Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Abbás vybral svojho nástupcu na poste palestínskeho prezidenta

Prezident Palestínskej samosprávy – ako reprezentanta palestínskej štátnosti – vydal v stredu ústavné vyhlásenie, v ktorom načrtol podmienky prechodu moci, ak on sám odstúpi či zomrie, dokument citovala palestínska agentúra WAFA.

Líder Mahmúd Abbás v texte vyhlásenia ďalej uviedol, že ak sa post predsedu Palestínskej samosprávy (PA) uvoľní, jeho povinnosti by mal dočasne prevziať predseda parlamentu krajiny - Palestínskej národnej rady.

Tento post v súčasnosti zastáva Rawhí Fattúh, ktorý pôsobil ako dočasný predseda PA aj po smrti palestínskeho vodcu Jásira Arafata, dodal spravodajský portál Times of Israel.

WAFA doplnila, že v takomto prípade bude Fattúh vykonávať funkciu dočasného predsedu najviac 90 dní, počas ktorých sa uskutočnia prezidentské voľby. Ak konanie volieb nebude možné, Palestínska ústredná rada môže dočasnému prezidentovi jednorazovo predĺžiť funkčné obdobie.

Abbás (89) je prezidentom PA od roku 2005. Medzi Palestínčanmi je nepopulárny a je dlhodobo kritizovaný za korupciu vo svojej administratíve a odmietanie usporiadať voľby.

Fattúh sa narodil v roku 1950 v Rafahu na juhu Pásma Gazy a svoj dospelý život strávil ako člen palestínskeho hnutia odporu. Po šesťdňovej vojne v roku 1967 sa presťahoval do Jordánska, aby sa pripojil k ozbrojenému krídlu Fatahu, vtedajšej hlavnej politickej strany palestínskeho hnutia odporu. Následne absolvoval vojenský výcvik v Iraku.

Od roku 1983 je členom Palestínskej národnej rady – zákonodarného orgánu PA – a v roku 2020 bol zvolený za jej predsedu. V roku 2003 bol tiež vymenovaný do funkcie ministra poľnohospodárstva v palestínskej časti Predjordánska.

V roku 2008 bol prichytený pri pokuse prepašovať do Izraela z Jordánska tritisíc mobilných telefónov. Využil pritom svoj VIP preukaz, ktorý mu vydali izraelské úrady.

V januári 2023 mu vtedajší izraelský minister obrany Joav Galant zrušil povolenie na vstup do Izraela, pretože spolu s ďalšími dvoma predstaviteľmi PA navštívili bývalého palestínskeho väzňa, ktorý bol prepustený po odpykaní si 40-ročného trestu za vraždu izraelského vojaka.

(tasr)

Minúta  |  

Biden chce poskytnúť Ukrajine ďalších 725 miliónov dolárov

Tento balík pomoci by mal byť vyčlenený pred odchodom dosluhujúceho prezidenta USA z funkcie v januári 2025, oznámili anonymné zdroje z Bieleho domu pre agentúru Reuters.

Spojené štáty pod vedením končiaceho prezidenta Joea Bidena plánujú poskytnúť Ukrajine rôzne protitankové zbrane vrátane pozemných mín, dronov, rakiet Stinger a munície pre mobilné delostrelecké raketové systémy (HIMARS).

Očakáva sa, že balík bude obsahovať aj kazetovú muníciu, ktorá sa zvyčajne nachádza v riadených viacnásobne odpaľovaných raketách (GMLRS), ktoré vystreľujú systémy HIMARS.

Oficiálne oznámenie o balíku pomoci pre Ukrajinu by mohlo prísť už v pondelok, uviedol jeden z predstaviteľov. Obsah balíka by sa pred očakávaným Bidenovým podpisom príslušného dokumentu mohol ešte zmeniť, dodal zdroj.

Reuters vo svojej správe poukázal na nezvyčajne vysokú finančnú hodnotu avizovaného balíka. Pripomenul, že objemy doterajších prezidentských balíkov pomoci – Presidential Drawdown Authority (PDA) – sa zvyčajne pohybovali v rozmedzí od 125 miliónov do 250 miliónov dolárov.

Biden má podľa odhadov v rámci PDA k dispozícii celkovo štyri až päť miliárd dolárov, ktoré mu schválil Kongres a ktoré by podľa predpokladov mal využiť, kým ho v Bielom dome 20. januára 2025 vystrieda republikánsky zvolený prezident Donald Trump.

Trump v stredu poveril generálporučíka vo výslužbe Keitha Kellogga, ktorý mu svojho času predložil plán na ukončenie vojny na Ukrajine, aby pôsobil ako osobitný vyslanec pre konflikt. Reuters pripomenul, že rýchle ukončenie vojny na Ukrajine bolo jedným z hlavných sľubov, ktoré zazneli počas Trumpovej prezidentskej kampane.

(tasr)

Minúta  |  

Izrael vyhlásil na juhu Libanonu nočný zákaz vychádzania

Izraelské jednotky okrem toho v stredu na juhu Libanonu zadržali niekoľko podozrivých osôb, ktoré sa približovali k oblastiam, kde sa naďalej nachádzajú izraelskí vojaci.

Hovorca izraelskej armády Daniel Hagari v noci na štvrtok priznal, že izraelské ozbrojené sily v stredu v južnom Libanone zabili niekoľko príslušníkov proiránskeho hnutia Hizballáh. Stalo sa tak v čase prímeria s Izraelom, ktoré začalo platiť v stredu ráno.

Hagari ozrejmil, že prítomnosť islamistických bojovníkov v oblasti, kde došlo k incidentu, bola porušením dohody o prímerí. Hagari pripomenul, že Izrael vopred varoval, že paľbou bude potrestané každé porušenie dohody o prímerí.

Izraelské jednotky okrem toho v stredu na juhu Libanonu zadržali niekoľko podozrivých osôb, ktoré sa približovali k oblastiam, kde sa naďalej nachádzajú izraelskí vojaci.

Vo svojom vyhlásení Hagari opäť vyzval civilistov z juhu Libanonu, ktorí v čase cezhraničných bojov utiekli zo svojich domovov, aby počkali s návratom, kým sa izraelské jednotky z tejto oblasti stiahnu. Britský denník The Guardian napísal, že napriek takýmto opakovaným výzvam izraelského velenia boli v stredu diaľnice v Libanone preplnené vozidlami s rodinami a ich vecami, ktoré sa vracali na juh krajiny.

Aj libanonská armáda pritom požiadala vysídlencov, aby sa vyhýbali frontovým dedinám a mestám v blízkosti tzv. modrej línie, ktorú vytýčila OSN a ktorá oddeľuje obe krajiny.

Na juh sa presúvali aj konvoje libanonskej armády, ktorá potvrdila, že sa na juhu Libanonu rozmiestni v súlade s podmienkami dohody o prímerí. "Armáda začala posilňovať svoje nasadenie v sektore južne od rieky Lítání a bude rozširovať svoje pôsobenie v koordinácii s Dočasnými silami OSN v Libanone (UNIFIL)," uviedla armáda vo vyhlásení.

(tasr)

Minúta  |  

Venezuela kritizuje nové sankcie USA ako zúfalý čin proti jej vlastencom

Sankcie za účasť pri potlačení protestov po júlových voľbách sa vzťahujú na vedúcich predstaviteľov spravodajskej služby, vojenskej kontrarozviedky, národnej gardy, polície či väzenskej služby.

Venezuela v stredu odsúdila nové sankcie uvalené Spojenými štátmi voči jej 21 vysokopostaveným predstaviteľov za ich rolu pri potlačení protestov po júlových sporných prezidentských voľbách, za ktorých víťaza bol vyhlásený Nicolás Maduro.

Ako informovala agentúra AFP, vo vyhlásení venezuelského ministerstva zahraničných vecí sa uvádza, že Venezuela "s najväčšou rozhodnosťou" odmieta najnovšie sankcie "odchádzajúcej vlády USA voči venezuelskému ľudu a najmä skupine vlastencov, ktorí sa zasvätili ochrane mieru, stability, hospodárskej obnove a národnej jednote tvárou v tvár fašistickej svojvôli".

Sankcie za účasť pri potlačení protestov po júlových voľbách sa podľa agentúry AFP vzťahujú na vedúcich predstaviteľov spravodajskej služby, vojenskej kontrarozviedky, národnej gardy, polície či väzenskej služby.

Tieto represie označilo ministerstvo financií USA za "zúfalý pokus (prezidenta Madura a jeho spojencov) umlčať hlasy občanov".

Ešte v septembri oznámili Spojené štáty zavedenie sankcií voči 16 venezuelským predstaviteľom v súvislosti s údajným volebným podvodom.

Washington neuznal Nicolása Madura za víťaza prezidentských volieb a tvrdí, že v nich v skutočnosti zvíťazil opozičný líder Edmundo González Urrutia, ktorého USA - podobne ako aj ďalšie štáty - označujú za zvoleného prezidenta Venezuely.

(tasr)

Minúta  |  

Zníženie podpory pre Ukrajinu by bolo pre jej armádu „rozsudkom smrti“, tvrdí Rusko

Zástupca ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij zároveň obvinil Kyjev, že sa snaží zatiahnuť krajiny NATO do priameho konfliktu s Ruskom.

"Aj keď si odmyslíme predpoveď, že Donald Trump zníži pomoc Ukrajine, čo by pre ukrajinskú armádu znamenalo v podstate rozsudok smrti, je čoraz jasnejšie, že on a jeho tím v každom prípade vykonajú audit pomoci poskytovanej Kyjevu," uviedol Poľanskij v prejave pred Bezpečnostnou radou OSN.

Poľanskij taktiež povedal, že ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského oprávnene znepokojilo znovuzvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta.

Diplomat pripomenul, že Rusko opakovane ponúkalo rokovania, ale Ukrajina a jej západní spojenci uprednostnili eskaláciu.

Zástupca ruského veľvyslanca ďalej upozornil, že rozhodnutie prezidenta Joea Bidena a jeho európskych spojencov povoliť Ukrajine použitie rakiet dlhého doletu ďaleko v ruskom vnútrozemí "postavilo svet na pokraj globálneho jadrového konfliktu".

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Hizballáh po uzavretí prímeria v Libanone hovorí o víťazstve nad Izraelom

"Víťazstvo všemohúceho Boha bolo spojencom spravodlivej veci. Bojovníci Hizballáhu zostanú v plnej pohotovosti čeliť ambíciám izraelského nepriateľa a jeho útokom," píše proiránske hnutie vo vyhlásení, ktoré prímerie alebo jeho podmienky priamo nespo

Izrael 23. septembra začal s bombardovaním cieľov Hizballáhu v Libanone a o niekoľko dní na to do krajiny poslal aj svojich vojakov. Počas konfliktu spôsobil hnutiu podľa AFP ťažké straty - zabil jeho dlhoročného vodcu Hasana Nasralláha a ďalších vysokých predstaviteľov.

K týmto úderom izraelská armáda pristúpila po takmer roku cezhraničného ostreľovania, ktoré inicioval Hizballáh na znak solidarity s palestínskym hnutím Hamas v Pásme Gazy.

Hizballáh tvrdí, že izraelské sily zlyhali vo svojich "pokusoch... obsadiť a usadiť sa v ktoromkoľvek z miest", zabrániť cezhraničným útokom militantov alebo "vytvoriť vojenskú a bezpečnostnú nárazníkovú zónu, ako dúfal" Izrael. Bojovníci hnutia podľa vyhlásenia cielili na Izrael "až do posledného dňa agresie".

Prímerie medzi Izraelom a libanonským hnutím Hizballáh začalo platiť v stredu o 04.00 h miestneho času (03.00 h SEČ). Obe strany konfliktu prijali dohodu sprostredkovanú Spojenými štátmi a Francúzskom.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.