Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA naliehajú na Kyjev, aby znížil vekovú hranicu mobilizácie

Ukrajina nezníži vekovú hranicu pre povolávanie vojakov do vojny proti Rusku napriek výzvam svojho kľúčového spojenca Spojených štátov.

Washington nalieha na Kyjev, aby zvážil povolávanie mužov od 18 rokov namiesto súčasných 25 rokov, čím by vyriešil nedostatok síl na fronte. „Náš postoj je jasný, nebudeme znižovať vekovú hranicu pre mobilizáciu," povedal nemenovaný ukrajinský predstaviteľ.

V uliciach veľkých miest sa zatiaľ pohybujú armádni náborári, ktorí prehľadávajú napríklad bary a reštaurácie, aby skontrolovali, či sa bojaschopní muži dosahujúci potrebný vek zaregistrovali na vojenských úradoch. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tento rok znížil povolávací vek z 27 na 25 rokov. Aj naďalej však odoláva výzvam posunúť hranicu ešte nižšie.

Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan v októbri povedal, že Ukrajina „musí podľa nášho názoru urobiť viac pre posilnenie svojich frontových línií, pokiaľ ide o počet vojakov".

Nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ administratívy odchádzajúceho prezidenta USA Joea Bidena v novembri tiež varoval, že Ukrajina bojuje s existenčnou krízou v oblasti náboru. „Myslíme si, že by bolo vhodné, aby zvážila znížiť povolávací vek na 18 rokov," povedal americký predstaviteľ, odkazujúc na súčasnú minimálnu vekovú hranicu v USA.

Kyjev namiesto toho tlačí na Západ, aby krajine poskytol viac zbraní a tiež lepšie zbrane na obranu proti ruskej invázii.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Koaliční poslanci obvinili opozíciu z extrémizmu. Chcú zastaviť radikalizáciu spoločnosti

O politickom extrémizme bude parlament rokovať v stredu od 11:00.

Do parlamentu predložila skupina poslancov Smeru návrh uznesenia Národnej rady SR k verejným prejavov šírenia nenávisti, všimli si Aktuality. Zároveň oviňujú opozičných politikov z politického extrémizmu.

Ako príklad má slúžiť protest, ktorý sa konal na výročie 17. novembra. Skupina zákonodarcov poukázala na to, že opozícia nezasiahla voči človeku s transparentom „atentát sa nestal".

Poslanci žiadajú, aby plénum odsúdilo šírenie nenávisti a podporu radikalizácie spoločnosti, „ktorú prezentovali lídri opozičných strán na opozičných zhromaždeniach dňa 17. novembra 2024, pri príležitosti 35. výročia Dňa boja za slobodu a demokraciu".

Parlament má podľa nich vyzvať politikov opozičných strán „najmä ich lídrov a súčasne poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby dodržiavali demokratické princípy, slušnú politickú súťaž, bez radikalizácie občianskej spoločnosti a týmto si ctili odkaz a princípy novembra 1989".

(mja)

Minúta  |  

Vrchní predstavitelia armád Ruska a USA diskutovali o eskalácii konfliktu na Ukrajine

Predstavitelia oboch strán informovali, že šéfovia armád Ruska a USA minulý týždeň uskutočnili zriedkavý telefonický rozhovor.

Priame kontakty medzi Moskvou a Washingtonom takmer prestali existovať uprostred rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu a Kremeľ vyhlásil, že Spojené štáty považuje za priameho účastníka konfliktu.

Telefonát medzi náčelníkom ruského generálneho štábu Valerijom Gerasimovom a predsedom Zboru náčelníkov štábov USA generálom Charlesom Brownom sa uskutočnil 27. novembra na žiadosť ruskej strany, potvrdili Moskva aj Washington.

„Lídri diskutovali o viacerých otázkach globálnej a regionálnej bezpečnosti, medzi ktoré patrí aj prebiehajúci konflikt na Ukrajine,“ povedal Brownov hovorca.

Ruské ministerstvo obrany sa vyjadrilo, že Gerasimov informoval Browna o ruských vojenských cvičeniach vo východnom Stredomorí, ktoré boli vyhlásené v čase, keď Moskva uskutočňuje nálety na podporu svojho spojenca, sýrskeho prezidenta Bašára Asada, pri potláčaní povstania vedeného islamistami.

„Táto informácia bola poskytnutá s cieľom predísť možným incidentom v súvislosti s prítomnosťou lodí USA a NATO v blízkosti oblasti ruských cvičení,“ píše sa vo vyhlásení na Telegrame.

Dvojica mala diskutovať aj o novej ruskej hypersonickej balistickej rakete Orešnik. Brown tiež vyjadril znepokojenie USA nad nasadením severokórejských jednotiek na podporu ruskej armády na bojisku.

(mja)

Minúta  |  

Putin zrušil požiadavku, aby všetci kupci plynu platili za plyn cez Gazprombank

Putin vydal v marci 2022 dekrét, ktorý nútil kupcov ruského plynu platiť za dodávky cez Gazprombank a v rubľoch.

Ruský prezident Vladimir Putin zrušil požiadavku, aby všetci nákupcovia ruského plynu platili za dodávky cez Gazprombank. Ukázal to vo štvrtok prezidentský dekrét. USA totiž minulý mesiac zaradili na sankčný zoznam aj štátom kontrolovaného ruského veriteľa, čo môže zablokovať platby európskych zákazníkov za ruský plyn.

No ani po zverejnení úprav vyhlášky vo štvrtok nie je celkom jasné, akým spôsobom budú platby prebiehať. Ruské úrady informovali, že pracujú na spôsoboch, ako tento problém vyriešiť.

Niektoré krajiny ako Turecko a Maďarsko stále nakupujú plyn vo veľkých objemoch z Ruska. Maďarsko požiadalo Spojené štáty, aby vyňali Gazprombank zo sankcií, pokiaľ ide o platby za zemný plyn, pričom uviedlo, že by mohli negatívne ovplyvniť niektorých spojencov USA. Firmy by na základe amerických sankcií mali totiž transakcie s ruskou bankou ukončiť do 20. decembra.

Ruský vicepremiér Alexander Novak povedal vo štvrtok na tlačovej besede novinárom, že Moskva rieši otázku formy platieb za plyn s európskymi krajinami a Tureckom. Odberatelia ani dodávatelia nemajú podľa neho záujem o zastavenie dodávok ruského plynu.

„Nechcem vám prezrádzať detaily, pretože ide o dosť citlivú tému. Ale vo všeobecnosti platí, že sa na tom pracuje. Prišiel maďarský minister, diskutovali sme o tejto otázke," povedal Novak.

(tasr, reuters, tass)

Minúta  |  

Ak hnutie ANO vyhrá voľby do Poslaneckej snemovne, Babiš chce byť premiér

Babiš doteraz tvrdil, že ANO má na túto funkciu troch kandidátov a o predsedovi vlády rozhodne koaličný potenciál.

Ak hnutie ANO vyhrá budúcoročné voľby do Poslaneckej snemovne, jeho predseda Andrej Babiš sa chce stať opäť premiérom. Povedal to vo štvrtok v rozhovore pre Deník.cz.

Expremiér Babiš tento týždeň oznámil, že rozpustí zverenecký fond, do ktorého vložil holding Agrofert a opäť bude vlastniť akcie tejto firmy. Vyvolalo to špekulácie, prečo k tomuto kroku pristúpil. Niektorí koaliční politici si to vysvetľovali tak, že Babiš už zrejme nechce v budúcom volebnom období v prípade úspechu ANO vo voľbách zastávať žiadnu výkonnú funkciu.

To však expremiér poprel. „Nie je to pravda. Ja som si riešil svoju súkromnú rodinnú situáciu. Už mám 70, všetci sme smrteľní... Teraz som akcionár, nie som v managemente, nezasahujem do firmy a neriadim ju. Moja priorita je kandidovať a vyhrať voľby snemovné voľby," povedal Babiš v rozhovore.

Na doplňujúcu otázku, či chce byť aj premiérom, odpovedal: „Áno, samozrejme, určite. Ale to sa uvidí po voľbách."

Ak by sa Babiš stal premiérom, musel by opäť riešiť situáciu s Agrofertom. Zákon o strete záujmov zakazuje, aby sa firmy, v ktorých členovia vlády vlastnia viac než štvrtinový podiel, uchádzali o verejné zákazky či dotácie. „Vyriešim to podľa zákonov ČR," reagoval Babiš.

(tasr)

Minúta  |  

Belgický festival zrušil premietanie filmu o transsexuálovi z Gazy

Film o takzvanej netolerancii LGBTI komunity v Gaze zrušili po nátlaku propalestínskych aktivistov.

Film Kráska z Gazy je dielom francúzskej režisérky Yolande Zaubermanovej. Rozpráva o "transrodovej žene", teda biologickom mužovi, ktorý utiekol z tejto palestínskej enklávy a presťahoval sa do Tel Avivu, a o jeho živote v tamojšej komunite.

Organizátori vyhlásili, že film bol „rôznymi aktivistickými skupinami obvinený, že prispieva k pinkwashingu [marketingová stratégia, ktorú používajú niektoré spoločnosti na získanie priazne a podpory komunity LGBTI, hoci nemajú skutočný záujem o zlepšenie života sexuálnych menšín, pozn. red.] Izraela a genocídnemu koloniálnemu príbehu, čo je názor, ktorý nezdieľame“.

Ďalej informovali, že po dlhom uvažovaní sa rozhodli premietanie zrušiť, aby zachovali „kvalitu prijatia a družnosť festivalu“.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.