí, povedal v príspevku na platforme Facebook.

„Ak sa majú nájsť peniaze pre nezmyselnú vojnu na Ukrajine, kde sa zabíjajú Slovania, vojnu, ktorá nemá žiadne riešenie, lebo vojenské riešenie neexistuje, tak musíme mať dostatok odvahy, aby sme povedali, že sú aj iné závažnejšie problémy, na ktoré musí EÚ reagovať,“ vyhlásil Robert Fico (Smer).

Premiér dodal, že v Európe sa aktuálne nachádzajú štyri milióny ilegálnych migrantov, čo spôsobuje politické chvenie a opätovné zavádzanie hraničných kontrol.

Navrhol, že pri koncipovaní nového rozpočtu EÚ pre obdobie od roku 2027 musí Európska únia „jasne povedať, že ilegálna migrácia je jedna z najväčších hrozieb pre fungovanie EÚ“.

Vo svojom vyhlásení Fico vyzdvihol rolu Srbska a Maďarska pri riešení migračnej krízy. Spolupráca so Srbskom je podľa neho mimoriadne významná pri ochrane schengenskej hranice. Vyzdvihol aj dohodu medzi Albánskom a Talianskom o spracovaní žiadostí o azyl migrantov, ktorí vstupujú do EÚ.

Podľa premiéra v doterajšej diskusii na samite dominovalo zvolenie amerického prezidenta. „Viacerí predstavitelia krajín sa ozvali s akýmsi strachom, čo sa stane, ak nová americká administratíva zníži podporu Ukrajine alebo s ňou úplne skončí. Niektorí predstavitelia hovoria, že v tom prípade by EÚ mala prevziať kompletnú finančnú zodpovednosť za Ukrajinu,“ povedal Fico, ktorý ubezpečil, že vláda SR s tým súhlasiť nebude.

Na budapeštiansky samit pricestovalo 42 hláv štátov a vlád vrátane predsedu vlády SR Roberta Fica, ako i lídrov EÚ, NATO a predstaviteľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Popri lídroch 27 členských štátov EÚ pozvali aj najvyšších predstaviteľov kaukazských štátov či krajín západného Balkánu, ale aj lídrov Británie, Ukrajiny a Turecka.

(tasr)

  |  

Hlava štátu v Nemecku odvolala troch ministrov

Medzi odvolanými členmi vlády sú minister financií Christian Lindner, minister spravodlivosti Markus Buschmann a ministerka vzdelania a výskumu Bettina Starková-Watzingerová.

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier odvolal troch ministrov za Slobodnú demokratickú stranu (FDP), čím v krajine vznikla menšinová vláda tvorená sociálnymi demokratmi kancelára Olafa Scholza a stranou Zelených.

V súčasnosti vláda funguje bez zástupcov FDP, pričom kancelár Scholz plánuje pokračovať vo vláde. O vyslovenie dôvery bude žiadať Spolkový snem až v polovici januára 2024.

Očakáva sa však, že dôveru nezíska, čo otvára cestu k rozpusteniu parlamentu a vyhláseniu predčasných volieb. Tieto voľby by sa mali podľa predpokladov konať najneskôr do začiatku apríla 2024, pričom ako možný dátum je navrhnutý 30. marec.

(lup)