Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na otvorení katedrály Notre-Dame sa zúčastní aj Trump, kráľa Karola III. zastúpi William

Zvolený prezident USA Donald Trump v sobotu pricestoval do Paríža, kde sa zúčastní na znovuotvorení parížskej katedrály, ktorá bola obnovená po požiari v roku 2019, píše agentúra AFP s odvolaním sa na zdroj z parížskeho letiska.

Televízia BFM informovala, že Spojené štáty bude na slávnostnom otvorení katedrály zastupovať prvá dáma Jill Bidenová.

Trump, pre ktorého je cesta do Paríža prvou návštevou v zahraničí od víťazstva vo voľbách, priletel na letisko Orly na juhu Paríža na palube súkromného lietadla tesne pred 7.00 SEČ, povedal pre AFP zdroj, ktorý si neželal byť menovaný.

Pred účasťou na slávnostnom otvorení zrenovovaného Chrámu Matky Božej má rokovať s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a je možné, že sa stretne aj s ukrajinským lídrom Volodymyrom Zelenským.

Medzi 1 500 prominentnými hosťami, ktorí sa zúčastnia na slávnostnom znovuotvorení, budú belgický kráľ Filip, španielsky kráľ Filip VI. a približne 30 ďalších hláv štátov a vlád.

Britský kráľ Karol III. a kráľovná Camilla pre rekonvalescenciu po chorobe do Paríža nepricestovali, britskú korunu tak zastúpi William, princ z Walesu.

Slávnostné otvorenie katedrály je naplánované na sobotu o 19.00 SEČ. V jeho rámci zaznie posolstvo od pápeža Františka – ktorý však osobne nebude prítomný – i prejav francúzskeho prezidenta Macrona, informoval denník Le Parisien.

Odvysielaný bude aj film o udalostiach od požiaru z 15. apríla 2019, ktorého príčiny ešte stále nie sú známe. Video vzdá hold ľuďom, ktorí pri likvidácii požiaru zachránili túto katedrálu pred zničením, ako aj staviteľom, ktorí gotický chrám zrenovovali.

Po tejto svetskej časti budú nasledovať náboženské obrady, ktoré bude viesť parížsky arcibiskup Laurent Ulrich. Bohoslužba sa bude konať v troch častiach: bude pozostáva z požehnania organu, spevu ofícia, požehnania arcibiskupa a spevu hymnu Te Deum.

V nedeľu o 10.30 SEČ sa bude v katedrále konať inauguračná omša s posvätením hlavného oltára. Predsedať jej bude parížsky arcibiskup Ulrich. Prítomných bude takmer 170 biskupov z Francúzska a celého sveta, ako aj kňazi zo 106 farností parížskej diecézy a siedmich katolíckych cirkví východného obradu v sprievode veriacich.

Prvá omša pre verejnosť bude v nedeľu o 18.30 SEČ. Bez nutnosti rezervácie termínu prehliadky bude katedrála prístupná od pondelka 9. decembra v čase od 15:30 do 20.00 alebo 22.00.

Od pondelka 16. decembra sa katedrála vráti k svojim obvyklým otváracích hodinám – otvorená bude od 7.45 do 19:00.

Minúta  |  

Šoférka neprežila náraz do stromu, jej dieťa hospitalizovali

Pri obci Veľké Blahovo v okrese Dunajská Streda vyšla 30-ročná vodička mimo cesty a v priekope narazila do stromu, k nočnému incidentu vyrazili všetky záchranné zložky, žena však zraneniam podľahla.

„V čase nárazu sa v aute so ženou nachádzalo aj jej trojročné dieťa, ktoré bolo riadne pripútané v sedačke. Záchranári ho transportovali do nemocnice s ťažkými zraneniami. Matka, žiaľ, zraneniam na mieste podľahla,“ oznámili trnavskí krajskí policajti na Facebooku.

Polícia začala vo veci trestné stíhanie pre prečin usmrtenia a ublíženia na zdraví, na miesto incidentu prišiel aj súdny znalec. Okolnosti a príčiny nehody budú predmetom vyšetrovania, dodala polícia s výzvou k opatrnosti na cestách.

(fb)

Minúta  |  

Až 37 lekárov z bratislavskej nemocnice stiahlo výpovede

Vyše 3 300 lekárov po celom Slovensku podalo výpovede na protest proti nedodržiavaniu memoranda, ktoré odborári podpísali s vládou v roku 2022, z Univerzitnej nemocnice Bratislava ich bolo 380.

„Môžeme potvrdiť, že 37 lekárov k piatku stiahlo výpoveď z celkového počtu 380 podaných výpovedí,“ potvrdila hovorkyňa nemocnice Eva Kliská.

Lekári zároveň zvažujú aj výpovede z nadčasovej práce. Sú ochotní výpovede stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky. Trvajú najmä na plnení bodov memoranda z roku 2022, ktoré s Lekárskym odborovým združením podpísal vtedajší vládny kabinet.

(tasr)

Minúta  |  

Juhokórejská vládna strana bojkotovala hlasovanie o žalobe proti prezidentovi

Takmer všetci poslanci vládnucej strany Sila ľudu v sobotu krátko pred hlasovaním o impeachmente proti prezidentovi Jun Sok-jolovi opustili rokovaciu sálu, bojkotom zrejme dosiahnu, že toto hlasovanie bude neúspešné.

Opoziční lídri medzičasom uviedli, že ak návrh na impeachment hlasovaním neprejde, predložia ho znova na budúcu stredu, píše agentúra Reuters.

Pred budovou parlamentu sa zhromaždili desaťtisíce demonštrantov, ktorí žiadajú, aby prezident odstúpil. Počas rozpravy o návrhu, ktorý podala opozičná Demokratická strana, zostal v sále len jediný člen Sily ľudu, čo podľa Reuters vyvolalo pochybnosti o tom, či návrh bude mať požadovanú podporu dvoch tretín poslancov – 200 hlasov.

Keďže opozícia má v 300-člennom parlamente 192 poslancov, potrebuje, aby za jej návrh na impeachment prezidenta hlasovalo aj aspoň osem poslancov vládnej strany. Tí rokovaciu sálu opustili po tom, ako sa hlasovalo o samostatnom návrhu na vymenovanie špeciálneho prokurátora, ktorý by sa zaoberal kauzami Junovej manželky Kim Kon-hi.

Líder Sily ľudu (PPP) Han Tong-hun ešte v piatok uviedol, že Junovo odstúpenie je po kontroverznom vyhlásení stanného práva nevyhnutné, pretože „predstavuje nebezpečenstvo pre krajinu“. Členovia strany však neskôr potvrdili svoj nesúhlas s prezidentovým odvolaním.

Agentúra Jonhap predtým v sobotu informovala, že vládna strana sa rozhodla hlasovať proti odvolaniu prezidenta. PPP dodala, že toto „rozhodnutie padlo krátko pred začiatkom parlamentnej schôdze, na ktorej sa bude hlasovať“. Strana však súčasne rozhodla, že jej poslanci budú hlasovať v závislosti od svojho vlastného postoja.

Predseda PPP Han Tong-hun sa v sobotu stretol s premiérom Han Tok-suom, informovala agentúra Jonhap. Ak by Jun odstúpil alebo bola voči nemu podaná ústavná žaloba, úradujúcim prezidentom Južnej Kórey by sa stal predseda vlády.

Ak Jun odíde z úradu skôr, ako sa v máji 2027 skončí jeho päťročné funkčné obdobie, predčasné prezidentské voľby sa musia uskutočniť do 60 dní, doplnil Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

NYT: Irán začal s evakuáciou príslušníkov Revolučných gárd zo Sýrie

Sýrska vláda sa dostáva pod tlak opozičných militantov, ktorí postúpili stovky kilometrov na juh k metropole Damask, Teherán preto v piatok spustil evakuáciu svojich predstaviteľov z hlavného mesta.

Traja anonymní iránski predstavitelia pre denník New York Times (NYT) priblížili, že do susedných krajín ako Irak a Libanon evakuovali vysokých veliteľov elitných jednotiek Kuds Islamských revolučných gárd (IRGC), aj ich rodinných príslušníkov a ďalších civilistov.

Sýrsky prezident Bašár al-Asad tak čelí viacnásobnému nebezpečenstvu. Irán spolu so sieťou najmä šíitských militantných skupín po celom Strednom východe podporoval nábožensky spriazneného Asada, zatiaľ čo väčšinoví sunniti s podporou Kurdov a Turecka bojovali proti Damasku.

Asada podporuje aj Rusko, keďže chráni svoj prístav a leteckú základňu Tartús, a na povstalcov už viackrát letecky zaútočili.

Irán podľa NYT využíval územie Sýrie ako pašerácku trasu pre zbrane či peniaze pre šíitske militantné hnutie Hizballáh, ktoré pôsobí v južnom a východnom Libanone, a tiež v juhozápadnej Sýrii. Libanonskí militanti zase vyše roka bojovali proti Izraelu, pričom až do septembra 2024 sa obmedzovali len na cezhraničné prestrelky, až neskôr spustil Tel Aviv „obmedzenú“ pozemnú operáciu, ktorú 27. novembra ukončilo prímerie.

Irán na evakuáciu využil oficiálnu ambasádu v Damasku i základne IRGC rozmiestnené po celej krajine, informovali regionálni predstavitelia pre NYT. Niektorí Iránci opúšťajú Sýriu letecky, ďalší unikajú pozemnými trasami do prístavného mesta Latakia.

Pozemná evakuácia do Latakie je tiež ohrozená postupom džihádistov, keďže tí postupujú na juh pozdĺž diaľnice M5, ktorá spája mestá Damask, Homs, Hamá a Idlib. Práve v Idlibe sa pred 13 rokmi začali protivládne demonštrácie, ktoré prerástli do občianskej vojny, mesto Hamá v piatok dobyla povstalecká skupina Haját at-Tahrír aš-Šám.

„Irán začína evakuovať svoje sily a vojenský personál, pretože nemôžeme bojovať ako poradné a podporné sily, ak samotná sýrska armáda nechce bojovať,“ povedal v telefonickom rozhovore Mehdi Rahmati, významný iránsky analytik, ktorý radí predstaviteľom v oblasti regionálnej stratégie.

„Podstatné je, že Irán si uvedomil, že situáciu v Sýrii teraz nemôže zvládnuť žiadnou vojenskou operáciou a táto možnosť neprichádza do úvahy,“ dodal.

(sab)

Minúta  |  

Izrael posilňuje svoju vojenskú prítomnosť na Golanských výšinách

Obranné sily Izraela (IDF) nasadzujú ďalšie jednotky na okupovanom území hraničiacom so Sýriou na posilnenie obrany a v „záujme pripravenosti na rôzne scenáre“, citovala vyhlásenie armády agentúra Reuters.

Toto rozhodnutie podľa denníka Times of Israel súvisí s najnovším vývojom v Sýrii, kde protivládni povstalci za posledný deň z veľkej časti ovládli provinciu Dará ležiacu na juhu Sýrie, blízko izraelských hraníc.

V piatok večer Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) v Londýne, ktoré za pomoci miestnych informátorov monitoruje situáciu v Sýrii, uviedlo, že povstalecké frakcie ovládli viac ako 90 percent územia provincie Dará vrátane rovnomenného mesta.

Džihádisti majú pod kontrolou aj časť susednej provincie Suwajdá. SOHR a miestne médiá uviedli, že guvernér, policajní a väzenskí velitelia a vodca miestnej pobočky vládnucej strany Baas pred povstalcami ušli.

IDF už v piatok oznámili, že vzhľadom na vývoj v Sýrii rozmiestňujú na Golanské výšiny ďalšie pozemné a vzdušné sily.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.