Preskočiť na obsah
  |  

Srbsko pripravuje bombové kryty pre obavy z jadrovej vojny

Prezident Aleksandar Vučić v rozhovore pre TV Pink upozornil na kritický stav infraštruktúry.

„Momentálne sme úplne nepripravení, máme 257-tisíc miest v útulkoch. Potrebujeme prebudovať infraštruktúru, aby sme mohli ubytovať 1,5 milióna ľudí,“ vyhlásil Vučić.

Zároveň priznal, že Belehrad prestal investovať do protileteckých krytov v rokoch 2011 – 2012, čo výrazne prispelo k ich dnešnému zlému stavu.

Vučić tiež zdôraznil, že Srbsko musí systematicky napraviť doterajšie zanedbanie tejto problematiky. Varoval pred eskaláciou konfliktov na medzinárodnej scéne, najmä v súvislosti s vojnou medzi Ukrajinou a Ruskom. „Hrozba globálnej vojny nebola nikdy väčšia,“ uviedol prezident.

Nedávne zmeny v ruskej jadrovej doktríne, ktoré schválil prezident Vladimir Putin, znepokojili Západ. Moskva si v rámci novej stratégie vyhradzuje právo použiť jadrové zbrane nielen ako odvetu, ale aj pri hrozbe straty územia.

Na tieto kroky reagoval americký kontradmirál Thomas Buchanan, ktorý vyhlásil, že USA sú pripravené na jadrovú výmenu. Pentagon avizoval ďalšiu modernizáciu jadrových kapacít, zatiaľ čo francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot označil ruské vyhrážky za taktiku vydierania NATO.

(lup)

  |  

Opozícia to nevzdáva, predložila ďalší návrh na odvolanie Šutaja Eštoka z funkcie ministra vnútra

Schôdza Národnej rady SR sa uskutoční v pondelok 2. decembra 2024 o 9.00 hodine.

O návrhu na odvolanie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) sa bude Národná rada (NR) SR opäť pokúšať rokovať v pondelok (2. 12.) od 9.00 h na mimoriadne zvolanej schôdzi, ktorú iniciovala opozícia. Oznámil to odbor komunikácie s médiami a verejnosťou Kancelárie NR SR.

Ministra mali poslanci odvolávať už tento týždeň, parlament nebol uznášaniaschopný, rokovanie o návrhu preto presunula koalícia na február.

V návrhu opoziční poslanci zopakovali dôvody na koniec ministra vo funkcii. Opozícia chce Šutaja Eštoka odvolávať okrem iného za aktuálnu situáciu v Policajnom zbore, zanedbanie problému policajnej brutality či neriešenie bombových hrozieb v školách. Hovoria tiež o šikanovaní vyšetrovateľov či šírení hoaxov.

Šéf rezortu vnútra mal podľa opozície vyvodiť politickú zodpovednosť v súvislosti s incidentom spojeným s obvinením košického policajta zo zabitia zaistenej osoby. Vyčítajú mu aj policajné razie, ktoré podľa nich sprevádza hrubé správanie policajtov.

Ďalším dôvodom na odvolanie ministra je podľa nich aj uzavretý zmier medzi Andrejom Babišom a Ministerstvom vnútra SR v spore o ochranu osobnosti, týkajúcom sa neoprávnenej evidencie vo zväzkoch bývalej Štátnej bezpečnosti či neprofesionálny prístup k vyšetreniu atentátu na premiéra Roberta Fica (Smer).

Predseda vlády vysvetľoval, že koalícia umožnila otvoriť utorkovú (26. 11.) mimoriadnu schôdzu parlamentu k návrhu na odvolanie ministra vnútra. Schôdza sa podľa jeho slov presunula na február, pretože opozícia nechcela konštruktívne spolupracovať po tom, ako sa navrhovala skrátiť diskusia.

Deklaroval, že ak opozícia podá znova návrh na odvolanie ministra, koaliční poslanci už schôdzu neotvoria. Trvajú až na februárovom termíne schôdze.

(tasr)

  |  

Pellegrini diskutoval so spoločnosťou Meta o budúcnosti umelej inteligencie na Slovensku

Prezident upozornil na potrebu ochrany súkromia a vytvorenia vhodného prostredia pre rozvoj umelej inteligencie tak, aby krajina udržala krok s globálnymi trendmi.

Prezident SR Peter Pellegrini sa stretol s viceprezidentom spoločnosti Meta Markusom Reinischom a ďalšími členmi delegácie. Prezidentovi predložili manifest pre éru umelej inteligencie (AI).

Pellegrini uviedol, že umelá inteligencia prinesie pozitíva pre mnohé sektory, akými sú medicína či vzdelávanie, uvádza odbor komunikácie Kancelárie prezidenta SR.

„Do tohto technologického rozvoja sa chce zapojiť a čerpať z neho výhody aj Slovensko. Európa musí udržať tempo v rozvoji umelej inteligencie, aby dokázala obstáť vo veľkej globálnej konkurencii. Dôležité je vytvárať pre jej rozvoj vhodné prostredie," skonštatoval Pellegrini.

Zdôraznil potrebu chrániť spoločnosť pred rizikami umelej inteligencie vrátane jej zneužitia na šírenie dezinformácií. Spomenul aj potrebu zabezpečiť ochranu súkromia a identít ľudí v online priestore. „V tomto sme pripravení spolupracovať aj s platformami, akou je aj Meta," dodal prezident SR.

Zástupcovia spoločnosti Meta uviedli, že Európa potrebuje politickú zhodu, ktorá uzná spoločenský prínos spojený so základnými modelmi umelej inteligencie. Deklarovali, že pre transformáciu Európy je potrebná zmena myslenia politických lídrov, aby vytvárali podmienky pre inovácie vrátane prijatia predvídateľného právneho prostredia.

(tasr)

  |  

Celoštátny štrajk v Taliansku ochromil dopravu aj verejné služby

Najväčšia talianska odborová konfederácia CGIL je proti plánovanému znižovaniu výdavkov na sociálne zabezpečenie, verejné služby a investície.

Protest proti rozpočtovým plánom vlády obmedzil v piatok leteckú a autobusovú dopravu a zasiahol prevádzku škôl, nemocníc či pôšt. Plánované sú aj demonštrácie vo viacerých mestách.

CGIL vládny návrh rozpočtu označila za „úplne neadekvátny na vyriešenie problémov krajiny." Pravicová koalícia pod vedením premiérky Giorgie Meloniovej uvádza, že jej primárnym cieľom je znížiť štátny dlh.

Do generálneho štrajku sa zapojil aj odborový zväz UIL, ktorý žiada, aby rozpočet zvýšil bezpečnosť pracovníkov po sérii nehôd na pracoviskách. Štrajk nepodporili tretie najväčšie odbory CISL.

Líder CGIL Maurizio Landini na demonštrácii v meste Bologna povedal, že účasť na štrajku je napriek tomu vysoká. „Námestia sú plné, ukazuje sa, že sme na správnej ceste," vyhlásil.

Odbory žiadajú vyššie mzdy a dôchodky, ako aj viac financií pre zdravotníctvo, školstvo i celý verejný sektor.

(tasr)

  |  

Južná Kórea dokončila vývoj nového zachytávača balistických rakiet

Krajina tým vylepšila svoje obranné systémy voči raketovým hrozbám zo susednej Severnej Kórey.

KĽDR označila Južnú Kóreu za „nepriateľský štát" a vyhlásila, že Soul už nie je jej partnerom pri dosahovaní cieľa zjednotenia Kórejského polostrova. Počas celého roka tiež dramaticky stupňovala napätie nepriateľskou rétorikou.

Strela dlhého doletu typu zem-vzduch (L-SAM) je určená na zachytávanie prilietajúcich balistických rakiet alebo lietadiel vo výške nad 40 kilometrov v konečnej fáze zostupu, uviedlo juhokórejské ministerstvo obrany.

Desať rokov vyvíjaná L-SAM bude uvedená do operačnej prevádzky v polovici alebo koncom tohto desaťročia. Sériová výroba sa začne v roku 2025, dodalo ministerstvo.

„Ide o špičkovú zbraň, ktorá zachytáva nepriateľské rakety vo veľkých výškach, aby sa minimalizovali škody na zemi, a rozširuje možnosti protiraketovej obrany našej armády do väčších výšok a širších oblastí," uvádza sa vo vyhlásení ministerstva.

Nová zbraň doplní v súčasnosti používané americké rakety Patriot a domáce rakety stredného doletu Čeongung II, uviedol juhokórejský Úrad pre rozvoj obrany (ADD).

Strela L-SAM využíva manéver „hit-to-kill" pomocou pokročilej technológie na presné nastavenie letu tak, aby zasiahla prichádzajúce nepriateľské ciele. Podobne funguje americký systém THAAD (Terminal High Altitude Area Defense), ktorý Južná Kórea tiež používa.

Severná Kórea v uplynulých piatich rokoch otestovala celý rad balistických rakiet a neustále zdokonaľuje svoj arzenál vrátane rakiet kratšieho doletu určených na zasiahnutie cieľov v Južnej Kórei.

Pchjongjang zatiaľ nevyslal proti Južnej Kórei žiadnu raketu, ale susedné krajiny sa stretli v niekoľkých námorných prestrelkách a v roku 2010 severokórejské delostrelectvo zasiahlo juhokórejský ostrov.

(tasr)

  |  

Britský parlament prerokúva zákon o eutanázii pre Anglicko a Wales

Poslanci by mali o zákone hlasovať v priebehu piatka.

Podľa návrhu „zákona o nevyliečiteľne chorých dospelých" by sa duševne spôsobilí dospelí ľudia mohli rozhodnúť dobrovoľne ukončiť svoj život za asistencie odborníkov, ak sú nevyliečiteľne chorí a zostáva im šesť mesiacov života alebo menej.

Navrhovateľka zákona z vládnej Labouristickej strany Kim Leadbeaterová vyhlásila, že prerokovanie tejto otázky bolo dlhodobo potrebné. Parlament o eutanázii naposledy rokoval pred desiatimi rokmi a navrhovaný zákon vtedy zamietol.

V snemovni sa očakáva vášnivá debata a všetci poslanci dostali od svojich strán „zelenú kartu" pre vlastné rozhodnutie. Nič ich nezaväzuje, aby hlasovali rovnako ako ich poslanecký klub.

Labouristická strana je v tejto otázke rozdelená, premiér Keir Starmer v minulosti eutanáziu podporoval. Nie je však zrejmé ako sa zachová pri dnešnom hlasovaní.

Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že väčšina Britov podporuje eutanáziu. Súhlas väčšiny poslancov však nie je istý. Viacerí návrh nepovažujú za dostatočne podrobný a odporúčajú lepšie preskúmanie právnych a finančných dôsledkov zákona.

(tasr)