Z nemocníc asi nebudú akciové spoločnosti

Vyše 3 300 lekárov podalo koncom októbra hromadné výpovede. Teraz im plynie dvojmesačná výpovedná lehota. Jednou z podmienok stiahnutia výpovedí je, aby sa kabinet zaviazal, že nebude meniť právnu formu nemocníc a že tie ostanú pod kontrolou štátu.

Odborári tvrdia, že zmena zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti povedie k ich privatizácii.

Nesúhlasil s ňou napríklad ani šéf zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž (Smer), ktorý v rozhovore pre Štandard uviedol: "Urobil som si európsky rešerš a väčšina nemocníc je verejná. Aktuálne máme v zdravotníctve nestabilný systém. V takomto prostredí sa nedajú z nemocníc robiť akciové spoločnosti, lebo nebudeme mať dozor nad tým, čo sa deje s verejným zdravím. Podľa ekonomickej teórie je zdravie zmiešaný statok, čiže nie je len vašou starosťou, ale aj starosťou štátu." 

Toto volebné obdobie sa zmena zrejme neudeje

Ministerstvo financií po stredajšom rokovaní vlády deklarovalo, že transformácia štátnych nemocníc na akciové spoločnosti nie je prioritou a že na nej netrvá v tomto volebnom období.

"Z nášho pohľadu totiž nie je dôležitá forma, ale to, aby boli nemocnice riadené efektívne a zodpovedne vo vzťahu k verejným financiám. Rezort financií toto považuje za absolútnu prioritu," dodalo tlačové oddelenia rezortu.

Ministerstvo zdravotníctva sa zatiaľ k téme nevyjadrilo. Oslovili sme aj ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nom. SNS), ktorý v minulosti túto zmenu obhajoval spolu s ministrom školstva Tomášom Druckerom (Hlas). Článok budeme aktualizovať.

Stanovisko celého kabinetu Roberta Fica má Šaško prezentovať na piatkovom stretnutí s lekármi.

Nemocnice sú odsúdené na stratu a rastúci dlh

Lekárski odborári upozorňujú, že úlohou akciovej spoločnosti je vytvárať zisk. Zdravotnícke zariadenia by po zmene právnej formy nemohli vytvárať stratu.

Ak by boli platené ako doposiaľ, je to nemožné. 

Nemocnice totiž dostávajú mesačne od poisťovní balík peňazí a z nich musia financovať hospitalizačné prípady aj chod nemocnice. Táto paušálna platba je nedostatočná a nemocnice vopred odsudzuje na nepriaznivý hospodársky výsledok. 

"Pri prospektívnom rozpočte sa nemocnica snaží ušetriť z rozpočtu, teda robiť menej výkonov, aby z rozdielu medzi výkonmi a rozpočtom ostalo na prevádzku nemocnice, splácanie dlhov a podobne. Je to aj preto, že nemocnica nemá preplatené ani len náklady na úkony. Čo, samozrejme, spôsobí, že celkovú sumu poisťovňa nemocnici zníži a tak bude ešte menej výkonov a tak ďalej," vysvetľuje predseda Lekárskeho odborového združenia UNLP Košice Peter Zimmermann.

Preto si lekárski odborári ako jednu z podmienok stiahnutiu výpovedí stanovili, aby poisťovne uzatvárali s nemocnicami štandardizované zmluvy. To znamená, že každá nemocnica by mala s poisťovňou rovnakú dohodu, v ktorej by boli nastavené pravidlá tak, aby platby pokryli aspoň náklady na zdravotnú starostlivosť.

(tasr, est)