Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Venezuela kritizuje nové sankcie USA ako zúfalý čin proti jej vlastencom

Sankcie za účasť pri potlačení protestov po júlových voľbách sa vzťahujú na vedúcich predstaviteľov spravodajskej služby, vojenskej kontrarozviedky, národnej gardy, polície či väzenskej služby.

Venezuela v stredu odsúdila nové sankcie uvalené Spojenými štátmi voči jej 21 vysokopostaveným predstaviteľov za ich rolu pri potlačení protestov po júlových sporných prezidentských voľbách, za ktorých víťaza bol vyhlásený Nicolás Maduro.

Ako informovala agentúra AFP, vo vyhlásení venezuelského ministerstva zahraničných vecí sa uvádza, že Venezuela "s najväčšou rozhodnosťou" odmieta najnovšie sankcie "odchádzajúcej vlády USA voči venezuelskému ľudu a najmä skupine vlastencov, ktorí sa zasvätili ochrane mieru, stability, hospodárskej obnove a národnej jednote tvárou v tvár fašistickej svojvôli".

Sankcie za účasť pri potlačení protestov po júlových voľbách sa podľa agentúry AFP vzťahujú na vedúcich predstaviteľov spravodajskej služby, vojenskej kontrarozviedky, národnej gardy, polície či väzenskej služby.

Tieto represie označilo ministerstvo financií USA za "zúfalý pokus (prezidenta Madura a jeho spojencov) umlčať hlasy občanov".

Ešte v septembri oznámili Spojené štáty zavedenie sankcií voči 16 venezuelským predstaviteľom v súvislosti s údajným volebným podvodom.

Washington neuznal Nicolása Madura za víťaza prezidentských volieb a tvrdí, že v nich v skutočnosti zvíťazil opozičný líder Edmundo González Urrutia, ktorého USA - podobne ako aj ďalšie štáty - označujú za zvoleného prezidenta Venezuely.

(tasr)

Minúta  |  

Zníženie podpory pre Ukrajinu by bolo pre jej armádu „rozsudkom smrti“, tvrdí Rusko

Zástupca ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij zároveň obvinil Kyjev, že sa snaží zatiahnuť krajiny NATO do priameho konfliktu s Ruskom.

"Aj keď si odmyslíme predpoveď, že Donald Trump zníži pomoc Ukrajine, čo by pre ukrajinskú armádu znamenalo v podstate rozsudok smrti, je čoraz jasnejšie, že on a jeho tím v každom prípade vykonajú audit pomoci poskytovanej Kyjevu," uviedol Poľanskij v prejave pred Bezpečnostnou radou OSN.

Poľanskij taktiež povedal, že ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského oprávnene znepokojilo znovuzvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta.

Diplomat pripomenul, že Rusko opakovane ponúkalo rokovania, ale Ukrajina a jej západní spojenci uprednostnili eskaláciu.

Zástupca ruského veľvyslanca ďalej upozornil, že rozhodnutie prezidenta Joea Bidena a jeho európskych spojencov povoliť Ukrajine použitie rakiet dlhého doletu ďaleko v ruskom vnútrozemí "postavilo svet na pokraj globálneho jadrového konfliktu".

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Hizballáh po uzavretí prímeria v Libanone hovorí o víťazstve nad Izraelom

"Víťazstvo všemohúceho Boha bolo spojencom spravodlivej veci. Bojovníci Hizballáhu zostanú v plnej pohotovosti čeliť ambíciám izraelského nepriateľa a jeho útokom," píše proiránske hnutie vo vyhlásení, ktoré prímerie alebo jeho podmienky priamo nespo

Izrael 23. septembra začal s bombardovaním cieľov Hizballáhu v Libanone a o niekoľko dní na to do krajiny poslal aj svojich vojakov. Počas konfliktu spôsobil hnutiu podľa AFP ťažké straty - zabil jeho dlhoročného vodcu Hasana Nasralláha a ďalších vysokých predstaviteľov.

K týmto úderom izraelská armáda pristúpila po takmer roku cezhraničného ostreľovania, ktoré inicioval Hizballáh na znak solidarity s palestínskym hnutím Hamas v Pásme Gazy.

Hizballáh tvrdí, že izraelské sily zlyhali vo svojich "pokusoch... obsadiť a usadiť sa v ktoromkoľvek z miest", zabrániť cezhraničným útokom militantov alebo "vytvoriť vojenskú a bezpečnostnú nárazníkovú zónu, ako dúfal" Izrael. Bojovníci hnutia podľa vyhlásenia cielili na Izrael "až do posledného dňa agresie".

Prímerie medzi Izraelom a libanonským hnutím Hizballáh začalo platiť v stredu o 04.00 h miestneho času (03.00 h SEČ). Obe strany konfliktu prijali dohodu sprostredkovanú Spojenými štátmi a Francúzskom.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinský minister obrany navštívil Soul. Rokoval s prezidentom Jun Sok-jolom

Rustem Umerov uviedol, že počas stredajšej návštevy Soulu rokoval s juhokórejským prezidentom o spoločných krokoch na posilnenie bezpečnosti a stability.

„Veríme, že naše argumenty o potrebe zvýšiť mieru spolupráce medzi Ukrajinou a Kórejskou republikou povedú k citeľnému posilneniu bezpečnosti našich národov a regiónov," napísal Umerov vo vyhlásení zverejnenom na platforme Telegram.

Ukrajina žiadala v minulosti Soul o dodávky rôznych zbraní. Kórea na to odpovedala, že takúto formu pomoci zváži v závislosti od krokov Ruska a Severnej Kórey.

Umerov v Soule poukázal na prítomnosť 12-tisíc severokórejských vojakov údajne bojujúcich po boku ruských síl a „aktívnu" podporu severokórejskej armády pri útokoch na energetickú infraštruktúru Ukrajiny, uvádza sa ďalej vo vyhlásení.

„Pre Kórejskú republiku predstavujú tieto akcie závažnú hrozbu, pretože severokórejskí vojaci nadobúdajú bojové skúsenosti, ktoré môžu v budúcnosti predstavovať v regióne ďalšiu bezpečnostnú výzvu," upozornil Umerov.

Hovorkyňa amerického Pentagónu v pondelok vyhlásila, že nič nenasvedčuje prítomnosti severokórejských vojakov na Ukrajine, sú však „na pozíciách okolo Kurskej oblasti... a určite sú pripravení zasiahnuť v bojoch proti Ukrajincom".

Elitné jednotky ukrajinskej armády už od augusta okupujú časť územia ruskej Kurskej oblasti.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko považuje vzťahy s Talibanom za kľúčové, tvrdí Zacharovová

Prekážkou je skutočnosť, že hnutie Taliban je v Rusku zaradené na zoznam teroristických organizácií.

„Už viackrát sme vyhlásili, že Rusko, podobne ako iné svetové mocnosti, má v úmysle rozvíjať praktickú spoluprácu s Kábulom v otázkach spoločného záujmu vrátane cieľa bojovať proti teroristickým hrozbám a obchodovaniu s drogami, ktoré pochádzajú z územia Afganistanu," oznámila hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

„Avšak je očividne nemožné dosiahnuť tento cieľ bez toho, aby sme hnutie Taliban zbavili nálepky teroristov," dodala Zacharovová.

V pondelok 25. novembra bol Štátnej dume, dolnej komore ruského parlamentu, podľa Zacharovovej predložený návrh zákona, ktorý ruší predchádzajúce reštrikcie voči teroristickým organizáciám za predpokladu, že sa už nedopúšťajú nezákonnej činnosti.

O pláne Moskvy vyradiť Taliban zo svojho zoznamu zakázaných organizácií informoval afganskú vládu tajomník ruskej Rady bezpečnosti Sergej Šojgu počas pondelkových rokovaní v Kábule.

Od roku 2021, keď sa v Afganistane dostal opäť k moci Taliban, sú tam návštevy zahraničných predstaviteľov veľmi zriedkavé, keďže žiaden štát tamojšiu vládu oficiálne neuznal.

Moskva chce spolupracovať s Kábulom na boj proti afganskej odnoži Islamského štátu - Chorásánu, ktorý je rivalom Talibanu a zodpovedný za marcový útok v Rusku. Taliban sľubuje zabezpečiť Afganistan pred zahraničnými militantmi a teroristickými útokmi.

(tasr)

Minúta  |  

Biden nestihne do januára 2025 poslať Ukrajine celú schválenú vojenskú pomoc

Niektoré prostriedky budú musieť presunúť na tím novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa.

V súčasnosti má Bidenova administratíva k dispozícii viac ako 6,5 miliardy dolárov na dodávky amerických zbraní a vybavenia na Ukrajinu. Pentagónu spôsobujú problémy mesačné limity počtu zbraní, ktoré môže odoslať na Ukrajinu bez ohrozenia vlastnej bojovej kapacity.

Odhaduje sa, že na to, aby USA mohli minúť všetky peniaze do januára, by museli každý deň posielať Ukrajine zbrane v hodnote viac ako 110 miliónov dolárov.

Zdroj denníka Wall Street Journal z Pentagónu tvrdí, že USA v súčasnosti plánujú zo svojich zásob posielať na Ukrajinu zbrane v hodnote 500 až 750 miliónov dolárov mesačne. Tieto zásielky budú väčšinou pozostávať z munície a delostrelectva, ktoré sa ľahšie prepravujú - ťažšia technika by mohla doraziť až o niekoľko mesiacov.

V medzičase sa objavila informácia, že Biden požiadal Kongres o ďalších 24 miliárd dolárov na vojenskú pomoc Ukrajine, no republikánmi ovládaný budúci Kongres je k tejto žiadosti skeptický.

(lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.