Preskočiť na obsah
  |  

Bývalý izraelský prezident tvrdí, že kráľovná Alžbeta považovala Izraelčanov za teroristov

Reuven Rivlin odhalil vzťahy so zosnulou kráľovnou, ale súčasne pochválil kráľa Karola a označil ho za priateľského.

Bývalý izraelský prezident Reuven Rivlin povedal: „Vzťahy medzi nami a kráľovnou Alžbetou boli trochu zložité, pretože sa domnievala, že každý z nás je buď terorista, alebo syn teroristu.“

„Odmietla prijať akéhokoľvek izraelského predstaviteľa do Buckinghamského paláca, ak sa to netýkalo medzinárodných udalostí," dodal.

Desiaty izraelský prezident sa vyjadril počas slávnostnej večere pri príležitosti 100. výročia založenia technologického inštitútu Technion, ktorá sa konala v londýnskom hoteli Royal Lancaster.

Kráľ Karol III. dvakrát neoficiálne navštívil Izrael na pohreboch Šimona Peresa a Jicchaka Rabina. Kráľovná Alžbeta II. počas svojej 70-ročnej vlády Izrael nikdy nenavštívila.

(mja)

  |  

Militanti z Hamasu zablahoželali Sýrii k zvrhnutiu režimu prezidenta Bašára Asada

Hamas zároveň vyjadril nádej, že Sýria aj po odchode prezidenta Asada bude pokračovať v podpore Palestínčanov.

Palestínske hnutie Hamas v pondelok zablahoželalo obyvateľom Sýrie k zvrhnutiu prezidenta Bašára Asada a vyzvalo na jednotu v krajine.

„Hamas gratuluje bratskému sýrskemu národu k jeho úspechu a dosiahnutiu túžby po slobode a spravodlivosti. Vyzývame všetky zložky sýrskeho národa na zjednotenie," vyhlásil Hamas a dodal, že rešpektuje nezávislosť Sýrie.

Podobné vyhlásenie vydal aj Zijád Nachála, vodca spojeneckého Hnutia islamského džihádu v Palestíne, podporovaného Iránom.

„Hnutie islamského džihádu v Palestíne dúfa, že Sýria bude naďalej podporovať Palestínčanov a ich spravodlivú vec, ako to doteraz vždy robila," vyhlásil Nachála.

Sýria a Irán sa spolu s libanonským šiitským hnutím Hizballáh stali spojencami palestínskych militantných skupín v boji proti Izraelu. Hizballáh však - na rozdiel od Hamasu - nereagoval na pád Asadovej vlády pozitívne. Predstaviteľ libanonského hnutia v pondelok označil sýrsky prevrat za veľkú a nebezpečnú zmenu.

(tasr, afp, reuters)

  |  

Ruská armáda údajne našla spôsob, ako nakupovať americké čipy

Z interných ruských dokumentov, ktoré preskúmala agentúra Bloomberg, vyplýva, ako ruské sily dokázali pokračovať v nákupe amerických polovodičov.

Ruské zbrane, ktoré našli na bojiskách, bývajú často vybavené zariadeniami od firiem ako Intel a Analog Devices.

Záznamy odhaľujú nové podrobnosti o dodávateľskom reťazci zo Silicon Valley do Moskvy. Ukazujú mnohé kroky, ktoré dodávatelia pre ruskú armádu podnikajú, aby získali komponenty od amerického výrobcu čipov Texas Instruments.

Podľa agentúry Bloomberg identifikujú tiež ruských distribútorov, ktorí manipulujú s tisíckami zásielok určených pre vojenských dodávateľov krajiny, vrátane niekoľkých spoločností, na ktoré sa vzťahujú sankcie USA. Pomáhajú vyrábať bezpilotné lietadlá, klzné bomby, presné komunikačné systémy a rakety Iskander, ktorými Moskva útočí na ukrajinské mestá.

Niektorí ruskí distribútori integrovali informácie z internetového obchodu Texas Instruments do svojich predajných platforiem, čo umožňuje klientom vidieť zásoby polovodičov a ceny ešte pred zadaním objednávky.

Z Moskvy alebo Petrohradu je tak možné nakupovať súčiastky niekoľkými kliknutiami myšou, pričom objednávky sa realizujú a dodávajú prostredníctvom spoločností mimo Ruska.

V jednom prípade, ktorý preverila agentúra, jeden z veľkých ruských distribútorov vybavil do augusta tohto roka viac ako 4-tisíc objednávok na stovky tisíc výrobkov v hodnote viac ako 5 miliónov eur.

(mja)

  |  

Pád Asadovho režimu je pre Izrael historickou príležitosťou, vyhlásil Gantz

Bývalý minister bez kresla a člen vojnového kabinetu vyzval na pestovanie „vzťahov s Kurdmi, Drúzmi a ďalšími skupinami“ v Sýrii po tom, čo opoziční džihádisti v nedeľu zvrhli prezidenta Bašára Asada.

V prejave pred poslancami Knesetu vyhlásil líder frakcie Nová nádej Benny Gantz, že Izrael sa musí sústrediť na „oslabenie vplyvu Hizballáhu na Libanon a v konečnom dôsledku na pozvanie Libanonu do kruhu umiernených štátov“.

Naznačil tak možnú rozhodujúcu úlohu Tel Avivu v regióne Blízkeho východu po porážke šiitskeho militantného hnutia na severe.

Napriek strate jedného z kľúčových spojencov v regióne však Gantz tvrdí, že Irán nebol porazený a „nesmieme si dovoliť falošný pocit pýchy“.

„Zranené zviera je vždy nebezpečnejšie. Irán je dnes nebezpečnejší,“ dodal s poukázaním na „iránsky nábeh na jadrový potenciál“, ktorý označil za „reálnu možnosť“.

„Práve preto sa musíme pripraviť na rýchle a dramatické kroky. Musíme vybudovať vlastný ‚ohnivý kruh‘ – regionálne, ekonomicky a právne – a pripraviť sa na rýchlu vojenskú akciu,“ pokračoval Gantz.

„Teraz je čas na činy aj slová. Je čas osloviť Saudskú Arábiu, lídrov krajín, s ktorými sme v mieri, a krajiny Abrahámskej dohody – a spoločne vytvoriť plán. Normalizácia so Sýriou a Libanonom založená na izraelskej sile a moci sú realistické ciele. Normalizácia verzus iranizácia, to je to, o čo ide,“ vyhlásil Gantz, ktorý v minulosti slúžil ako náčelník generálneho štábu.

Pokiaľ ide o Sýriu, Gantz tvrdí, že Izrael „musí teraz stanoviť pravidlá hry“. „Žiadna iránska zásielka neprejde do Sýrie. Na našich hraniciach nebude akceptovaná žiadna iránska opora. A v blízkosti našich miest nebude podporovaná žiadna hrozba,“ vymenoval.

V prejave ďalej kritizoval premiéra Benjamina Netanjahua za nedostatočnú snahu o návrat izraelských rukojemníkov, správy o tom, že ho v roku 2011 ako šéfa Obranných síl Izraela dal Netanjahu údajne odpočúvať, komentoval slovami „Neprekvapilo by ma to.“

(sab)

  |  

Irán nadviazal priamy kontakt s niektorými skupinami v novom sýrskom vedení

Irán v pondelok oznámil, že nadviazal priamu komunikáciu s povstalcami v novom sýrskom vedení, ktorí po bleskovej ofenzíve v nedeľu zosadili režim Bašára Asada, dlhoročného spojenca Teheránu.

Nemenovaný predstaviteľ iránskeho vedenia informoval agentúru Reuters a dodal, že Irán takto koná v snahe "zabrániť nepriateľskej trajektórii" medzi danými krajinami.

Irán uviedol, že očakáva pokračovanie vzťahov s Damaskom na základe "prezieravého a múdreho prístupu" oboch krajín. Irán súčasne apeloval, aby v Sýrii vznikla inkluzívna vláda zastupujúca všetky segmenty sýrskej spoločnosti.

Reuters dodal, že v Teheráne badať obavy o to, ako sa zmena mocenských pomerov v Damasku prejaví na vplyve Iránu v Sýrii. Nevládne však žiadna panika, dodali iránske zdroje pre Reuters s tým, že Teherán hľadá diplomatické cesty na nadviazanie kontaktu s tou skupinou ľudí v novom vedení Sýrie, ktorej "názory sú Iránu bližšie".

"Hlavným problémom pre Irán je to, či Asadov nástupca nevytlačí Sýriu zo sféry vplyvu Teheránu," ozrejmil iný iránsky predstaviteľ. Dodal, že to je scenár, ktorému sa Irán chce vyhnúť.

Ďalší z vysokých predstaviteľov uviedol, že rokovaniam s novými sýrskymi lídrami sú otvorení aj iránski duchovní vodcovia, ktorí stratili v Damasku dôležitého spojenca a musia tiež čeliť návratu republikána Donalda Trumpa do Bieleho domu v januári 2025.

Teherán už medzičasom údajne nadviazal kontakty s dvoma skupinami v rámci nového sýrskeho vedenia. Úroveň tejto interakcie bude vyhodnotená v najbližších dňoch po stretnutí iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti, čo je najvyšší bezpečnostný orgán v Iráne.

Dvaja z iránskych predstaviteľov uviedli, že Teheránu ide aj o to, aby Trump nevyužíval Asadovo zosadenie ako páku na zintenzívnenie ekonomického a politického tlaku na Irán.

Reuters pripomenul, že iránski duchovní vodcovia vynaložili miliardy dolárov na podporu Asada počas občianskej vojny, ktorá v Sýrii vypukla v roku 2011, a vyslali tam aj svoje Revolučné gardy - nielen pre to, aby tohto svojho spojenca udržali pri moci, ale aby aj zachovali os odporu voči Izraelu a vplyvu USA na Blízkom východe.

Asadovým pádom bol odstránený životne dôležitý článok v regionálnom mocenskom reťazci Iránu - územie Sýrie totiž Iránu slúžilo ako kľúčová tranzitná trasa na dodávky zbraní a financovanie jeho spojencov v regióne, najmä libanonského hnutia Hizballáh.

Bleskový postup aliancie povstalcov na čele s Organizáciou pre oslobodenie Levanty (Hajat Tahrír aš-Šám) - bývalou odnožou islamistickej siete al-Káida - predstavuje jeden z najväčších zvratov pre Blízky východ za posledné generácie, konštatoval Reuters s tým, že Asadovým pádom zmizla aj bašta, z ktorej Irán a Rusko uplatňovali svoj vplyv v arabskom svete.

(tasr)

  |  

Zelenskyj navrhuje nasadenie zahraničných jednotiek na stráženie prímeria

Ukrajinský prezident vyjadril v pondelok súhlas s možnosťou diplomatického urovnania rusko-ukrajinskej vojny na spoločnej tlačovej konferencii s nemeckým opozičným lídrom Friedrichom Merzom, píše agentúra Reuters.

Vyjadrenia prezidenta Volodymyra Zelenského boli najnovším signálom rastúcej otvorenosti Kyjeva k rokovaniam o prímerí, keďže Donald Trump sa 20. januára vráti do Bieleho domu, pripomenul Reuters.

Zvolený prezident USA, ktorý chce „rýchlo ukončiť vojnu“, v nedeľu po stretnutí so Zelenským a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom na rokovaniach v Paríži vyzval na okamžité prímerie a rokovania o ukončení „šialenstva“.

„Ukrajina si želá ukončenie tejto vojny viac ako ktokoľvek iný. Diplomatické riešenie by nepochybne zachránilo viac životov. My sa oň usilujeme,“ povedal Zelenskyj v pondelok novinárom v Kyjeve.

Dodal, že pri stretnutí s Macronom a Trumpom diskutoval o zmrazení frontovej línie. Rusko kontroluje takmer pätinu ukrajinského územia po spustení invázie v roku 2022, ktorá rozpútala najväčší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny.

Zelenskyj podľa vlastných slov obom lídrom povedal, že neverí, že ruský prezident Vladimir Putin skutočne chce ukončiť vojnu, a že ho bude treba prinútiť.

„Silu môžete vyvinúť len vtedy, ak je Ukrajina silná. Silná Ukrajina pred akoukoľvek diplomaciou znamená silnú (Ukrajinu) na bojisku,“ povedal a naznačil, že Kyjev potrebuje pomoc, aby sa stal silnejším.

Rétorickú podporu mu poskytol líder nemeckej CDU Merz, favorit volebného súboja o post budúceho nemeckého kancelára, ktorý svoju návštevu využil na to, aby prirovnal súčasnú politiku Berlína k tomu, že núti Ukrajinu bojovať „s jednou rukou zviazanou za chrbtom“.

Zelenskyj sa tiež vrátil k myšlienke, ktorú vo februári vyslovil Macron, keď navrhol možnosť vyslania európskych kontingentov na Ukrajinu. Medzi európskymi lídrami v tejto veci zhoda nenastala, správy o rokovaniach na túto tému zverejnil slovenský premiér Robert Fico.

„Môžeme premýšľať a pracovať na Emmanuelovom stanovisku. Navrhol, aby na území Ukrajiny bola prítomná určitá časť vojsk niektorej krajiny, ktorá by nám zaručila bezpečnosť, kým Ukrajina nie je v NATO,“ povedal Zelenskyj.

„Musíme však mať jasnú predstavu o tom, kedy bude Ukrajina v EÚ a kedy v NATO,“ dodal.

Kyjev, ktorý vyvíjal úsilie o získanie pozvania do NATO, počas celej vojny trval na tom, že potrebuje bezpečnostné záruky, aby zabránil Rusku v ďalšej invázii po zastavení súčasných bojov.

„Ak bude pauza, kým Ukrajina nebude v NATO, a aj keby sme mali pozvánku a neboli by sme v NATO a bola by pauza, kto nám potom zaručí nejakú bezpečnosť?“ pýtal sa Zelenskyj na tlačovej konferencii.

Rusko požaduje, aby sa Ukrajina vzdala svojich ambícií v NATO, a členstvo Kyjeva v Aliancii považuje za neprijateľnú bezpečnostnú hrozbu.

Ukrajinský líder novinárom povedal, že dúfa, že v najbližších dňoch zavolá odchádzajúcemu americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi a bude s ním diskutovať o členstve v NATO.

(sab)