Preskočiť na obsah
  |  

Vláda dnes bude výjazdovo rokovať v obci Topoľčianky

Ministri plánujú riešiť problémy regiónu.

Vládny kabinet absolvuje ďalšie výjazdové rokovanie. Tentoraz sa ministri zídu v obci Topoľčianky v okrese Zlaté Moravce. Rokovania by sa mali zúčastniť aj predstavitelia dotknutých samospráv.

Vláda by sa podľa programu mala zaoberať najmä analýzou sociálno-ekonomickej situácie a vybraných problémov okresov Topoľčany a Zlaté Moravce. Mala by priniesť aj návrhy na zlepšenie v sociálnej a hospodárskej oblasti.

Na programe majú ministri aj schválenie návrhu plánu zahraničných stykov vlády.

(tasr)

  |  

Koniec jednej etapy. Proti Trumpovi už zrušili obe federálne žaloby

Prokuratúra stiahla žaloby za tajné dokumenty aj voľby, čo Trumpovi otvára cestu späť do Bieleho domu.

Americký odvolací súd ukončil v utorok pokus o obnovenie trestného stíhania Donalda Trumpa týkajúceho sa jeho neoprávneného prechovávania tajných vládnych dokumentov. Podľa agentúry Reuters súd tak rozhodol po tom, ako prokuratúra oznámila, že v odvolaní už nechce pokračovať.

Znamená to, že proti novozvolenému prezidentovi USA Trumpovi, ktorý sa 20. januára vráti do Bieleho domu na svoje druhé funkčné obdobie, boli zrušené už obe federálne žaloby.

Americký federálny súd totiž v pondelok zrušil voči Trumpovi žalobu aj v inom prípade, a síce vo veci jeho snahy o zvrátenie výsledkov prezidentských volieb v roku 2020.

Vyhovel prokuratúre

Súd tak vyhovel žiadosti špeciálneho vyšetrovateľa Jacka Smitha, ktorý dohliadal na obe vyšetrovania. Smith vyzval súd na zrušenie oboch žalôb, pričom argumentoval tým, že si to vyžaduje dlhodobá politika ministerstva spravodlivosti USA, ktorá sa stavia proti stíhaniu úradujúceho prezidenta.

Prísne tajné dokumenty americkej vlády našli agenti Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) nezabezpečené v Trumpovom sídle Mar-a-Lago na Floride počas domovej prehliadky v roku 2022. Trump si ich tam nechal previezť po skončení svojho predchádzajúceho funkčného obdobia v Bielom dome, pričom ich odmietal odovzdať úradom až do zmienenej prehliadky.

Dohoda o prevzatí moci

Tím novozvoleného amerického prezidenta zároveň v utorok s administratívou dosluhujúceho prezidenta Joea Bidena podpísal takzvanú dohodu o porozumení, ktorá mu umožní oficiálne začať proces prevzatia moci. Oznámila to budúca šéfka kancelárie Bieleho domu Susie Wilesová.

Dohoda umožní Trumpovmu tímu priamu koordináciu s federálnymi úradmi a prístup k dokumentom. K jej podpisu došlo neobvykle neskoro, čo vyvolalo u niektorých kritikov obavy z možných problémov vo fungovaní vlády či konfliktu záujmov.

"Našim zamýšľaným kandidátom na posty vo vláde to umožňuje začať nevyhnutné prípravy, vrátane vyslania tímov na všetky ministerstvá a (federálne) úrady, a dokončiť usporiadané odovzdanie moci," uviedla Wilesová. Trump nastúpi do úradu 20. januára po verejnom zložení prezidentskej prísahy.

Súčasťou dohody o porozumení nebol obvyklý etický prísľub vlády obsahujúci vyhlásenia o vyhýbaní sa stretu záujmov a podobne. Trumpov tím v tejto veci avizoval, že má pripravený svoj vlastný etický plán, ktorý splní potrebné požiadavky na bezproblémový prechod personálu do novej prezidentskej administratívy.

(tasr)

  |  

Pred 30 rokmi Nóri v referende rozhodli, že sa ich krajina nepripojí k EÚ

Napriek tomu sa prostredníctvom Dohody o európskom hospodárskom priestore Nórsko stalo súčasťou európskeho jednotného trhu a participuje aj na niektorých programoch EÚ bez hlasovacích práv.

Pred 30 rokmi, 28. novembra 1994, nórski voliči v referende rozhodli, že sa ich krajina nepripojí k Európskej únii (EÚ). Za vstup do EÚ hlasovalo 47,5 percenta voličov, proti bolo 52,5. Nórov analytici považovali už pred referendom za najmenej ochotných vstúpiť do EÚ.

Aj v roku 1972 väčšina Nórov odmietla vstup do vtedajšieho Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS). Vtedy hlasovalo proti 53,5 percenta voličov a 46,5 percenta bolo za.

Začlenenie do EÚ v roku 1994 podporovali Nóri väčšinou iba v hustejšie osídlených regiónoch okolo hlavného mesta Oslo. Vo všetkých ostatných obvodoch mali prevahu odporcovia vstupu a na severe to bolo viac ako 70 percent hlasov. Za "nie" hlasovali podľa povolebných analýz zväčša ženy a prekvapujúco aj obyvatelia väčších miest.

Naopak, pre vstup do EÚ sa v tomto období rozhodli obyvatelia Švédska, Rakúska a Fínska a tieto dovtedy neutrálne štáty sa od 1. januára 1995 stali členmi EÚ.

Napriek tomu sa prostredníctvom Dohody o európskom hospodárskom priestore Nórsko stalo súčasťou európskeho jednotného trhu a participuje aj na niektorých programoch EÚ bez hlasovacích práv. Ide najmä o oblasti podnikania, životného prostredia, výskumu a vzdelávania.                 

Na oblasť spoločnej poľnohospodárskej politiky a rybolovu sa dohoda nevzťahuje, aj napriek tomu je Nórsko pre EÚ najväčší dodávateľ rýb. Na politike a ekonomike EÚ sa Nórsko podieľa viac ako hocijaká iná nečlenská krajina. Aktívne sa tiež snaží zapájať do procesu tvorby Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky, s ktorou je spojené prostredníctvom členstva v NATO.

Nórsko je pre EÚ piaty najvýznamnejší dovozca po Číne, USA, Švajčiarsku a Rusku. Z hľadiska vývozu z EÚ mu patrí siedme miesto.

(tasr)

  |  

Z potopenej lode v Egypte zachránili ďalších päť ľudí

Sedem osôb zostáva stále nezvestných, kým záchranári s pomocou vojenskej techniky pokračujú v pátraní.

Po pondelňajšom potopení výletnej lode v Červenom mori, neďaleko egyptského pobrežia, sa v utorok podarilo zachrániť ďalších päť ľudí. Oznámili to miestni záchranári. Z mora vytiahli aj štyri bezvládne telá dosiaľ neidentifikovaných obetí.

Podľa agentúry AFP nezvestných naďalej zostáva sedem ľudí. Medzi nimi sú naďalej aj dvaja Poliaci a jeden Fín, uviedli ministerstvá zahraničných vecí týchto dvoch krajín.

Celkový počet zachránených osôb stúpol na 33, pričom len v utorok sa podarilo zachrániť dvoch Belgičanov, jedného Švajčiara, jedného Fína a jedného Egypťana, priblížil guvernér provincie Červené more Amr Hanafí. „Záchranné operácie pokračujú... okrem viacerých potápačov sa zapája aj vojenský vrtuľník a fregata," dodal.

Do nemocnice v egyptskom letovisku Marsá Alam bolo podľa miestneho nemenovaného predstaviteľa v pondelok nakrátko z potopenej lode prijatých šesť zahraničných turistov (dvaja Nemci, dvaja Briti, Španiel a Švajčiar), a traja Egypťania s ľahkými poraneniami.

Loď Sea Story s 31 turistami a 13 členmi posádky na palube sa 25. novembra prevrátila neďaleko útesu Satája. Potopila sa v priebehu piatich až siedmich minút pre vysoké vlny a silný vietor, čo následne viedlo aj k uzavretiu námornej dopravy.

Kancelária guvernéra uviedla, že na palube lode sa nachádzali turisti z Belgicka, Británie, Číny, Fínska, Nemecka, Írska, Slovenska, Poľska, Španielska, Švajčiarska a Spojených štátov.

(tasr)

  |  

Biden a Macron pomohli k dohode o prímerí medzi Izraelom a Hizballáhom

Spojené štáty a Francúzsko prisľúbili pomoc pri realizácii dohody a obnove bezpečnosti na hraniciach.

Prímerie medzi Izraelom a libanonským hnutím Hizballáh ukončí boje a ochráni Izrael pred hrozbou tejto militantnej skupiny aj ďalších teroristických organizácií. Uviedli to v utorok neskoro večer v spoločnom vyhlásení americký prezident Joe Biden a francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorých krajiny pomohli dohodu sprostredkovať, oznámila agentúra AFP.

Dvojica svetových lídrov vyzdvihla „mnoho týždňov neúnavnej diplomacie", ktoré viedli k dohode. Dodala, že dohoda „vytvorí podmienky na obnovenie trvalého pokoja a umožní obyvateľom oboch krajín bezpečný návrat do svojich domovov" na oboch stranách hranice.

Americký prezident povedal, že dohodu prijali obe strany, pričom prímerie podľa jeho slov začne platiť v stredu o 4.00 h ráno miestneho času (03.00 h SEČ) a bude trvalé. Denník Times Of Israel však pôvodne uvádzal, že prímerie začne platiť až o desiatej hodine ráno miestneho času.

Spojené štáty a Francúzsko sa zároveň zaviazali k spolupráci s Izraelom a Libanonom, aby dosiahli úplnú implementáciu dohody. Paríž a Washington budú okrem toho viesť aj medzinárodné snahy zamerané na posilnenie libanonskej armády a budú sa usilovať o podporu ekonomického rozvoja v celom Libanone s cieľom dosiahnutia stability a prosperity v regióne, uviedli Biden s Macronom.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sa Bidenovi v telefonáte poďakoval za jeho „účasť na zabezpečení dohody". Uviedla to Netanjahuova kancelária s tým, že premiér oceňuje Bidenovo „pochopenie pre to, že Izrael si zachová slobodu konania v presadzovaní" tejto dohody.

Netanjahu vo svojom skoršom prejave varoval, že na každé prípadné porušenie dohody o prímerí zo strany Hizballáhu bude Izrael „rázne reagovať".

(tasr)

  |  

Polícia vo Francúzsku postrelila muža ohrozujúceho nožmi ľudí na vianočnom trhu

Po príchode privolanej hliadky mestskej polície sa muž dal na útek. Polícia ho prenasledovala a pri pokuse o zadržanie podozrivého použila strelnú zbraň.

Polícia v meste Saint-Étienne v departemente Loire v strednom Francúzsku v utorok popoludní smrteľne postrelila muža ozbrojeného dvoma nožmi, ktorými ohrozoval náhodných okoloidúcich. Informoval o tom denník Le Figaro.

Ozbrojený muž sa pohyboval v blízkosti vianočných trhov, pričom niektorých návštevníkov začal prenasledovať a naháňať s nožom v ruke. Následne sa zmocnil staršej ženy, ktorej priložil nôž ku krku. Žena pritom utrpela ľahké zranenia.

Po príchode privolanej hliadky mestskej polície sa muž dal na útek. Polícia ho prenasledovala a pri pokuse o zadržanie podozrivého použila strelnú zbraň. Muža previezli do nemocnice, kde svojim zraneniam podľahol.

Miesto, kde došlo k streľbe, polícia uzavrela a odkláňala odtiaľ individuálnu aj hromadnú dopravu, čo v meste spôsobilo chaos, konštatoval denník Le Figaro.

Prípad prevzala príslušná prokuratúra, ktorá zatiaľ nepreveruje podozrenie, že mohlo ísť o pokus o teroristický čin. Postup policajnej hliadky pri zásahu proti podozrivému analyzuje policajná inšpekcia.

(tasr)