Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Eurokomisia chce monitorovať TikTok pred druhým kolom rumunských prezidentských volieb

Komisia má obavy z pravicového kandidáta Calina Georgesca, sociálnu platformu vyzvala, aby uchovávala údaje, ktoré by sa mohli týkať „systémových rizík“ v súvislosti s prevádzkou služby ohľadne volebných procesov a „občianskeho diskurzu“ v EÚ.

Rumunská Najvyššia rada národnej obrany (CSAT) v stredu odtajnila dokumenty naznačujúce, že víťaz prvého kola prezidentských volieb Georgescu mal na TikToku masívnu podporu koordinovaných účtov, odporúčaných algoritmov a platenej reklamy.

Americké ministerstvo zahraničných vecí medzičasom vyjadrilo „znepokojenie“ z možného priebehu druhého kola prezidentských volieb, ktoré je naplánované na nedeľu. Reagovalo tak na dokumenty CSAT, ktoré podľa ministerstva údajne poukazujú na „agresívne hybridné ruské útoky“ počas oboch kôl prezidentských volieb v Rumunsku, ako aj počas minulotýždňových parlamentných volieb.

„Ťažko vybojovaný pokrok Rumunska ukotviť sa v transatlantickom spoločenstve nemôžu zvrátiť zahraniční aktéri snažiaci sa odkloniť zahraničnú politiku Rumunska od jeho západných spojenectiev,“ píše sa vo vyhlásení amerického ministerstva.

Takýto zvrat v politickej orientácii Rumunska by podľa Washingtonu negatívne ovplyvnil bezpečnostnú spoluprácu medzi oboma krajinami a prípadné rozhodnutie Bukurešti obmedziť zahraničné investície by odradilo americké firmy od investovania v Rumunsku.

Georgescu sa napriek predvolebným prieskumom, v ktorých dosahoval jednociferné výsledky, stal prekvapivým víťazom prvého kola prezidentských volieb. Tento pravicový samozvaný outsider označuje ruského prezidenta Vladimira Putina za skutočného vodcu a vlastenca a v prípade volebného víťazstva prisľúbil ukončiť rumunskú pomoc Ukrajine.

V nedeľu si v druhom kole volieb zmeria sily s proeurópskou centristkou Elenou Lesconiovou. Z prieskumu spoločnosti AtlasIntel z 2. až 4. decembra vyplýva, že Georgescu má šancu v druhom kole získať 47 percent hlasov, kým jeho súperka iba 43 percent.

(tasr)

Minúta  |  

Sýrski povstalci údajne vstúpili do mesta Hamá

O prerazenie provládnych línií sa militanti pokúšali od utorka, sýrska vláda túto správu poprela, píšu agentúry AFP a Reuters.

Mesto bolo v noci „obkľúčené z troch strán“, priblížilo Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) v Londýne.

Hamá patrila od začiatku sýrskej občianskej vojny v roku 2011 do sféry vplyvu tamojšej vlády a prípadné ovládnutie mesta povstalcami by pre Damask, Moskvu a Teherán predstavovalo nepríjemné komplikácie, tvrdí Reuters.

Mesto leží približne v tretine cesty medzi Aleppom a hlavným mestom Damask. Jeho dobytie by povstalcom otvorilo cestu k mestu Homs, ktoré pre svoju strategickú polohu predstavuje križovatku spájajúcu najobývanejšie regióny v Sýrii.

Hamá je taktiež rozhodujúca pre kontrolu dvoch miest s veľkými náboženskými menšinami – Muhrada, kde žijú prevažne kresťania, a Salamíja, ktorá je domovom početnej skupiny izmaelitských šíitov.

Povstalci minulý týždeň obsadili najväčšie severosýrske mesto Aleppo a odvtedy postupujú na juh. V utorok získali kontrolu nad strategickým kopcom severne od mesta Hamá, odkiaľ sa začali presúvať k hraniciam mesta.

V stredu navštívil vodca najsilnejšej povstaleckej skupiny Front an-Nusrá Abú Muhammad al-Džawlání budovu historickej Citadely v Aleppe, čo pre povstalcov – vyhnaných z mesta v roku 2016 – znamenalo historický moment. Z Aleppa medzičasom hlásia obyvatelia nedostatok potravín, v meste sú obmedzené aj telekomunikačné služby.

Rusko a Irán poskytli sýrskym vládnym silám v rokoch 2015 až 2020 rozhodujúcu podporu v opätovnom získaní väčšiny územia, ktoré predtým dobyli militanti z organizácie Islamský štát.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina uvalila sankcie na predstaviteľov Gruzínska

Sankcie sa vzťahujú na 19 predstaviteľov vrátane premiéra Irakliho Kobachidzeho a miliardára a zakladateľa vládnej strany Gruzínska túžba Bidzinu Ivanišviliho, oznámil v príhovore na Facebooku ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj.

Medzi sankcionovanými osobami sú aj minister vnútra Vachtang Gomelauri a šéf gruzínskej štátnej bezpečnostnej služby Grigol Liluašvili. Desaťročné sankcie zahŕňajú obmedzenia finančných operácií, vstupu na Ukrajinu a vlastníckych práv na Ukrajine.

„Toto sú sankcie voči časti vlády v Gruzínsku, ktorá odovzdáva Gruzínsko (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi,“ oznámil Zelenskyj na sociálnych sieťach. „Takto to funguje v medzinárodných záležitostiach: ak nezareagujete včas alebo nereagujete principiálne, stratíte desaťročia a štáty sú okradnuté o svoju slobodu,“ pokračoval ukrajinský prezident.

Zelenskyj ďalej uviedol, že je potrebné sa „jednotne brániť proti Moskve“. „Nesmieme nikoho stratiť v tomto regióne, ani Gruzínsko, ani Moldavsko, ani Ukrajinu. Vyzývame Európu, Spojené štáty a všetkých vo svete, aby urobili to isté – konali zásadovo,“ dodal.

V gruzínskych mestách sa v stredu už siedmy deň po sebe zhromaždili tisíce demonštrantov protestujúcich proti rozhodnutiu vlády, ktorá minulý týždeň pozastavila prístupové rokovania s EÚ.

Protesty vypukli už po októbrových parlamentných voľbách, v ktorých zvíťazila Gruzínska túžba. Jej zakladateľom a čestným predsedom je práve Bidzina Ivanišvili, ktorý je podľa agentúry AFP všeobecne považovaný za faktického vodcu krajiny.

Opozícia na čele s prezidentkou Salome Zurabišviliovou výsledky volieb spochybňuje a upozorňuje na nezrovnalosti a viaceré incidenty počas volebného dňa. Zurabišviliová obvinila Moskvu, že stojí za volebnými podvodmi v Gruzínsku, čo však Kremeľ odmietol.

Prezidentka tiež podala žiadosť na ústavný súd, aby vyhlásil výsledky parlamentných volieb za protiústavné. Gruzínsky ústavný súd túto žiadosť v utorok zamietol.

(tasr)

Minúta  |  

Izrael predložil Hamasu aktualizovaný návrh dohody o prímerí

V Pásme Gazy sa nachádza posledných 100 rukojemníkov z celkových 251, ktorých palestínski militanti uniesli počas útoku 7. októbra 2023, podľa dvoch izraelských zdrojov sú jedinou dôležitou zložkou návrhu.

Tel Aviv dúfa, že zabitie posledného vodcu Hamasu Jahju Sinwára, prímerie v Libanone a tlak zvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa by mohli pôsobiť na obnovenie rokovaní o prímerí v Pásme Gazy a výmene rukojemníkov za palestínskych väzňov, povedali dvaja anonymní izraelskí predstavitelia pre spravodajský portál Axios.

Portál konštatoval, že aktualizovaný návrh „sa výrazne nelíši od návrhu, o ktorom sa rokovalo v auguste a ktorý sa neuskutočnil.“ Predstavitelia Izraela sa však podľa vlastných slov sústredia na realizáciu prvej fázy tejto dohody, keďže Hamas „prejavil flexibilitu“ v otázke čiastkovej dohody.

V Gaze je v súčasnosti stále zadržiavaných 100 rukojemníkov. Obranné sily Izraela (IDF) sa domnievajú, že 40 až 50 rukojemníkov je stále nažive. Na druhej strane zahynulo viac ako 44-tisíc Palestínčanov, ako oznámilo gazské ministerstvo zdravotníctva.

Návrat Trumpa oslavujú ako „Boží plán“. Izraelčania veria, že ukončí vojny

Mohlo by Vás zaujímať Návrat Trumpa oslavujú ako „Boží plán“. Izraelčania veria, že ukončí vojny

Tel Aviv schválil nový rámec dohody na nedeľnom stretnutí premiéra Benjamina Netanjahua s niekoľkými ministrami a riaditeľmi tajných služieb Šin Bet a Mosad. Tento rámec prostredníctvom Egypta predložili zástupcom Hamasu v pondelok a utorok.

Izrael je ochotný rokovať o prímerí, ktoré by trvalo 42 až 60 dní. Predchádzajúci návrh obsahoval 42-dňové prímerie. Zároveň žiada prepustenie všetkých preživších žien zadržiavaných Hamasom, všetkých žijúcich mužov starších ako 50 rokov a rukojemníkov vo vážnom zdravotnom stave.

Trumpov poradca pre Blízky východ Massad Boulos pre francúzsky portál Le Point priblížil, že „obe strany sa dohodli na všeobecných obrysoch dohody“. „Vojna sa prakticky skončila,“ vyhlásil.

„Prakticky už neexistuje žiadna významná vojenská aktivita. Jedinou otázkou, ktorá zostáva, sú rukojemníci a strany sa už niekoľkokrát dohodli na výmene rukojemníkov a palestínskych väzňov,“ dodal Boulos.

„Hlavné línie dohody už boli stanovené a zostáva dohodnúť len veľmi malé detaily týkajúce sa niekoľkých mien, počet prepustených osôb [na palestínskej strane] a obdobie, počas ktorého by sa mala výmena uskutočniť,“ vysvetlil.

(sab)

Minúta  |  

Najobľúbenejším menom pre chlapcov v Británii je Muhammad

V roku 2022 bolo Noah najčastejším menom, ktoré rodičia v Spojenom kráľovstve dávali svojim synom, ale vlani sa Muhammad po pár rokoch opätovne dostal do vedenia, ako vyplýva z údajov Národného štatistického úradu (ONS).

Na treťom mieste sa za Noahom umiestnil Oliver. Meno Muhammad bolo druhým najobľúbenejším menom od roku 2022, v prvej desiatke sa drží od roku 2016, pripomenul denník Telegraph.

Najčastejším dievčenským menom je už ôsmy rok po sebe Olivia, za ňou nasledujú Amelia a Isla.

V roku 2023 sa v Anglicku a Walese narodilo 4 661 Muhammadov, v roku 2022 ich bolo 4 177. Naopak, v roku 2023 sa narodilo len 4 382 Noahov, čo je menej ako 4 586 v predchádzajúcom roku.

Muhammad by získal prvenstvo už pred niekoľkými rokmi, ONS však rozlišoval jednotlivé formy hláskovania (Muhammad, Muhammed, Muhamad...). Až minulý rok sa jedna forma hláskovania – Muhammad – stala samostatne najčastejším chlapčenským menom.

Česká polícia v spolupráci s kolegami zo Slovenska zadržala arabského prevádzača

Mohlo by Vás zaujímať Česká polícia v spolupráci s kolegami zo Slovenska zadržala arabského prevádzača

Meno je mimoriadne obľúbené u moslimských prisťahovalcov, keďže odkazuje na proroka a zakladateľa islamu. Meno – v slovenskej alternácii Mohamed – je arabského pôvodu a znamená „chvályhodný“ (mū-ḥammada), a pochádza zo slovesa „ḥammada“, teda chváliť.

(sab)

Minúta  |  

Na východnom Slovensku zaznamenali prípad besnoty u líšky

Líška, u ktorej michalovskí veterinári potvrdili besnotu, sa pohybovala vo dvore rodinného domu a poranila psa.

"Dňa 3. decembra v popoludňajších hodinách bol v národnom referenčnom laboratóriu vo Zvolene potvrdený pozitívny prípad besnoty," uviedla Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) SR s tým, že líška bola následne odchytená a usmrtená.

Regionálna veterinárna a potravinová správa Michalovce podľa platného eradikačného programu, ktorý zahŕňa aj vykonanie núdzovej vakcinácie domácich mäsožravcov a hospodárskych zvierat, nariadila opatrenia v meste a v okolitých obciach v okruhu desiatich kilometrov.

"Zároveň bude vykonané diagnostické cielené zisťovanie možného zavlečenia vírusu do cieľovej populácie voľne žijúcich zvierat, líšok. Vzhľadom na kontakt človeka s týmto zvieraťom bol informovaný príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva s cieľom zabezpečenia ochrany ľudí," uviedli veterinári s tým, že naďalej zisťujú možné kontakty ľudí s infikovaným zvieraťom.

Slovensko bolo do septembra 2022 krajina bez výskytu besnoty. V septembri 2022 potvrdili pozitívny výsledok u jazveca, v okrese Humenné blízko hraníc, infikovaného vírusom, ktorý cirkuluje v Poľsku a na Ukrajine. V decembri 2022 bola besnota potvrdená u psa odchyteného v okrese Michalovce. V roku 2023 bol potvrdený pozitívny výsledok u líšky v okrese Humenné.

"Premiestňovanie vnímavých zvierat na besnotu z infekčnej oblasti do iných regiónov je možné iba na základe vyšetrenia zvierat veterinárnym lekárom a posúdenia rizika na zabránenie šírenia besnoty," dodala ŠVPS.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.