Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko tvrdí, že bombarduje pozície protivládnych síl v Sýrii

Ruská armáda v piatok uviedla, že jej letectvo bombardovalo protivládne jednotky v Sýrii s cieľom odraziť "extrémistov", ktorí spustili rozsiahli ofenzívu na mesto Aleppo, citovali ruské štátne médiá. TASR informuje podľa agentúry AFP.

Džihádisti a ich Tureckom podporovaní spojenci v piatok dosiahli druhé najväčšie sýrske mesto Aleppo a spustili ofenzívu proti Iránom a Ruskom podporovaným vládnym silám tamojšieho prezidenta Bašára Asada.

Ide pritom o jedny z najsmrtiacejších bojov počas dlhoročnej sýrskej občianskej vojny, píše AFP.

"Ruské letectvo vykonáva raketové a bombové útoky na zariadenia a zdroje nelegálnych ozbrojených skupín, kontrolné stanovištia, sklady a delostrelecké pozície teroristov," citovali ruské tlačové agentúry hovorcu ruského Centra pre zmierenie znepriatelených strán v Sýrii, ktoré patrí pod ministerstvo obrany v Moskve. Centrum uvádza, že za uplynulých 24 hodín bolo "zničených" 200 militantov. AFP pripomína, že tieto tvrdenia nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť.

Námestník šéfa Centra pre zmierenie znepriatelených strán v Sýrii Oleg Ignasjuk pre štátne médiá dodal, že operácia zameraná na "odrazenie agresie extrémistov" naďalej pokračuje.

Práve Moskva je najdôležitejším Asadovým vojenským podporovateľom a po jej zásahu do sýrskej občianskej vojny v roku 2015 obrátil vývoj bojov v jeho prospech.

(tasr)

Minúta  |  

CNN: Trumpov budúci vyslanec v Kyjeve navrhuje zrušenie sankcií proti Rusku

Generál vo výslužbe Keith Kellogg v prvej republikánovej administratíve pôsobil ako poradca pre národnú bezpečnosť, počas vlády Joea Bidena opisoval rusko-ukrajinskú vojnu ako „krízu, ktorej sa dalo vyhnúť“.

Túto frázu použil v aprílovom príspevku pre America First Policy Institute, ktorého šéfka Linda McMahonová sa stala nominantkou na ministerku školstva. Kellogg (80) tvrdí, že vojna na Ukrajine je zahraničnopolitická kríza Spojených štátov, „ktorá v dôsledku nekompetentnej politiky Bidenovej administratívy... zatiahla Ameriku do nekonečnej vojny“.

Generálporučík by podľa svojho plánu okamžite zmrazil frontovú líniu na súčasnom mieste, pričom obe strany konfliktu by boli nútené zasadnúť k rokovaciemu stolu.

Výmenou za účasť na mierových rokovaniach či pokoj zbraní zo strany Ruska by USA uvoľňovali jednotlivé sankcie, ak Kremeľ podpíše mierovú zmluvu, sankcie odvolajú celkovo. Budúce pôžičky pre Ukrajinu by boli tiež podmienené účasťou Kyjeva na vyjednávaniach.

(sab)

Minúta  |  

Desaťtisíce Gruzíncov protestovalo pred parlamentom

Už druhý večer demonštranti vyjadrujú svoj nesúhlas s pozastavením prístupových rokovaní s EÚ, píšu agentúry DPA a Reuters.

Pozastavenie rokovaní až do roku 2028 ohlásil vo štvrtok gruzínsky premiér Irakli Kobachidze. V reakcii na jeho oznámenie vypukli ešte v ten večer v krajine masové protesty. Najväčší z nich sa konal práve v Tbilisi, kde polícia pred parlamentom rozháňala demonštrantov aj slzotvorným plynom a vodnými delami.

Demonštrantov policajti aj bili, pričom podľa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) vyše 30 z nich skončilo v nemocnici. Gruzínske ministerstvo vnútra neskôr informovalo, že zasahujúce zložky zadržali 43 ľudí.

V piatok vyšli pred parlament opäť desaťtisíce ľudí. DPA s odvolaním sa na pozorovateľov na mieste uvádza, že ich bolo ešte viac ako predošlý večer. Polícia podľa spravodajcu agentúry AFP na ich rozohnanie opäť nasadila vodné delo.

Proeurópske zhromaždenia sa v piatok večer konajú aj v ďalších gruzínskych mestách vrátane Batumi či Zugdidi. Protesty prebiehajú vo vzdelávacích inštitúciách, pričom päť univerzít v Tbilisi pre ne dočasne prerušilo výučbu, priblížila DPA.

Nesúhlas s pozastavením rokovaní vyjadrili v piatok verejne aj zamestnanci gruzínskeho ministerstva zahraničných vecí, ako aj rezortu obrany či viacerí sudcovia.

Vyše 100 zamestnancov ministerstva zahraničných vecí podpísalo otvorený list, v ktorom označili takýto krok vlády za protiústavný a v rozpore so strategickými záujmami krajiny.

Zamestnanci ministerstva obrany zase uviedli, že integrácia do EÚ a takzvaný atlantický bezpečnostný režim sú jedinou možnosťou na posilnenie bezpečnosti Gruzínska a upevnenie jeho suverenity. Zdôraznili, že sú hlavnou prioritou zahraničnej a bezpečnostnej politiky krajiny.

Premiér Kobachidze v piatok povedal, že Gruzínsko je naďalej odhodlané pokračovať v európskej integrácii. Obhajoval však svoje rozhodnutie o pozastavení rokovaní s EÚ tvrdením, že Tbilisi sa nenechá vydierať Európskou komisiou.

Protesty prebiehajú v Gruzínsku už celé týždne v dôsledku parlamentných volieb z 26. októbra, v ktorých podľa oficiálnych výsledkov zvíťazila vládnuca strana Gruzínska túžba s takmer 54 percentami hlasov.

Opozícia aj prezidentka Salome Zurabišviliová však výsledky volieb neuznali a vládnucu stranu obviňujú z rozsiahlych volebných podvodov.

Opozícia odmietla do nového parlamentu zasadnúť a prezidentka požiadala ústavný súd o anulovanie výsledkov pre údajné porušenie princípov univerzálnosti a tajnosti hlasovania. Západné štáty taktiež tvrdia, že voľby sprevádzali nezrovnalosti.

Cieľ stať sa členom EÚ má Gruzínsko zakotvený aj vo svojej ústave, jeho vzťahy s Bruselom sa však za ostatné mesiace výrazne zhoršili, pričom EÚ prístupový proces s Gruzínskom pozastavila. Reagovala tým hlavne na tamojšie prijatie zákona o zahraničných agentoch, podobného ruskej legislatíve používanej na umlčanie disentu. Brusel vopred varoval Tbilisi aj v súvislosti so zmienenými voľbami.

(tasr)

Minúta  |  

Vo veku 95 rokov zomrela preživšia holokaustu Eva Mosnáková

Eva Mosnáková prežila holokaust, zapojila sa do odboja a vystupovala proti okupácii Československa

Eva Mosnáková sa narodila v roku 1929 v Brne a vyrastala v Handlovej. Otec bol zverolekár a tak sa mu, spolu s kresťanskou manželkou, ako tzv. hospodársky dôležitému židovi, podarilo v roku 1942 vyhnúť prvej vlne deportácií. Potom sa ukrývali u sudetského Nemca, kde sa Eva zoznámila s budúcim manželom Vladimírom Mosnákom.

Po oslobodení sa vzali, no neskôr manžela Vladimíra komunisti v politicky vykonštruovanom procese odsúdili na prácu v uránových baniach v Jáchymove.

Po absolvovaní trestu Vladimíra Mosnáka amnestovali a neskôr rehabilitovali. Eva sa za otvorené odsúdenie sovietskej okupácie v roku 1968 stretla s ponižovaním a šikanou na pracovisku. Po nežnej revolúcii sa venovala pomoci obetiam holokaustu a viedla seniorský klub preživších.

(dv)

Minúta  |  

Zelenskyj prejavil ochotu vzdať sa niektorých území výmenou za dáždnik NATO

Ukrajinský prezident v rozhovore pre televíziu Sky News po prvý raz uznal, že pre ukončenie „horúcej fázy“ vojny by bol Kyjev ochotný vzdať sa štyroch Moskvou anektovaných oblastí na juhu a východe.

„Ak chceme zastaviť horúcu fázu vojny, mali by sme vziať pod dáždnik NATO územie Ukrajiny, ktoré máme pod kontrolou,“ povedal Volodymyr Zelenskyj prostredníctvom prekladateľa v rozhovore pre Sky News.

„To musíme urobiť rýchlo a potom môže Ukrajina diplomaticky získať späť zvyšnú časť svojho územia,“ dodal v odpovedi na otázku, či by bol Kyjev ochotný „úplne“ sa vzdať územia výmenou za plné členstvo v NATO.

Ukrajinský líder však tiež uznal, že ide o hypotetický príklad, pričom mu to nenavrhol žiadny členský štát Aliancie. „Nikto nám neponúkol, aby sme boli v NATO len s jednou alebo druhou časťou Ukrajiny,“ doplnil Zelenskyj s tým, že „by to bolo možné, ale nikto to neponúkol“.

Skôr v piatok poslal šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha rezortným kolegom z NATO list, v ktorom ich otvorene požiadal o pozvánku do Aliancie. Urobiť by tak mali počas najbližšieho zasadnutia na ministerskej úrovni v Bruseli 3. až 4. decembra, oznámila agentúra Reuters s odvolaním sa na znenie listu.

Reuters tiež informoval, že v priebehu dňa telefonoval Zelenskyj s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, ktorému zdôraznil význam pozvania Ukrajiny do NATO. Okrem toho mu tiež poďakoval za urýchlené dodávky stíhačiek Mirage 2000, ktoré by mali prísť v prvom kvartáli 2025.

(sab, tasr)

Minúta  |  

Británia, Francúzsko a Nemecko sa s Iránom dohodli, že sa dohodnú

Predstavitelia Iránu, Británie, Francúzska a Nemecka sa na piatkovom rokovaní v Ženeve dohodli na pokračovaní diplomatických rozhovorov týkajúcich sa iránskeho jadrového programu. Agentúra Reuters to označila za malý pokrok.

"Došlo k dohode, že v blízkej budúcnosti budeme pokračovať v diplomatickom dialógu," uviedol bývalý iránsky veľvyslanec pri Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu (MAAE) a súčasný námestník iránskeho ministra zahraničných vecí Kázim Gharíb Abádí, pričom piatkové rokovania označil za "úprimné".

Informáciu o skorom pokračovaní dialógu uviedlo na platforme X aj nemecké ministerstvo zahraničných vecí a tiež poprední diplomati zastupujúci Francúzsko a Britániu. Diskusie sa podľa oboch strán týkali iránskeho jadrového programu či medzinárodných sankcií.

Stretnutia predstaviteľov Iránu so zástupcami krajín známych aj pod skratkou E3 sa v Ženeve konali po tom, ako MAAE prijala rezolúciu navrhnutú Britániou, Francúzskom, Spojenými štátmi a Nemeckom, v ktorej Teherán kritizovala za nedostatočnú spoluprácu. Teherán na rezolúciu bezprostredne reagoval vyhlásením, že plánuje sprevádzkovať viac nových moderných centrifúg slúžiacich na obohatenie uránu.

Jeden z nemenovaných európskych predstaviteľov, ktorého cituje Reuters, opísal piatkové rokovania ako ničím mimoriadne. Dodal však, že Teherán na nich prejavil ochotu preskúmať možnosti diplomacie v nasledujúcich týždňoch.

K schôdzke v Ženeve došlo v čase mimoriadneho napätia na Blízkom východe vyhroteného v dôsledku konfliktov Izraela s militantnými skupinami podporovanými práve Iránom. Obavy na strane Teheránu vyvoláva aj blížiaci sa návrat Donalda Trumpa do amerického Bieleho domu. Trump totiž počas svojho prvého funkčného obdobia presadzoval politiku "maximálneho tlaku" na Irán, pripomína agentúra AFP.

Teherán podpísal v roku 2015 jadrovú dohodu so Spojenými štátmi, Britániou, Francúzskom, Nemeckom, Ruskom a Čínou, v ktorej sa zaviazal obmedziť obohacovanie uránu a pripustiť dohľad inšpektorov výmenou za zrušenie ekonomických sankcií. V roku 2018 však USA práve rozhodnutím vtedajšieho prezidenta Trumpa jednostranne od tejto dohody odstúpili s tým, že by ju mala nahradiť prísnejšia zmluva. Tú sa však nepodarilo dosiahnuť a Teherán po čase pôvodnú dohodu prestal dodržiavať.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.