Preskočiť na obsah
  |  

Zelenskyj mierni rétoriku o vojne na Ukrajine, naznačuje ochotu k diplomatickému riešeniu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po zvolení Donalda Trumpa za amerického prezidenta výrazne zmenil tón svojich vyjadrení o vojne s Ruskom.

Oproti svojim skorším nekompromisným postojom, keď hovoril o úplnej porážke Ruska, teraz naznačuje pripravenosť na diplomatické riešenie, najmä pokiaľ ide o osud Krymu, všíma si denník Telegraph.

Napríklad v stredajšom rozhovore pre Fox News Zelenskyj priznal, že vojenské získanie Krymu by si vyžiadalo neprijateľné straty na životoch.

Hoci doposiaľ razantne odmietal reči o mierovej dohode či prímerí, minulý týždeň naznačil, že čas na porazenie Moskvy sa kráti, lebo Spojené štáty americké ho budú tlačiť do rokovaní. „Je isté, že vojna sa skončí skôr v dôsledku politiky tímu, ktorý teraz povedie Biely dom,“ povedal.

Narážal tým na víťazstvo Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách, ktorý chce vojnu vo východnej Európe čím skôr ukončiť. Znamená to, že ukrajinský prezident fakticky stratil svojho najsilnejšieho spojenca pre pokračovanie vojny a jeho manévrovací priestor sa dramaticky zmenšil, dodáva Telegraph.

Zelenského miernejšia vojnová rétorika odráža aj nálady väčšiny Ukrajincov. Podľa prieskumu časopisu Economist si 52 percent Ukrajincov teraz želá rokovať o ukončení vojny, čo je výrazný nárast oproti 27 percentám z minulého roka.

(mm)

  |  

Moldavský minister energetiky bude rokovať o dodávkach plynu s Gazpromom

Podľa moldavského ministra energetiky Victora Parlicova pre opakujúce sa ruské útoky na ukrajinskú energetickú sústavu hrozí, že Moldavsko by mohlo byť odrezané od dodávok elektrickej energie zo susednej Ukrajiny.

Minister v tejto súvislosti poznamenal, že si je vedomý citlivosti tejto návštevy, dodal však, že možnosti sú iba dve: „buď pôjdete a budete diskutovať, alebo nepôjdete a nebudete diskutovať".

Ruské útoky na ukrajinskú energetickú sieť trvajú už niekoľko mesiacov. Minulý týždeň Moskva podnikla najväčší letecký útok za posledné tri mesiace, ktorý spôsobil výpadky v dodávkach elektriny.

Prevažná väčšina elektrickej energie pre Moldavsko je vyrábaná v tepelnej elektrárni v odštiepeneckom regióne Podnestersko, ktorý je zásobovaný iba ruským plynom tečúcim cez Ukrajinu. Ak Ukrajina zastaví tranzit ruského plynu cez svoje územie, plyn pre túto elektráreň bude musieť prúdiť cez Turecko, Bulharsko a Rumunsko.

Do roku 2022 Moldavsko odoberalo všetok plyn z Ruska. V posledných rokoch však krajina začala získavať plyn od európskych dodávateľov.

(tasr, reuters)

  |  

Šéfka Európskeho parlamentu sa obáva úspechu AfD v nemeckých voľbách

Roberta Metsolová vyjadrila obavy z možného úspechu antiimigračných strán v nadchádzajúcich nemeckých parlamentných voľbách a z toho, čo by to znamenalo pre Európu.

"To, čo sa stane v Nemecku v nasledujúcich štyroch rokoch, bude mať veľký vplyv na ďalšie štyri roky Európskej únie," poznamenala Metsolová pre sobotňajšie vydanie novín mediálnej skupiny Funke.

Nemeckú parlamentnú kampaň a jej výsledky v Bundestagu označila za "skúšku ohňom pre celú Európu". "Aký vplyv získajú populistické strany? Koho budú voliť sklamaní občania", pýtala sa.

Metsolová povedala, že júnové "voľby do Európskeho parlamentu už boli určitou sondou, ale po krajinských voľbách vo východnom Nemecku som veľmi znepokojená".

V septembrových krajinských voľbách v troch východonemeckých spolkových krajinách získala silné výsledky antiimigračná Alternatíva pre Nemecko (AfD). AfD vyhrala voľby v Durínsku a v Sasku, zatiaľ čo v Brandenbursku skončila druhá. Je však nepravdepodobné, že by sa dostala do niektorej z týchto krajinských vlád, pretože iné dlhodobo pôsobiace strany s ňou odmietli spolupracovať.

Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW), nová strana, ktorá sa zúčastnila vo voľbách po prvýkrát, dosiahla vo všetkých troch spomínaných spolkových krajinách dvojciferný podiel a vo všetkých troch sa umiestnila na treťom mieste.

(tasr, est)

  |  

Biden a Macron rokovali o prímerí v Libanone

Diskutovali aj o posilnení pomoci Ukrajine, ktorá prvýkrát použila americké rakety dlhého doletu na ciele na ruskom území.

Americký prezident Joe Biden a jeho francúzsky náprotivok Emmanuel Macron v piatok rokovali o snahe dosiahnuť prímere v Libanone, kde Izrael útočí na militantné hnutie Hizballáh, oznámil Biely dom.

„Prezidenti zhodnotili vývoj situácie na Ukrajine, ako aj na Blízkom východe, a to vrátane úsilia o dosiahnutie dohody o prímerí v Libanone, ktorá by umožnila obyvateľom oboch krajín bezpečný návrat do svojich domovov," uvádza vyhlásenie Bieleho domu.

Biden už pondelok na summite skupiny G20 v Brazílii vyzval prítomných lídrov, aby podporili suverenitu Ukrajiny. Vyjadril sa len deň po tom, čo jeho administratíva po prvýkrát povolila Ukrajine použiť rakety dlhého doletu dodané Spojenými štátmi na zasiahnutie cieľov v ruskom vnútrozemí.

(tasr)

  |  

Trump navrhol za ministerku práce kongresmanku Chavezovú-DeRemerovú

Lori Chavezová-DeRemerová, ktorá bola zvolená do Kongresu za Oregon v roku 2022, v novembri tesne prehrala svoj pokus o znovuzvolenie, keď ju porazila demokratka Janelle Bynumová.

Vo voľbách však získala silnú podporu od členov odborov v jej obvode.

„Loriina silná podpora zo strany podnikateľskej a zamestnaneckej komunity zabezpečí, že ministerstvo práce bude môcť zjednotiť Američanov všetkých vrstiev za náš program pre bezprecedentný národný úspech - urobiť Ameriku bohatšou, úspešnejšou, silnejšou a prosperujúcejšou ako kedykoľvek predtým!" uviedol Trump vo svojom vyhlásení.

Ako potenciálna ministerka práce by Chavezová-DeRemerová dohliadala na personál ministerstva práce, jeho rozpočet a okrem iného by stanovovala priority, ktoré majú vplyv na mzdy, zdravie, bezpečnosť a možnosť združovať sa v odboroch, ako aj na práva zamestnávateľov prepúšťať zamestnancov, poznamenala AP.

(tasr, ap)

  |  

Trump zrejme vymenuje na post ministra financií investora Bessenta

O Scottovi Bessentovi sa vyjadrilo niekoľko významných osobností z ekonomickej a podnikateľskej sféry USA.

Hovoria o ňom ako o talentovanom človeku s dlhoročnými skúsenosťami na kapitálovom trhu, ktorý rozumie tomu, aký dopad na trh budú mať jeho opatrenia a zastáva politiku menej agresívnych ciel. Podľa ich slov môžu byť práve jeho dlhoročné skúsenosti dôležité v súvislosti s obavami z inflácie.

Niektorí odborníci však poukazujú na to, že budúci prezident a minister financií zdedia po súčasnej vláde ekonomiku v dobrom stave a aj to môže mať vplyv na pozitívny ekonomický chod v nadchádzajúcom volebnom období.

Trumpov tím bezprostredne nereagoval na žiadosť o komentár k možnej nominácii Bessenta, poznamenal Reuters.

(tasr, reuters)