Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šéfka europarlamentu tvrdí, že Nemecko by malo dodať Ukrajine rakety dlhého doletu

Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová poznamenala, že „aj v rámci berlínskej koalície existujú rozdielne postoje k dodávke Taurusu".

„Áno, to je aj stanovisko Európskeho parlamentu. Táto požiadavka má širokú podporu. Uvidíme, či po voľbách do Bundestagu dôjde k zodpovedajúcej zmene politiky," uviedla predsedníčka EP v rozhovore pre noviny mediálnej spoločnosti Funke Mediengruppe zverejnenom v sobotu. Odpovedala tak na otázku, či by krajiny, ktoré Ukrajine dodávajú rakety dlhého doletu, mali povoliť ich použitie proti vojenským cieľom v ruskom vnútrozemí, a či by Nemecko malo dodať svoje systém Taurus.

Nemecký kancelár Olaf Scholz je proti dodávke rakiet dlhého doletu Ukrajine. Jeho koaliční partneri Zelení a Slobodní demokrati sú však za to, aby Kyjev tieto rakety dostal.

Ukrajinské ozbrojené sily v uplynulých dňoch po prvý raz zaútočili na ciele na ruskom území americkými raketami ATACMS po tom, čo podľa medializovaných informácií Kyjev dostal povolenie od dosluhujúceho amerického prezidenta Joea Bidena použiť tieto rakety na ciele v Rusku. Americké rakety majú podľa DPA dolet 300 kilometrov. Nemecké rakety Taurus však majú dolet až 500 kilometrov.

Predsedníčka EP povedala, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj správne zdôraznil, že Ukrajina nemôže donekonečna čakať na účinnú vojenskú pomoc len preto, že v západnej krajine sa vždy konajú voľby, zatiaľ čo vo vojne na Ukrajine denne zomierajú ľudia.

Dodala, že je znepokojujúce, že Rusko stupňuje vojnu a zintenzívňuje svoje raketové útoky, ktoré už majú mnoho civilných obetí.

Rusko vo štvrtok útočilo na ukrajinské mesto Dnipro novou raketou stredného doletu Orešnik (Lieska), ktorá niesla nejadrovú hlavicu. Ruský prezident Vladimir Putin označil odpálenie rakety za úspech a vyhlásil, že Rusko bude pokračovať v testoch tejto rakety v bojových podmienkach.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

SaS navrhuje zmeny zloženia komisie na kontrolu odposluchov

Poslanec Národnej rady za opozičnú SaS Juraj Krúpa poukazuje na to, že súčasná úprava kladie na dvoch členov také požiadavky, že to sťažuje obsadenie daných pozícií a znemožňuje tak kreovanie komisie.

Zmenu chce presadiť novelou zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov, ktorú predložil do parlamentu.

„Vzhľadom na dlhodobý problém s obsadením dvoch miest v komisii zriaďovanej podľa tohto zákona, a to miest vyhradených pre odborníkov z teórie a praxe, sa navrhuje zmeniť doterajšie ustanovenie tak, aby boli odborníci z praxe nahradení ďalšími dvoma poslancami NR SR, a to paritne zastupujúcimi koalíciu a opozíciu," skonštatoval predkladateľ.

Komisia by tak podľa návrhu mala aj naďalej osem členov. „Z toho šesť paritne zastúpených poslancov opozície a koalície spomedzi členov troch príslušných výborov NR SR (s predstaviteľom opozície na mieste predsedu), a po novom dvoch ďalších členov spomedzi poslancov NR SR bez špecifikácie ich členstva vo výboroch," vysvetlil predkladateľ.

Účinnosť novely navrhol na 1. apríla budúceho roka.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj mierni rétoriku o vojne na Ukrajine, naznačuje ochotu k diplomatickému riešeniu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po zvolení Donalda Trumpa za amerického prezidenta výrazne zmenil tón svojich vyjadrení o vojne s Ruskom.

Oproti svojim skorším nekompromisným postojom, keď hovoril o úplnej porážke Ruska, teraz naznačuje pripravenosť na diplomatické riešenie, najmä pokiaľ ide o osud Krymu, všíma si denník Telegraph.

Napríklad v stredajšom rozhovore pre Fox News Zelenskyj priznal, že vojenské získanie Krymu by si vyžiadalo neprijateľné straty na životoch.

Zelenskyj: Bez podpory USA prehráme, naša produkcia nestačí

Mohlo by Vás zaujímať Zelenskyj: Bez podpory USA prehráme, naša produkcia nestačí

Hoci doposiaľ razantne odmietal reči o mierovej dohode či prímerí, minulý týždeň naznačil, že čas na porazenie Moskvy sa kráti, lebo Spojené štáty americké ho budú tlačiť do rokovaní. „Je isté, že vojna sa skončí skôr v dôsledku politiky tímu, ktorý teraz povedie Biely dom,“ povedal.

Narážal tým na víťazstvo Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách, ktorý chce vojnu vo východnej Európe čím skôr ukončiť. Znamená to, že ukrajinský prezident fakticky stratil svojho najsilnejšieho spojenca pre pokračovanie vojny a jeho manévrovací priestor sa dramaticky zmenšil, dodáva Telegraph.

Zelenského miernejšia vojnová rétorika odráža aj nálady väčšiny Ukrajincov. Podľa prieskumu časopisu Economist si 52 percent Ukrajincov teraz želá rokovať o ukončení vojny, čo je výrazný nárast oproti 27 percentám z minulého roka.

(mm)

Minúta  |  

Moldavský minister energetiky bude rokovať o dodávkach plynu s Gazpromom

Podľa moldavského ministra energetiky Victora Parlicova pre opakujúce sa ruské útoky na ukrajinskú energetickú sústavu hrozí, že Moldavsko by mohlo byť odrezané od dodávok elektrickej energie zo susednej Ukrajiny.

Minister v tejto súvislosti poznamenal, že si je vedomý citlivosti tejto návštevy, dodal však, že možnosti sú iba dve: „buď pôjdete a budete diskutovať, alebo nepôjdete a nebudete diskutovať".

Ruské útoky na ukrajinskú energetickú sieť trvajú už niekoľko mesiacov. Minulý týždeň Moskva podnikla najväčší letecký útok za posledné tri mesiace, ktorý spôsobil výpadky v dodávkach elektriny.

Prevažná väčšina elektrickej energie pre Moldavsko je vyrábaná v tepelnej elektrárni v odštiepeneckom regióne Podnestersko, ktorý je zásobovaný iba ruským plynom tečúcim cez Ukrajinu. Ak Ukrajina zastaví tranzit ruského plynu cez svoje územie, plyn pre túto elektráreň bude musieť prúdiť cez Turecko, Bulharsko a Rumunsko.

Do roku 2022 Moldavsko odoberalo všetok plyn z Ruska. V posledných rokoch však krajina začala získavať plyn od európskych dodávateľov.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Šéfka Európskeho parlamentu sa obáva úspechu AfD v nemeckých voľbách

Roberta Metsolová vyjadrila obavy z možného úspechu antiimigračných strán v nadchádzajúcich nemeckých parlamentných voľbách a z toho, čo by to znamenalo pre Európu.

"To, čo sa stane v Nemecku v nasledujúcich štyroch rokoch, bude mať veľký vplyv na ďalšie štyri roky Európskej únie," poznamenala Metsolová pre sobotňajšie vydanie novín mediálnej skupiny Funke.

Nemeckú parlamentnú kampaň a jej výsledky v Bundestagu označila za "skúšku ohňom pre celú Európu". "Aký vplyv získajú populistické strany? Koho budú voliť sklamaní občania", pýtala sa.

Metsolová povedala, že júnové "voľby do Európskeho parlamentu už boli určitou sondou, ale po krajinských voľbách vo východnom Nemecku som veľmi znepokojená".

V septembrových krajinských voľbách v troch východonemeckých spolkových krajinách získala silné výsledky antiimigračná Alternatíva pre Nemecko (AfD). AfD vyhrala voľby v Durínsku a v Sasku, zatiaľ čo v Brandenbursku skončila druhá. Je však nepravdepodobné, že by sa dostala do niektorej z týchto krajinských vlád, pretože iné dlhodobo pôsobiace strany s ňou odmietli spolupracovať.

Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW), nová strana, ktorá sa zúčastnila vo voľbách po prvýkrát, dosiahla vo všetkých troch spomínaných spolkových krajinách dvojciferný podiel a vo všetkých troch sa umiestnila na treťom mieste.

(tasr, est)

Minúta  |  

Biden a Macron rokovali o prímerí v Libanone

Diskutovali aj o posilnení pomoci Ukrajine, ktorá prvýkrát použila americké rakety dlhého doletu na ciele na ruskom území.

Americký prezident Joe Biden a jeho francúzsky náprotivok Emmanuel Macron v piatok rokovali o snahe dosiahnuť prímere v Libanone, kde Izrael útočí na militantné hnutie Hizballáh, oznámil Biely dom.

„Prezidenti zhodnotili vývoj situácie na Ukrajine, ako aj na Blízkom východe, a to vrátane úsilia o dosiahnutie dohody o prímerí v Libanone, ktorá by umožnila obyvateľom oboch krajín bezpečný návrat do svojich domovov," uvádza vyhlásenie Bieleho domu.

Biden už pondelok na summite skupiny G20 v Brazílii vyzval prítomných lídrov, aby podporili suverenitu Ukrajiny. Vyjadril sa len deň po tom, čo jeho administratíva po prvýkrát povolila Ukrajine použiť rakety dlhého doletu dodané Spojenými štátmi na zasiahnutie cieľov v ruskom vnútrozemí.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.