Ministri vnútra členských krajín Európskej únie 12. decembra v Bruseli s konečnou platnosťou rozhodli o zrušení kontrol na vnútorných hraniciach s Bulharskom a Rumunskom.
Stredou 1. januára 2025 sa obe krajiny stanú plnohodnotnými členmi bezvízového schengenského priestoru. Informovalo o tom maďarské predsedníctvo Rady EÚ na sociálnej sieti X.
Rumunsko a Bulharsko sú pripravené vstúpiť do schengenského priestoru, uviedol ráno pred zasadnutím Rady EÚ pre vnútorné záležitosti a spravodlivosť minister vnútra Maďarska Sándor Pintér. Maďarsko v súčasnosti predsedá Rade EÚ.
Pinter pripomenul, že Maďarsko podporilo vstup Bulharska a Rumunska do Schengenu už v roku 2011, keď prvýkrát predsedalo EÚ.
"Verím, že ak je krajina technicky pripravená, vynaložila obrovské úsilie a iniciovala regulačné zmeny, potom si zaslúži stať sa súčasťou schengenského priestoru," vyhlásil Pintér. V oficiálnom vyhlásení vstup oboch krajín do schengenského priestoru ako plnoprávnych členov označil za "historický moment".
"Zrušenie kontrol osôb na vnútorných pozemných hraniciach s týmito členskými štátmi a medzi nimi bolo najvyššou prioritou maďarského predsedníctva a dnes sme to premenili na skutočnosť. Tento krok bude prínosom nielen pre občanov Bulharska a Rumunska, ale aj pre EÚ ako celok," uviedol.
Bulharsko a Rumunsko už od svojho vstupu do EÚ uplatňujú niektoré časti schengenského právneho rámca. Ide najmä o kontroly na vonkajších hraniciach, policajnú spoluprácu a využívanie Schengenského informačného systému (SIS).
Veľkú šancu na vstup do Schengenu pre obe krajiny v decembri 2022 zablokovalo Rakúsko. Rakúsky minister vnútra Gerhard Karner vtedy v Bruseli po zasadnutí Rady EÚ utiekol pred otázkami bulharských a rumunských novinárov.
K posunu došlo 30. decembra 2023, keď členské štáty prijali rozhodnutie zrušiť kontroly osôb na vnútorných vzdušných a námorných hraniciach, čiže na letiskách a v prístavoch oboch krajín. Európska komisia vyhlásila Bulharsko aj Rumunsko za spôsobilé na členstvo v schengenskom priestore už v roku 2011, čo odvtedy opakovane potvrdzovala.
Rovnaký postoj mal aj Európsky parlament, ktorý od roku 2011 opakovane vyzýval členské štáty, aby neblokovali šance oboch krajín na vstup do Schengenu, ktorý je najväčšou oblasťou voľného cestovania na svete. Hraničné kontroly medzi Francúzskom, Nemeckom, Belgickom, Holandskom a Luxemburskom boli prvýkrát zrušené v roku 1985.
Schengenský priestor v súčasnosti spája 29 krajín (25 z 27 členských štátov a Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko) a 420 miliónov ľudí. Zrušené neboli kontroly na vnútorných hraniciach s Cyprom a súčasťou schengenského priestoru nie je ani Írsko.
Reakcia európskych ustanovizní
Eurokomisár pre vnútorné záležitosti a migráciu Magnus Brunner privítal štvrtkové rozhodnutie ministrov vnútra členských krajín EÚ v Bruseli o prijatí ďalších dvoch krajín do schengenského priestoru. Rovnako zareagovala aj Európska komisia (EP) a Európsky parlament (EP).
"Úplné pristúpenie Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru je historický moment," vyhlásil Brunner. Zároveň zdôraznil, že EÚ musí pracovať na zlepšení bezpečnosti v európskom priestore aj prostredníctvom lepšej ochrany svojich vonkajších hraníc.
"Schengenský priestor je spolu s eurozónou a vnútorným trhom jednou z najlepších vecí na Európskej únii. Som veľmi rád, že Rumunsko a Bulharsko dnes dostali potvrdenie vstupu," dodal Brunner.
"Je koniec, je rozhodnuté. Je to zaslúžené. Rumunsko a Bulharsko ako plnoprávni členovia vstúpia do Schengenu 1. januára 2025. Blahoželám ľuďom oboch krajín, ktorí na tom tvrdo pracovali a túžia po vstupe Schengenu. Silnejší Schengen znamená bezpečnejšiu a jednotnejšiu Európu," uviedla predsedníčka EP Roberta Metsolová na platforme X.
Dlhoročne bola otvoreným zástancom vstupu oboch krajín. Pre nového eurokomisára Brunnera išlo o prvú účasť na zasadnutí Rady EÚ pre vnútorné záležitosti a spravodlivosť. Podľa diplomatických zdrojov výsledok hlasovania bol vopred jasný. Rakúsko, ktoré blokovalo vstup oboch krajín kvôli obavám z migračného tlaku, v pondelok (9.12.) definitívne stiahlo svoje veto.
Brunner na novinársku otázku o dočasnom zavádzaní kontrol na vnútroschengenských hraniciach odpovedal, že EK všetky takéto žiadosti podrobne analyzuje, ale ak sú v súlade s Kódexom schengenských hraníc, nedá sa im zabrániť.
EK v oficiálnom vyhlásení uviedla, že po štvrtkovom hlasovaní sa zavŕši úplný vstup oboch krajín do schengenského priestoru. To posilní nielen schengenský priestor, ale aj vnútorný trh EÚ a zvýši sa mobilita, obchod a cestovný ruch. "Robustný schengenský priestor posilňuje jednotu EÚ a robí Úniu silnejšou v celosvetovom meradle," uvádza EK.
Brána medzi východnou a západnou Európou
K situácii sa podľa tlačovej agentúry Agerpres vyjadril prezident Klaus Iohannis, premiér Marcel Ciolacu aj šéfka diplomacie Luminita Odobescuová.
Prezident v oficiálnom vyhlásení uviedol, že plné členstvo krajiny v schengenskom priestore posilní strategickú pozíciu Rumunska ako "brány medzi východnou a západnou Európou" a Rumunsko si to zaslúži na základe svojich výkonov a záväzkov.
Iohannis uviedol, že v prístupovom procese Rumunsko čelilo viacerým prekážkam a príliš dlho čakalo na tento moment, hoci dávno bolo "technicky pripravené" na plný vstup. Pripomenul, že sa ako prezident "osobne" zapájal do diskusií na túto tému.
"Vstup do schengenského priestoru je prirodzeným a nevyhnutným krokom k posilneniu štatútu Rumunska ako plnohodnotného člena EÚ. Výhody členstva v spoločnom priestore voľného pohybu sú viaceré a majú priamy vplyv na občanov, na ekonomiku a na vonkajší obraz našej krajiny," uviedol.
Podľa jeho slov zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach znamená rýchlejší a jednoduchší pohyb pre cestujúcich, výrazne sa skráti čas strávený na hraniciach a znížia sa logistické náklady pre firmy. Tým sa ich zisky zvýšia, podporí to konkurencieschopnosť produktov a služieb Rumunov na jednotnom európskom trhu a zvýši atraktivitu pre zahraničných investorov.
Premiér Marcel Ciolacu to považuje za "historické rozhodnutie", ktoré pomôže rumunským spoločnostiam pri obchode s partnermi z Európy znížením logistických nákladov. "Je to v skutočnosti víťazstvo spravodlivosti a národnej dôstojnosti, a jasný signál, že nikdy nepripustíme, aby sme boli občanmi druhej kategórie v Európe," odkázal premiér.
Šéfka rumunskej diplomacie na sociálnej sieti X skonštatovala, že úplné pristúpenie Rumunska k schengenskému priestoru je "dlho očakávaným rozhodnutím v prospech občanov a hospodárstva". "Dlhé úsilie Rumunska bolo ocenené a odmenené," uviedla Odobescuová.
Hlasy zo strednej Európy
Rozhodnutie prijať Rumunsko a Bulharsko do schengenského priestoru víta aj prezident SR Peter Pellegrini. Ako informoval odbor komunikácie Kancelárie prezidenta SR, hlava štátu verí, že toto rozhodnutie prispeje k ochrane vonkajšej hranice EÚ pred nelegálnou migráciou.
Podľa českého ministra vnútra Víta Rakušana ide o dobrú správu aj pre bezpečnosť ČR. Podľa českého rezortu vnútra sa týmto krokom dokončila práca českého predsedníctva z roku 2022.
"To, čo naštartovalo české predsedníctvo a my sme to dotiahli do konca s Chorvátmi, sa dnes naplnilo. Je to skvelá správa pre nás všetkých – nielen pre obyvateľov Rumunska a Bulharska – že teraz v tejto chvíli má cenu a zmysel veriť európskemu integračnému procesu. Ale je to dobrá správa aj pre našu bezpečnosť, pretože všetky kapacity, ktoré boli teraz používané na ochranu vnútornej hranice, môžu byť použité na ochranu tej vonkajšej, čo zvyšuje bezpečnosť nás všetkých," dodal vo videu na sociálnej sieti X Rakušan.
(tasr)
