Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Národná rada prelomila veto prezidenta, schválila pôvodnú novelu infozákona

Poslanci neprijali pripomienky hlavy štátu Petra Pellegriniho, ktorý navrhoval vypustiť viaceré ustanovenia, a v utorkovom hlasovaní opätovne schválili pôvodné znenie, druhý raz od 7. novembra.

Poskytovanie informácií cez infozákon tak bude môcť byť spoplatnené. Za novelou zákona o slobodnom prístupe k informáciám stoja poslanci za koaličnú SNS, ktorí úpravu odôvodňovali potrebou reagovať na dlhotrvajúce problémy so zahlcovaním povinných osôb s častými alebo nadmernými požiadavkami na sprístupnenie informácií.

„Cieľom návrhu je zavedenie mechanizmu, ktorý umožní povinným osobám efektívnejšie riadiť proces poskytovania informácií a zabezpečiť úhradu nákladov spojených s rozsiahlym vyhľadávaním a sprístupňovaním informácií,“ odôvodnili predkladatelia.

„Navrhovaná úprava zákona zavádza možnosť povinných osôb požadovať úhradu nákladov spojených s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním informácií,“ stojí ďalej v dôvodovej správe.

Výšku úhrady bude potrebné oznámiť v lehote

V prípade, že povinná osoba bude za poskytnutie informácie požadovať úhradu, musí to spolu s výškou úhrady oznámiť žiadateľovi v lehote do piatich pracovných dní.

„Z oznámenia musí byť zrejmé, na základe akých skutočností a akým spôsobom bola výška úhrady povinnou osobou vyčíslená,“ píše sa v novele. Žiadateľ bude môcť proti vyčísleniu úhrady podať námietku, o ktorej rozhodne odvolací orgán tak, že vyčíslenie potvrdí alebo zníži, ak povinná osoba námietke nevyhovie.

Poslanci za SNS argumentovali, že vychádzajú z českej praxe, kde sa podobná úprava premietla do eliminácie zneužívania infozákona. Novelizovaná legislatíva prinesie tiež predĺženie lehoty na vybavenie žiadosti o sprístupnenie informácií z ôsmich na 12 pracovných dní.

Predkladatelia to odôvodnili tým, že sa tak pre povinné osoby vytvorí priestor na právne korektné a materiálne náročné spracovanie žiadostí, čím sa zamedzí povrchnému vybavovaniu žiadostí.

Novela má nadobudnúť účinnosť od 1. marca budúceho roka.

Prezident nesúhlasil napríklad s novým inštitútom v novele zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorým je „mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií“ spojené s možnosťou žiadať od občanov osobitný poplatok.

Novelou by sa mal zaoberať aj Ústavný súd

Na opätovné schválenie infozákona reagoval aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský, ktorý avizoval podnet na Ústavný súd SR, pričom požiada o posúdenie súladu so zakladajúcim dokumentom, oznámil hovorca úradu ombudsmana Branislav Gigac.

„Tým, že Národná rada Slovenskej republiky prelomila veto prezidenta Slovenskej republiky, považujem teraz za svoju povinnosť zabojovať za zachovanie vysokej úrovne práva obyvateľov na prístup k informáciám,“ avizoval ombudsman.

„Podám návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky, aby okrem iného posúdil, či je ústavne súladné, aby napríklad ministerstvo alebo obec mohli v nejednoznačných prípadoch spoplatňovať informácie a podmieňovať zaplatením úhrady významné politické právo obyvateľov Slovenska,“ dodal.

Novela zákona podľa Dobrovodského otvorí cestu k odrádzaniu obyvateľov pýtať si informácie. Ombudsman dodal, že po jej nadobudnutí účinnosti by obyvatelia Slovenska stratili prístup k informáciám, ktorý Slovensku závidia po celom svete.

„Návrh na ústavný súd podám tak, aby ústavný súd stihol rozhodnúť o prípadnom odklade účinnosti novely,“ podotkol ochranca práv.

(tasr)

Minúta  |  

Británia a Francúzsko vyjadrili obavy z možného návratu džihádistov do Európy

Britská ministerka pre bezpečnosť hraníc a azyl Angela Eagleová uviedla, že Downing Street túto situáciu „veľmi, veľmi pozorne“ sleduje.

Vo väzniciach na severovýchode Sýrie, ktorú ovládajú kurdské jednotky, je podľa britského denníka Daily Telegraph zadržiavaných asi tucet „zocelených bojovníkov Islamského štátu“ zo Spojeného kráľovstva.

Britské bezpečnostné zdroje na margo toho uviedli, že Británia je ohrozená ich možným návratom, ak by väznice prevádzkované kurdskými úradmi zasiahol chaos v krajine.

Eagleová však v tejto súvislosti verejnosť uistila, že spravodajské služby veľmi pozorne sledujú, ako sa situácia v Sýrii vyvinie v najbližších dňoch a týždňoch, a sú aj v kontakte so spojencami.

Sýrsky prezident Bašár Asad bol zvrhnutý po tom, čo sa islamistická Organizácia pre oslobodenie Levanty (Hajat Tahrír aš-Šám – HTS) prehnala zo svojej bašty v provincii Idlib na severozápade Sýrie cez územia ovládané vládou v severnej a strednej časti krajiny, a na záver bleskovej ofenzívy dobyla v noci na 8. decembra aj hlavné mesto Damask.

V roku 2014 skupina Islamský štát (IS) vyhlásila vo veľkých častiach Sýrie a susedného Iraku kalifát, ku ktorému sa pripojili stovky britských občanov. Samozvaný kalifát padol v roku 2019 po urputných bojoch s kurdskými bojovníkmi podporovanými Spojenými štátmi i po bombardovaní zo strany Ruska.

Izolované bunky IS však v Sýrii zostali. V januári 2022 tak bojovníci IS vtrhli do väzenia v Kurdmi kontrolovanom meste Hasaka, odkiaľ podľa odhadov ušli desiatky teroristov.

Medzi povstalcami, ktorí zosadili Asadov režim, boli zrejme aj džihádisti „pôvodom z Francúzska“, uviedol v rozhovore pre denník Le Figaro francúzsky prokurátor pre boj s terorizmom Olivier Christen.

Dodal, že podľa odhadov sa v bašte povstalcov – v meste Idlib a okolí – nachádzalo okolo sto francúzskych štátnych príslušníkov.

Christen dodal, že pád Asadovho režimu nemá žiadne bezprostredné dôsledky na teroristickú hrozbu vo Francúzsku. Zdôraznil však, že „ostražitosť zostáva maximálna“, pretože skúsenosti ukázali, že takéto napätie môže mať vplyv „na džihádosféru a jej časť, ktorá je vo Francúzsku“, vrátane ľudí, ktorí „sú v procese svojej radikalizácie“.

Prokurátor v rozhovore pre stanicu RTL doplnil, že schopnosť posielať komandá na európske územie sa vývojom situácie v Sýrii veľmi nezmenila. Upozornil však, že HTS „naznačuje svoj rozchod s al-Káidou a deklaruje odklon od medzinárodného džihádizmu“.

Druhá skupina – Islamský štát – podľa Christena zostáva veľmi oslabená a podľa jej vzťahov s HTS sa dá usudzovať, že príchod HTS k moci prijíma negatívne.

(tasr)

Minúta  |  

Mierové rokovania o Ukrajine by sa mohli začať už túto zimu, tvrdí Tusk

Poľský premiér zároveň naznačil sériu plánovaných stretnutí, keďže Varšava sa snaží hrať vedúcu úlohu pri ukončení tohto konfliktu, píšu agentúry AFP a Reuters.

„Budem mať sériu rozhovorov týkajúcich sa predovšetkým situácie za našou východnou hranicou,“ povedal Donald Tusk na rokovaní vlády.

V utorok sa stretne s lídrom nemeckej opozície Friedrichom Merzom (CDU), pričom v utorok večer bude rokovať aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Vo štvrtok podľa Tuska do Poľska pricestuje francúzsky prezident Emmanuel Macron. Ten má Varšavu informovať o výsledkoch trojstranných rokovaní v Paríži, na ktorých sa zúčastnil okrem Macrona aj zvolený americký prezident Donald Trump a ukrajinský prezident Zelenskyj.

„Naozaj chcem, aby Poľsko bolo krajinou, ktorá nebude len prítomná, ale bude udávať tón týmto rozhodnutiam, ktoré nám majú priniesť bezpečnosť a zaistiť poľské záujmy,“ vyhlásil Tusk.

Ako dodal, je v neustálom kontakte aj s pobaltskými a škandinávskymi spojencami Varšavy, a britský premiér Keir Starmer podľa neho navštívi Poľsko počas prvých dní predsedníctva Varšavy v Rade EÚ v prvom polroku 2025.

(tasr)

Minúta  |  

Arriva oznámila nové cestovné poriadky pre Bratislavský kraj

Zmeny nastanú od 15. decembra a prinesú komplexné úpravy a vylepšenia v celom kraji.

Nové cestovné poriadky reflektujú nové potreby cestujúcich, aktualizácie grafikonu vlakovej dopravy a optimalizáciu spojov.

"Cestovné poriadky autobusov, predovšetkým v regionálnej doprave, sa upravujú každý rok v reakcii na zmeny v železničnej doprave a požiadavky samospráv. Našou prioritou je, aby verejná doprava bola spoľahlivá, efektívna a prispôsobená potrebám cestujúcich. Zabezpečenie nadväznosti príchodov a odchodov predovšetkým regionálnych autobusov na vlakové spoje zjednodušuje cestovanie a zvyšuje kvalitu života našich cestujúcich," spresnil Peter Stach, hovorca Arrivy.

Kompletné cestovné poriadky sú podľa hovorcu dostupné na webovej stránke spoločnosti Arriva Mobility Solutions.

(tasr)

Minúta  |  

Prešovskí poslanci odvolali šéfa dopravného podniku, nahradil ho exminister Hirman

Odvolaný predseda Predstavenstva Dopravného podniku mesta Prešov (DPMP) Peter Davidov bol vo funkcii od septembra.

Poslanci pri odvolávaní Davidova poukázali na sporný prenájom autobusov, ako aj celkovú situáciu v dopravnom podniku. Poslanec Martin Eštočák uviedol, že v súvislosti so situáciou v dopravnom podniku podal podnet na Najvyšší kontrolný úrad SR.

"Ohradzujem sa voči akýmkoľvek takýmto názorom, že niečo v DPMP nefunguje v súlade so zákonom, že tam nebolo niečo robené kóšer," uviedol Davidov.

Do skončenia výberového konania podnik bude riadiť bývalý minister hospodárstva Karel Hirman. Ako povedal pred poslancami, oslovil ho primátor mesta František Oľha vzhľadom na jeho predchádzajúce pôsobenia. Hirman je spolu s Oľhom v mimoparlamentnej strane Demokrati.

"Nastupujem na pár mesiacov, na krízovú situáciu, aby sme všetci spoločne dopravný podnik stabilizovali a aby to elementárne fungovalo," povedal Hirman poslancom.

Nové vedenie by podľa uznesenia poslancov malo byť ustanovené na aprílovom zasadnutí.

Poslanci tiež schválili návrh na zmenu zakladateľských dokumentov obchodných spoločností s majetkovou účasťou mesta. Ide o Technické služby mesta Prešov a DPMP. Do stanov spoločností sa doplnia obmedzenia na vykonávanie určitých finančných operácií.

Ide o prevenciu pred vznikom potenciálne rizikových alebo ekonomicky nevýhodných transakcií, a to prostredníctvom stanovenia limitov na jednotlivé finančné operácie do kumulatívnej výšky 100-tisíc eur. Tieto opatrenia by mali podľa radnice zaistiť efektívnejšie a transparentnejšie nakladanie s verejnými finančnými prostriedkami mesta, ako aj ochranu investícií mesta.

(tasr)

Minúta  |  

Európske štáty by sa nemali ponáhľať s repatriáciou Sýrčanov, vyhlásil vyslanec OSN

Geir Pedersen na tlačovej konferencii v Ženeve zároveň vyzval zahraničných aktérov vrátane Izraela, aby vojensky nezasahovali do vývoja, citovala ho agentúra Reuters.

Osobitný vyslanec OSN pre Sýriu zdôraznil, že situácia v Sýrii je stále nestabilná. Tri dni po páde prezidenta Bašára Asada sa na severovýchode Sýrie stále bojuje a Izrael na sýrskom území podniká nálety na vojenské objekty a prenikol i do nárazníkovej zóny na spoločnej hranici so Sýriou.

Izrael toto svoje konanie vysvetlil okrem iného aj tým, že v Sýrii ničil „chemické zbrane“, aby zabránil tomu, že sa dostanú do rúk rebelov. Ich prítomnosť sa však doteraz nepotvrdila.

V súvislosti s konaním Tel Avivu Pedersen uviedol, že je nutné to zastaviť. Za mimoriadne dôležité označil, aby žiaden aktér zo zahraničia nezničil možnosť transformácie v Sýrii.

Opatrenia v prechodnom období v Sýrii by podľa Pedersena mali byť čo „najinkluzívnejšie“ a zahŕňať čo najširšie spektrum sýrskej spoločnosti. V opačnom prípade by mohlo hroziť vypuknutie ďalšieho konfliktu, varoval diplomat OSN.

Doplnil, že medzinárodné spoločenstvo by malo k Organizácii pre oslobodenie Levanty (Hajat Tahrír aš-Šám - HTS) a k jej označeniu za teroristickú pristupovať „realisticky“.

Pedersen totiž upozornil, že HTS – bývalá odnož islamistickej siete al-Káida v Sýrii, s ktorou sa oficiálne rozišla v roku 2016, – za uplynulých deväť rokov od vyhlásenia za teroristickú „prešla vývojom“ a po páde Asadovej vlády „vyslala signály“ o jednote a začlenení všetkých zložiek spoločnosti.

Vyslanec OSN pre Sýriu v tejto súvislosti podotkol, že aj samotný vodca HTS Abú Muhammad Džawlání sa v rozhovore pre televíziu CNN zmienil, že sa „diskutuje o možnosti rozpustenia HTS“.

Podľa Pedersena bude najdôležitejším testom spôsob, akým budú organizované a implementované dohody o odovzdaní moci v Damasku.

„Ak zjednotíme rôzne sýrske strany a komunity, môže to byť skutočný začiatok niečoho nového pre Sýriu“ s podporou medzinárodného spoločenstva, a „potom by sme mohli začať uvažovať o zrušení sankcií,“ tvrdí Pedersen.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.