13. decembra 2024 | 9:57

Minúta | 13. decembra 2024 | 9:57

NKÚ: Chýbajú dáta, kontrola aj jasný prehľad o miliónoch eur súvisiach s MOM testovaním

Ministerstvo zdravotníctva SR nevie poskytnúť spoľahlivú databázu o MOM-kách, ktoré od roku 2020 pohltili 317 miliónov eur zo štátneho rozpočtu.

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR odhalil nedostatky pri financovaní a fungovaní mobilných odberových miest (MOM) v období rokov 2020 až 2023. Upozornil pritom, že Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR nie je schopné v tejto súvislosti poskytnúť komplexnú databázu so spoľahlivými údajmi.

Celkové výdavky zo štátneho rozpočtu na MOM analytická jednotka NKÚ odhaduje na 317 miliónov eur, uvádza hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková. Z toho na testy použité v MOM-kách zo štátnych zdrojov išlo podľa jej odhadu 237 miliónov eur.

„Celý systém MOM bol značne chaotický, čo nahrávalo tým, ktorí chceli na nefungujúcom systéme bez akejkoľvek kontroly zarobiť a pre ktorých bol verejný záujem obťažujúcim slovným spojením," skonštatoval šéf kontrolórov Ľubomír Andrassy.

Ako problémová sa podľa analytikov ukázala nedostatočná evidencia výdavkov, nezrovnalosti v rozmiestnení MOM a výrazné rozdiely v počte vykonaných testov, ako aj pri nákladoch na testovanie.

Národní kontrolóri upozorňujú na potrebu ďalších preverovaní zo strany zodpovedných orgánov a zvýšenie transparentnosti pri používaní verejných zdrojov rezortom zdravotníctva. Zistenia úrad postúpil okrem iného orgánom činným v trestnom konaní či finančnej správe pre ďalšie využitie.

NKÚ sa v druhom polroku tohto roka pozrel na proces vzniku, fungovania a kontroly MOM. Analýza národnej autority pre externú kontrolu nezahŕňa celoplošné testovania, keďže tie neboli realizované prostredníctvom MOM-iek, ani veľkokapacitné odberové miesta, ktoré predchádzali vzniku mobilných.

(tasr)

13. decembra 2024 | 9:33

Minúta | 13. decembra 2024 | 9:33

Izraelskí vojaci prezimujú na sýrskej hore Hermon

Prezimovanie v piatok nariadil príslušníkom Obranných síl Izraela (IDF) minister obrany Jisrael Katz, spresnili agentúry AFP a Reuters.

Vrch Hermon sa nachádza na sever od okupovaných Golanských výšin, ktoré Izrael jednostranne anektoval v 80. rokoch. Hermon spolu s demilitarizovanou zónou obsadili IDF ešte v nedeľu po zvrhnutí sýrskeho prezidenta Bašára Asada.

„Vzhľadom na situáciu v Sýrii je z bezpečnostného hľadiska mimoriadne dôležité zachovať našu prítomnosť na vrchole hory Hermon a je potrebné urobiť všetko pre to, aby sme zabezpečili pripravenosť na mieste a umožnili vojakom zotrvať tam aj napriek náročným poveternostným podmienkam,“ povedal v piatok hovorca ministra obrany.

IDF horu obsadili počas chaosu po páde sýrskeho režimu a kontrolujú miestne vojenské stanovište zriadené sýrskou armádou. Portál Middle East Eye pripomína, že Hermon (2814 m. n m.) na libanonsko-sýrskej hranici je najvyšším vrcholom Sýrie a leží približne 40 kilometrov od Damasku.

Pre Izrael má podobne ako susedné Golanské výšiny vysokú strategickú hodnotu, pretože hlavné mesto Sýrie je odtiaľ v pohodlnom dosahu delostreleckej paľby. Izraelské jednotky tiež môžu odtiaľ pozorovať aktivity v libanonskom údolí Bikáa, ktoré je obývané najmä šíitmi a je považované za baštu hnutia Hizballáh.

Hermon doteraz tienil pozorovanie izraelských radarových systémov na sýrskom území. Túto prírodnú bariéru častokrát využívali iránske drony, aby nepozorovane vstúpili na územie Izraela.

Ak Izrael umiestni na vrchole radarové systémy, umožní mu to monitorovať oveľa väčšiu oblasť ako doteraz. Hora tiež poskytuje izraelským špeciálnym a spravodajským jednotkám predsunuté stanovisko pre aktivity v Sýrii.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu nariadil armáde, aby po zvrhnutí sýrskeho režimu obsadila nárazníkovú zónu v Sýriou ovládanej časti Golanských výšin. Vznikla dohodou z roku 1974 a monitoruje ju OSN.

Izrael okupuje zhruba dve tretiny územia Golanských výšin od šesťdňovej vojny v roku 1967. V roku 1981 schválil zákon o Golanských výšinách, ktorým toto územie anektoval. Tento krok medzinárodné spoločenstvo s výnimkou USA neuznalo. Väčšina z asi 22-tisíc miestnych arabských Drúzov si tiež naďalej ponechala sýrske občianstvo, hoci si mohli zvoliť aj izraelské.

(tasr)

13. decembra 2024 | 9:25

Minúta | 13. decembra 2024 | 9:25

Babiš sa chce vrátiť na českú mediálnu scénu, žartovne avizoval kúpu portálu Seznam

Český expremiér tak vstúpil do kauzy okolo spravodajského portálu, ktorý vyšetruje protimonopolný úrad pre podozrenie zo zneužívania dominantného postavenia na trhu, keďže vlastní aj server Novinky či Právo.

Líder hnutia ANO Andrej Babiš vystúpil v utorok v pléne Poslaneckej snemovne k téme zrušenia prílepku návrhu zákona, ktorý sprísňoval zákaz vlastnenia médií politikmi. Návrh známy ako lex Babiš II líder ANO žartovne kritizoval, zároveň tiež pripomenul snahu zbrojného magnáta Michala Strnada kúpiť niektoré médium.

„Ústavný súd dnes rozhodol o lex Babiš. My žijeme v krajine, kde vznikajú zákony o Babišovi. Chcel som poprosiť novinárov, aby sa ma nepýtali na vyjadrenie, pretože som sa k tomu nevyjadril. Urobil som výnimku a odpovedal som redaktorke Noviniek, ktorá sa ma pýtala, či sa chcem vrátiť k vlastníctvu médií,“ povedal Babiš v parlamente.

„Odpovedal som jej: 'Dobrý deň, určite kúpim Seznam vrátane Noviniek a Práva. Dúfam, že to Lukačovič predá mne, a nie Tykačovi ani Strnadovi, ako to chcel premiér Fiala. Mám tam samých fanúšikov, zdravím ich a chcel by som, aby sme boli kolegovia.' Toto ale pani redaktorka nezverejní,“ dodal.

😆 Tak tohle Andy zabil 🤪
Povinnost si pustit 💪@AndrejBabis si dnes ukázkově povodil presstituty ze Seznamu, Novinek a Práva 🤪

Bomba Mrda Pecka 💪@SeznamZpravy @ilblog @novinkycz pic.twitter.com/j2fORdau4j
— SORRY JAKO (@pozorzmena) December 10, 2024

Strnad podľa informácií denníka Echo24 prejavil záujem aj o iné mediálne domy, ako je Mafra – ktorú predtým vlastnil práve Babiš – či časť televízie Prima. Nakoniec sa zameral na Seznam, na ktorý údajne poštval Antimonopolný úrad ČR. Opozičný líder je presvedčený, že zbrojár je lobistom ODS, čo dokladá stretnutím majiteľa Seznamu Iva Lukačoviča s premiérom Petrom Fialom, podľa Babiša išlo o formu nátlaku.

Lukačovič tiež tvrdil, že energetický magnát a majiteľ spoločnosti Sev.ev Pavel Tykač rovnako prejavil záujem o kúpu mediálneho domu, tieto informácie sa však nepotvrdili.

(echo24)

13. decembra 2024 | 8:51

Minúta | 13. decembra 2024 | 8:51

Sybiha: Rusi uskutočnili masívny útok na ukrajinskú energetickú infraštruktúru

Pracovníci energetického sektora robia všetko potrebné, aby minimalizovali negatívne dôsledky, oznámil minister pre energetiku Herman Haluščenko s tým, že podrobnejšie informácie o škodách zverejní neskôr.

„Nepriateľ pokračuje vo svojom terore. Energetický sektor na celej Ukrajine je opäť pod masívnym útokom,“ povedal Haluščenko, zatiaľ čo z viacerých oblastí hlásia výpadky elektriny. Moskva podľa neho použila desiatky rakiet a dronov. Vyhlásenie citovala agentúra AFP.

Minister zahraničných vecí Andrij Sybiha v reakcii na útok vyzval západných partnerov, aby urýchlene dodali krajine ďalšie systémy protivzdušnej obrany.

Ide o ďalší zo série útokov na energetickú infraštruktúru. Kyjev podľa AFP čaká ťažká zima, keďže Rusko útočí na jej energetickú sieť a vyčerpané jednotky Kyjeva strácajú pozície na fronte. Neistota panuje aj v otázke budúcej podpory USA po januárovom nástupe zvoleného prezidenta Donalda Trumpa.

V dôsledku rozsiahleho raketového útoku sa sprísnili opatrenia na obmedzenie spotreby, oznámil štátny regulačný úrad Ukrenerho. Ternopiľská oblastná vojenská správa doplnila, že polovica spotrebiteľov v oblasti na západe Ukrajiny je v súčasnosti odpojená od elektrickej siete.

Vojenské správy v Ľvovskej, Ivanofrankivskej a Kirovohradskej oblasti tiež hlásili útoky na energetickú infraštruktúru, ktoré si však podľa doterajších informácií nevyžiadali žiadne obete na životoch.

„Za úsvitu nepriateľ použil útočné bezpilotné lietadlá a riadené strely. Ich cieľom boli objekty kritickej infraštruktúry. Došlo k úderom! Zatiaľ, našťastie, nie sú žiadne obete,“ napísala na platforme Telegram náčelníčka Ivanofrankivskej vojenskej správy Svitlana Onyščuková s tým, že išlo o „najväčší útok od začiatku vojny“.

Onyščuková dodala, že v oblasti reagujú sily protivzdušnej obrany. Na miestach úderov momentálne pracujú príslušné služby, ktoré odstraňujú následky útoku.

Maksym Kozytskyi, náčelník vojenskej správy Ľvovskej oblasti, tiež informoval, že Rusi zaútočili na energetické zariadenia v regióne. „Našťastie, v tejto chvíli nemáme žiadne informácie o obetiach. V dôsledku útoku však dôjde k zmenám v harmonogramoch odstávok elektrickej energie. Ďalšie podrobnosti budú nasledovať,“ napísal na Telegrame.

O útoku na západ Ukrajiny informoval aj gubernátor Kirovohradskej oblasti Andrij Rajkovyč. „Bola to náročná noc a ráno. Ďalší rozsiahly útok nepriateľa. V Kirovohradskej oblasti obrancovia oblohy zničili nepriateľský dron. Menšie škody boli zaznamenané na dome v Novoarchanhelsku. Príslušné služby sú na mieste činu,“ napísal.

(tasr, sab)

13. decembra 2024 | 8:29

Minúta | 13. decembra 2024 | 8:29

O cvičeniach v okolí Taiwanu rozhoduje iba Peking, vyhlásil rezort obrany

Ministerstvo v piatok reagovalo na vyhlásenie taiwanskej vlády, že niekoľkodňové masívne cvičenia čínskych ozbrojených síl v okolí ostrova sa skončili, píšu agentúra AP a AFP.

„O tom, či budeme alebo nebudeme organizovať cvičenia a kedy ich budeme organizovať, rozhodujeme len my sami na základe našich vlastných potrieb a okolností,“ povedal hovorca ministerstva Wu Čchien.

Akékoľvek snahy Tchaj-peja o dosiahnutie nezávislosti „budú prísne potrestané a odsúdené na neúspech“, zopakoval Wu dlhodobú pozíciu čínskej vlády.

Taiwanské ministerstvo obrany v noci na stredu oznámilo, že za uplynulých 24 hodín zaznamenalo v okolí ostrova 53 čínskych vojenských lietadiel a 19 lodí.

Podľa taiwanskej vlády Čína vojenskými cvičeniami reaguje na nedávnu pracovnú cestu taiwanského prezidenta v tichomorských štátoch. V rámci svojej cesty navštívil aj americký štát Havaj a ostrov Guam, ktorý je teritóriom USA.

USA sú najdôležitejším medzinárodným podporovateľom a dodávateľom zbraní pre Taiwan, hoci s vládou na ostrove prerušili oficiálne diplomatické styky na začiatku 70. rokov 20. storočia.

Peking považuje Taiwan za súčasť svojho územia. Na ostrov sa v roku 1949 po porážke v občianskej vojne uchýlila dovtedajšia čínska vládna moc Kuomintangu pod vedením generála Čankajška a odvtedy má nezávislú vládu. Komunistická Čína opakovane deklaruje, že demokratický Taiwan jedného dňa ovládne.

(tasr)

13. decembra 2024 | 8:04

Minúta | 13. decembra 2024 | 8:04

Trumpovi poradcovia zvažujú letecké útoky na iránske jadrové zariadenia, tvrdí WSJ

Ide o jeden z možných scenárov zastavenia jadrového programu Teheránu, čo je požiadavkou zvoleného prezidenta v rámci neoficiálneho programu Maximum Pressure 2.0, priblížili anonymné zdroje pre denník Wall Street Journal.

Donald Trump chce počas svojho druhého funkčného obdobia akýmkoľvek spôsobom zabrániť Iránu, aby získal urán dostatočnej kvality pre použitie v jadrových zbraniach, tvrdí WSJ. Jednou z možností sú podľa predstaviteľov jeho prechodového tímu aj „preventívne letecké útoky“ na zariadenia, v ktorých sa rádioaktívny kov obohacuje, predovšetkým zariadenia Natanz a Fordow.

Poradcovia republikánskeho víťaza volieb podľa WSJ tvrdia, že ekonomický tlak formou sankcií je nedostatočný, keďže Irán napriek nim obohacuje 60 percent svojich zásob uránu na takmer čistý štiepny materiál. Ako konštatoval WSJ, trvalo by len pár dní, kým by islamský režim tieto zásoby obohatil na úroveň použiteľnú v jadrových zbraniach (weapons-grade).

Členovia prechodového tímu podľa zdrojov Journalu zvažujú aj kontext, ktorým je situácia na Strednom východe. Do úvahy berú nedávne zvrhnutie sýrskeho prezidenta Bašára Asada, pokračujúcu prítomnosť amerických vojsk v Sýrii či oslabovanie protiizraelských militantných skupín Hizballáh a Hamas, ktoré sú vo vojne so židovským štátom.

Šíitsky Hizballáh a alawita Asad boli prirodzenými spojencami šíitskeho Iránu, jeho oslabené postavenie teraz plánujú americkí republikáni využiť – najmä na pozadí nedávnych odhalení o zrýchlení výroby jadrového paliva.

Trump bol protivníkom Iránu aj v prvom období

Trump počas nedávnych telefonátov izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi povedal, že sa obáva iránskeho dosiahnutia zbraňovej čistoty jadrového paliva práve počas jeho obdobia v Bielom dome. Naznačil tiež, že posudzuje návrhy, ako takémuto výsledku zabrániť, spresnili ľudia oboznámení s rozhovormi.

Zvolený prezident chce plány, ktoré by zabránili rozpútaniu novej vojny, najmä takej, do ktorej by sa mohla zapojiť armáda USA, keďže údery na jadrové zariadenia Teheránu by mohli Washington a Teherán dostať na cestu k otvorenej vojne.

Druhým plánom je „zahltenie“ Stredného východu americkými vojakmi, bojovými loďami a letectvom, a zvýšenie dodávok zbraní pre Izrael vrátane protibunkrových bômb. V kombinácii s dodávkami by tiež Trumpov Biely dom ďalej sprísňoval už existujúce sankcie.

Práve počas Trumpovho prvého funkčného obdobia odstúpili Spojené štáty od jadrovej dohody, ktorú s Iránom uzavrel jeho predchodca Barack Obama.

Na jadrové zariadenia plánuje zaútočiť aj Izrael

Po oslabení proiránskych skupín, ktoré od minulého roka bojujú proti židovskému štátu, a po Asadovom zvrhnutí sa Obranným silám Izraela (IDF) „naskytla príležitosť“ zasiahnuť jadrové zariadenia v Iráne, povedali denníku Times of Israel anonymní predstavitelia rezortu obrany s tým, že letectvo naďalej zvyšuje svoju pripravenosť a plánuje scenáre potenciálnych útokov.

IDF tiež predpokladajú, že po „strategickej porážke“ Iránu, ktorou bol Asadov pád, sa Teherán bude snažiť o vytvorenie strategického odstrašujúceho prostriedku – ktorým má byť práve jadrová bomba.

Pripomeňme však, že od konca 90. rokov platí v Iráne nábožensko-právne rozhodnutie (fatwa) o nesúlade vývoja jadrových zbraní s učením islamu. Túto fatwu vydal najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí.

(sab)

13. decembra 2024 | 4:50

Minúta | 13. decembra 2024 | 4:50

USA zakážu vydávanie víz pre predstaviteľov Gruzínska za „marenie demokracie“

Ministerstvo zahraničia spresnilo, že ide približne o 20 ľudí vrátane ministrov, poslancov a bezpečnostných predstaviteľov, vyhlásenie rezortu citovala agentúra Reuters s tým, že dokument priamo nemenoval ľudí, ktorým znemožní získanie víz.

V Gruzínsku boli po zintenzívnení nočných protestov pred takmer dvoma týždňami zadržané stovky ľudí. Protesty sa konajú proti rozhodnutiu gruzínskej vládnej strany Gruzínska túžba odložiť rozhovory o vstupe do Európskej únie do roku 2028.

„Spojené štáty ostro odsudzujú pokračujúce brutálne a neopodstatnené násilie zo strany Gruzínskej túžby voči gruzínskym občanom vrátane demonštrantov, predstaviteľov médií, ľudskoprávnych aktivistov a opozičných predstaviteľov,“ uviedlo vo vyhlásení ministerstvo zahraničných vecí USA.

Rezort diplomacie podľa neho „pripravuje ďalšie opatrenia vrátane sankcií“ voči tým, ktorí „maria demokraciu v Gruzínsku“, citoval Reuters.

Protesty v Gruzínsku sa začali po parlamentných voľbách z 26. októbra, v ktorých zvíťazila vládnuca strana s takmer 54 percentami hlasov. Západ tvrdí, že voľby sprevádzali nezrovnalosti.

Opozícia ani prezidentka Salome Zurabišviliová výsledky neuznali a Gruzínsku túžbu obvinili z rozsiahlych volebných podvodov, ktoré doposiaľ nedokázali.

Zintenzívnenie demonštrácii nastalo po tom, čo premiér Irakli Kobachidze 28. novembra oznámil prerušenie rokovaní o vstupe do EÚ do roku 2028. Kritici Gruzínskej túžby sú podľa agentúry AFP rozhorčení tým, že vládnuca strana podľa nich zradila snahu krajiny o členstvo v EÚ zakotvenú v ústave.

(tasr)

13. decembra 2024 | 3:42

Minúta | 13. decembra 2024 | 3:42

Paraguaj znovu otvoril veľvyslanectvo v Jeruzaleme

Na slávnostnej štvrtkovej ceremónii sa zúčastnil paraguajský prezident Santiago Peña aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu, píšu agentúry AP a Reuters.

Paraguajská ambasáda sídlila celé desaťročia v izraelskom Tel Avive, kde má svoje diplomatické misie väčšina krajín sveta z dôvodu sporného štatútu Jeruzalema. V roku 2018 však vtedajší paraguajský proizraelský prezident Horacio Cartes nariadil jej presun do Jeruzalema a zúčastnil sa aj na jej slávnostnom otvorení.

Len o niekoľko mesiacov však nová vláda na čele s jeho nástupcom Mariom Abdom zase nariadila návrat veľvyslanectva do Tel Avivu. Opätovný presun do Jeruzalema ohlásil Santiago Peña, Cartesov chránenec, krátko po tom, ako sa vlani ujal úradu.

Otvorením ambasády v Jeruzaleme sa z Paraguaja stala prvá krajina, ktorá k takémuto kroku pristúpila od útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra 2023 a následnej vojny v Gaze.

„Tento krok symbolizuje náš záväzok k spoločným hodnotám a posilneniu väzieb, ktoré tvoria budúcnosť plnú mieru, rozvoja a vzájomného porozumenia,“ povedal Peña na slávnostnom otvorení ambasády.

Paraguaj sa tak pripojil k Spojeným štátom, Hondurasu, Guatemale, samozvanému Kosovu a Papue-Novej Guinei, ktoré už taktiež majú veľvyslanectvá v Jeruzaleme.

Postavenie Jeruzalema – mesta posvätného pre moslimov, kresťanov i židov – je dlhodobo jedným z hlavných problémov izraelsko-palestínskeho konfliktu. Izrael ho pokladá za svoje hlavné mesto, kým Palestínčania si nárokujú východnú časť Jeruzalema ako metropolu pre svoj budúci štát.

Väčšina krajín má preto svoje veľvyslanectvá v Tel Avive, pričom medzinárodné spoločenstvo zastáva názor, že štatút Jeruzalema sa musí určiť na mierových rokovaniach.

(tasr)

13. decembra 2024 | 2:51

Minúta | 13. decembra 2024 | 2:51

Šéf OSN vyjadril znepokojenie nad stovkami izraelských náletov na Sýriu

Vzdušné sily židovského štátu uskutočnili takmer 250 úrokov na sýrsku vojenskú infraštruktúru po tom, čo sunnitskí džihádisti zvrhli prezidenta Bašára Asada.

Generálny tajomník António Guterres vyjadril vo štvrtok hlboké znepokojenie v súvislosti s „nedávnym a rozsiahlym porušovaním suverenity a územnej celistvosti Sýrie“, povedal jeho hovorca Stéphane Dujarric, ktorého citovali agentúry AFP a Reuters.

„Generálny tajomník je obzvlášť znepokojený stovkami izraelských vzdušných útokov na viacero lokácií v Sýrii a zdôrazňuje naliehavú potrebu deeskalácie násilia na všetkých frontoch po celej krajine,“ povedal Dujarric reportérom.

Izrael tvrdí, že útokmi cielil na ciele vrátane skladov chemických zbraní a zariadení protivzdušnej obrany preto, aby sa nedostali do rúk povstalcov. Prítomnosť chemických zbraní v krajine doteraz nepotvrdili.

Izrael, ktorý so Sýriou susedí, vyslal po zvrhnutí Asada svojich vojakov do nárazníkovej zóny vo východnej časti Izraelom anektovaných Golanských výšin. OSN tento krok označila za porušenie prímeria z roku 1974, píše AFP.

Guterres zároveň vyzval všetky strany, aby v súlade s touto dohodou ukončili všetku neoprávnenú prítomnosť v nárazníkovej zóne a zdržali sa všetkých akcií, ktoré by mohli viesť k mareniu prímeria a stability na okupovaných Golanských výšinách.

Sýrski militanti vedení islamistickou Organizáciou pre oslobodenie Levanty (Hajat Tahrír aš-Šám – HTS) spustili koncom novembra nečakanú ofenzívu proti vláde Bašára Asada.

Prehnali sa zo svojej bašty v provincii Idlib na severozápade Sýrie cez územia ovládané vládou v severnej a strednej časti krajiny, pričom v rýchlom slede obsadili veľké mestá ako Aleppo, Dajr az-Zaur, Hamá a Homs.

Na záver bleskovej ofenzívy dobyli v noci na 8. decembra aj hlavné mesto Damask. Bašár Asad následne ušiel do Moskvy, čím sa skončila vyše 50-ročná vláda jeho rodiny v Sýrii.

(tasr)

13. decembra 2024 | 1:45

Minúta | 13. decembra 2024 | 1:45

Venezuela prepustila 103 zatknutých demonštrantov z povolebných protestov

Protesty vypukli okamžite po júlových voľbách, v ktorých úradujúci prezident po tretí raz oficiálne potvrdil svoju pozíciu, a ktoré opozícia považuje za zmanipulované, píše agentúra Reuters.

Venezuelské úrady naklonené vláde vyhlásili za oficiálneho víťaza prezidentských volieb z 28. júla úradujúceho prezidenta Nicolása Madura. Volebná komisia aj najvyšší súd však odmietli zverejniť podrobné záznamy hlasovania v jednotlivých volebných obvodoch, o ktoré žiadala opozícia ako dôkaz jeho víťazstva.

Opozícia označuje voľby za zmanipulované a tvrdí, že s pohodlným náskokom zvíťazil jej kandidát Edmundo González Urrutia. Na podporu týchto tvrdení zverejnila na internete tisíce odfotografovaných hlasovacích lístkov, ktoré získali jej pozorovatelia.

Madurovo sporné znovuzvolenie sa stretlo s kritikou medzinárodného spoločenstva vrátane Európskej únie. Vo Venezuele viedlo k masovým protivládnym protestom, na ktorých podľa samotného Madura zatkli približne dvetisíc ľudí.

Generálna prokuratúra v novembri uviedla, že prepustených bolo dovtedy 225 zadržaných. Väčšina z nich sa však musí každých 30 dní dostaviť na súd, čo ľudskoprávni aktivisti nepovažujú za úplnú slobodu.

Podľa generálneho prokurátora Tareka Saaba zároveň počas protestov prišlo o život 28 ľudí a zranenia utrpelo takmer 200 ďalších. Zničených zároveň bolo zároveň približne 500 nehnuteľností vrátane škôl a zdravotných centier.

Venezuelský vládny úrad pre bezpečnosť občanov oznámil, že najnovšie prepustenie väzňov nasledovalo po žiadosti Madura „preskúmať všetky prípady týkajúce sa násilností a zločinov“ spáchaných v okolí volieb.

(tasr)

12. decembra 2024 | 23:41

Minúta | 12. decembra 2024 | 23:41

OSN: Výsledkom eskalácie v Sýrii je viac ako milión vysídlených

Väčšinu z vyše milióna nových vysídlencov tvoria ženy a deti, pripomenul vo štvrtkovej správe Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA).

„K 12. decembru bolo od eskalácie napätia 27. novembra najnovšie vysídlených 1,1 milióna ľudí po celej krajine. Väčšinou ide o ženy a deti,“ citovala z vyhlásenia agentúra AFP.

Úrad ďalej upozornil, že mesto Aleppo na severozápade Sýrie je naďalej sužované nedostatkom potravín, ktorý súvisí s nedostatkom múky a pohonných hmôt. Obmedzené je aj zásobovanie zeleninou a v niektorých štvrtiach pretrvávajú aj výpadky elektriny. Ceny pohonných hmôt zostávajú vysoké, pripomenul OCHA.

Nepriateľské akcie v blízkosti priehrady Tišrín v rovnomennej provincii Aleppo viedli k rozsiahlym výpadkom elektriny od 10. decembra, čo sa dotklo viac než 400-tisíc tamojších obyvateľov a viedlo k znemožneniu prístupu k pitnej vode a ďalším nevyhnutným službám.

OSN a jej partneri pokračujú podľa úradu v humanitárnych operáciách v oblasti, pokiaľ im to bezpečnostná situácia umožňuje. Humanitárne operácie sa v obmedzenom rozsahu obnovili napríklad v hlavnom meste Damask, ale aj v ďalších mestách Tartús, Latakia a Rakka. OSN bude situáciu naďalej veľmi pozorne monitorovať, uvádza sa vo vyhlásení.

Prísun a prístup humanitárnej pomoci však naďalej zostáva výzvou v častiach severozápadnej Sýrie, kde platí obmedzenie pohybu a pokračujú hlásenia o rabovaní. Napriek sťaženej situácii sa podarilo v tejto oblasti od eskalácie konfliktu poskytnúť potravinovú pomoc viac než 700-tisíc ľuďom.

Na severovýchode Sýrie zostáva vyše 400-tisíc vysídlencov v zhruba 200 kolektívnych strediskách. Humanitárne organizácie tu pokračujú v dodávaní pomoci v podobe potravín, hygienických potrieb a hotovosti, ako aj v poskytovaní psychosociálnej pomoci deťom i dospelým, dodáva OCHA.

(tasr)

12. decembra 2024 | 18:12

Minúta | 12. decembra 2024 | 18:12

Slabý dopyt po elektromobiloch chce nemecký minister vyriešiť pomocou daňových stimulov

Vládna koalícia v Nemecku od novembra nemá v parlamente väčšinu a je tak otázne, či do predčasných volieb, ktoré krajinu čakajú pravdepodobne vo februári, ešte dokáže presadiť zásadnejšie zmeny.

Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck plánuje podporiť slabý dopyt po elektromobiloch prostredníctvom kreditov na nabíjanie a daňových stimulov.

„Nabíjanie musí byť jednoduchšie a lacnejšie. Potrebujeme tiež stimuly pre elektromobily," povedal politik zo strany Zelených.

Okrem iného navrhuje zaviesť poukážky vo výške tisíc eur na nabíjanie na verejne prístupných staniciach pri kúpe ojazdených alebo nových elektromobilov, ako aj daňové stimuly pre kupujúcich s nižšími a strednými príjmami.

Určitá časť nákladov na zaobstaranie elektromobilu by mala byť daňovo odpočítateľná, píše sa v dokumente ministerstva hospodárstva.

V dokumente ministerstva hospodárstva sa tiež nespomína, odkiaľ by mali prísť zdroje na navrhované opatrenia.

(tasr)

12. decembra 2024 | 17:48

Minúta | 12. decembra 2024 | 17:48

Trump skritizoval ostreľovanie Ruska americkými raketami

Vypúšťanie amerických rakiet na ruské územie povolila Ukrajincom minulý mesiac administratíva dosluhujúceho prezidenta Joea Bidena.

Novozvolený prezident USA Donald Trump kritizoval dodávku amerických rakiet dlhého doletu ATACMS na Ukrajinu a ich odpálenie na ciele hlboko na ruskom území. Trump to povedal v rozhovore pre americký časopis Time, ktorý ho vo štvrtok vyhlásil za tohtoročnú osobnosť roka.

Mohlo by Vás zaujímať Trump je Osobnosťou roka 2024 časopisu Time

„Veľmi dôrazne nesúhlasím s odpaľovaním rakiet stovky kilometrov do Ruska. Prečo to robíme? Len túto vojnu eskalujeme a zhoršujeme ju,“ povedal bývalý a nastupujúci šéf Bieleho domu.

🇺🇸🇺🇦 𝗧𝗿𝘂𝗺𝗽 𝗼𝗽𝗽𝗼𝘀𝗲𝘀 𝗨𝗸𝗿𝗮𝗶𝗻𝗲 𝗹𝗮𝘂𝗻𝗰𝗵𝗶𝗻𝗴 𝗨𝗦 𝗺𝗶𝘀𝘀𝗶𝗹𝗲𝘀 𝗱𝗲𝗲𝗽 𝗶𝗻𝘀𝗶𝗱𝗲 𝗥𝘂𝘀𝘀𝗶𝗮

"I disagree very vehemently with sending missiles hundreds of miles into Russia. Why are we doing that?" Donald Trump told the Time magazine.

When asked… pic.twitter.com/QMT7fXaKr1
— The Global Beacon (@globalbeaconn) December 12, 2024

„Počty mladých vojakov ležiacich na poliach všade naokolo sú desivé. Je to šialené, čo sa deje,“ dodal Trump, a zároveň priznal, že sprostredkovanie mierovej dohody medzi Kyjevom a Moskvou je ťažšie, ako sa pôvodne domnieval.

(mja)

12. decembra 2024 | 17:20

Minúta | 12. decembra 2024 | 17:20

Scholz je otvorený ďalším rokovaniam s Putinom. Aj napriek frustrácii

Nemecký líder Olaf Scholz však povedal aj to, že je potrebné naďalej dávať Putinovi najavo, že podpora Berlína pre Ukrajinu nebude slabnúť.

Nemecký kancelár povedal, že je ochotný opäť hovoriť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, a to napriek „frustrujúcim“ rozhovorom, ktoré s ním viedol minulý mesiac.

Scholz hovoril s Putinom prvýkrát po takmer dvoch rokoch 15. novembra, pričom ho vyzval na stiahnutie ruských vojsk z Ukrajiny a naliehal na neho, aby prejavil ochotu rokovať s Kyjevom. Ruský prezident však zopakoval postoj Moskvy, že akákoľvek dohoda o prímerí by mala zohľadňovať bezpečnostné záujmy Ruska a územné zisky na juhovýchode Ukrajiny.

„Je potrebné to urobiť a urobím to znova. Nesmieme si však robiť žiadne ilúzie,“ povedal Scholz a dodal, že stiahnutie ruských vojsk položí základy mieru.

Ukrajina reagovala na oživenie komunikačných liniek s Moskvou zo strany Berlína nahnevane, pričom prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že sa tým otvorila „Pandorina skrinka“, ktorá má Putina vyviesť z medzinárodnej izolácie.

(mja)

12. decembra 2024 | 16:57

Minúta | 12. decembra 2024 | 16:57

Národný ústav detských chorôb pripravuje krízový plán, dôvodom sú výpovede lekárov

Aktuálne Národný ústav detských chorôb (NÚDCH) v Bratislave eviduje 123 výpovedí lekárov, štyria lekári výpoveď stiahli.

"Každý deň situáciu monitorujeme a pravidelne komunikujeme s vedúcimi predstaviteľmi jednotlivých kliník a ostatných pracovísk ako aj samotnými zamestnancami s cieľom zabezpečiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre detských pacientov aj v situácii, že nedôjde k dohode a lekári výpovede nesiahnu," uviedla hovorkyňa ústavu Dana Kamenická.

Deklaruje, že NÚDCH pripravuje krízový plán zabezpečenia zdravotnej starostlivosti v nemocnici, komunikuje s vedúcimi pracovníkmi dotknutých kľúčových pracovísk a všetky procesy a služby nastavuje tak, aby bola zabezpečená akútna zdravotná starostlivosť pre všetkých detských pacientov v ústave.

"Operatívne tiež komunikujeme s rodičmi detí, ktoré majú v danom období naplánované operácie a iné výkony, ktoré znesú odklad," dodala.

Mohlo by Vás zaujímať Visolajský napísal Pellegrinimu: Nútiť jednotlivca pracovať prekračuje hranice demokracie

Na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve podalo v uplynulom období výpovede vyše 3300 lekárov naprieč celým Slovenskom. Výpovede sú ochotní stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky. Trvajú najmä na plnení bodov memoranda z roku 2022. Výpovedná lehota lekárom vyprší 31. decembra.

Na výpovede reaguje aj legislatíva, súvisiaca s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorú parlament schválil v stredu. Priniesť má rozšírenie definície mimoriadnej udalosti aj o kritickú nedostupnosť zdravotnej starostlivosti. Počas nej budú zdravotníci povinní poskytovať zdravotnú starostlivosť.

(tasr)

12. decembra 2024 | 16:44

Minúta | 12. decembra 2024 | 16:44

Zelenskyj navštívil vojakov na frontovej línii v Záporožskej oblasti

Ukrajinský prezident navštívil príslušníkov 27. raketovej delostreleckej brigády, ktorá dostala aj pomenovanie „divízia HIMARS“, keďže používa rovnomenné americké rakety, oznámil Volodymyr Zelenskyj na platforme Telegram.

Zo stretnutia zverejnil videozáznam. Prihovára sa na ňom vojakom v bunkri a udeľuje im štátne vyznamenania. „Ďakujem vám za vašu službu a obranu našej krajiny a národa. Nech HIMARS nesklamú, nech zasiahnu nepriateľské ciele,“ povedal im.

Rusko dobylo časť Záporožskej oblasti krátko po tom, ako vo februári 2022 spustilo inváziu na Ukrajinu. Celú oblasť však nemá pod kontrolou, hoci ju predvlani anektovalo, rovnako ako aj Doneckú, Luhanskú a Chersonskú oblasť, ktoré taktiež ovláda len sčasti, pripomenula agentúra AFP.

Mohlo by Vás zaujímať Ukrajinci v Torecku infiltrovali a odpálili budovu plnú Rusov. Centrum mesta však stratili

Mesto Záporožie, metropola Záporožskej oblasti, je v ostatných týždňoch terčom ruských náletov. Pri utorňajšom ruskom raketovom útoku tam podľa najnovších údajov ukrajinského ministerstva vnútra zahynulo 11 ľudí a ďalších 22 utrpelo zranenia. Medzi zranenými je aj päťročné dievča.

(tasr)

12. decembra 2024 | 16:25

Minúta | 12. decembra 2024 | 16:25

V Roosveltovej nemocnici stiahlo výpovede takmer dvadsať lekárov

Nemocnica aj po stiahnutí osemnástich výpovedí naďalej eviduje výpoveď z pracovného pomeru u 216 lekárov.

Banskobystrická Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta avizuje, že v prípade reálneho ukončenia pracovného pomeru vyše 200 lekárov vo výpovednej lehote bude musieť pristúpiť k obmedzeniu poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

"Obmedzenie sa dotkne väčšiny oddelení a takmer všetkých chirurgických. Urobíme všetko preto, aby sme boli schopní zabezpečiť akútnu zdravotnú starostlivosť a starostlivosť o onkologických pacientov," skonštatovala hovorkyňa nemocnice Ružena Maťašeje.

Mohlo by Vás zaujímať Visolajský napísal Pellegrinimu: Nútiť jednotlivca pracovať prekračuje hranice demokracie

V Rooseveltovej nemocnici pracovalo k 31. júlu tohto roka 458 lekárov. Nemocnica sa v súčasnosti snaží namodelovať možný spôsob zabezpečenia zdravotnej starostlivosti od budúceho roka. "Všetky kroky a fungovanie nemocnice koordinujeme a komunikujeme s našim zriaďovateľom Ministerstvom zdravotníctva SR," dodala hovorkyňa.

Stiahnutie deviatich výpovedí lekárov oznámila aj Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura (UNLP) v Košiciach, vo výpovednej lehote aktuálne evidujú 343 lekárov.

"Aj v prípade, ak lekári svoje výpovede do konca roka nestiahnu, UNLP Košice zabezpečí pacientom poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti aj po 31. decembri. Oddelenia, kde lekári nie sú výpovednej lehote, budú poskytovať zdravotnú starostlivosť bez obmedzení," uviedla hovorkyňa Ladislava Šustová.

Mohlo by Vás zaujímať Lekári budú musieť počas mimoriadnej situácie pracovať, inak im hrozí väzenie

Z celkovo 44 medicínskych pracovísk najviac lekárov podalo výpoveď na deviatich z nich. Podľa Šustovej je v UNLP viacero oddelení, kde výpoveď nepodal ani jeden lekár, prípadne len malý počet.

V nemocniciach naprieč Slovenskom podalo v novembri výpovede vyše 3 300 lekárov nespokojných so situáciou v zdravotníctve. Lekári trvajú najmä na plnení bodov memoranda z roku 2022, ktoré s lekárskymi odborármi podpísal vtedajší vládny kabinet.

(tasr)

Najčítanejšie

Politika|Európa

Poskytnite prosím svoj súhlas

Podmienky používania osobných údajov

NKÚ: Chýbajú dáta, kontrola aj jasný prehľad o miliónoch eur súvisiach s MOM testovaním

Ministerstvo vnútra plánuje prevziať údržbu lietadiel do vlastných rúk

Izraelskí vojaci prezimujú na sýrskej hore Hermon

Babiš sa chce vrátiť na českú mediálnu scénu, žartovne avizoval kúpu portálu Seznam

Sybiha: Rusi uskutočnili masívny útok na ukrajinskú energetickú infraštruktúru

Rusi sú len 1,5 kilometra od Pokrovska, tvrdí vojenský bloger

O cvičeniach v okolí Taiwanu rozhoduje iba Peking, vyhlásil rezort obrany

Hlohovec vystúpil zo Združenia miest a obcí Slovenska

Trumpovi poradcovia zvažujú letecké útoky na iránske jadrové zariadenia, tvrdí WSJ

Trump bol protivníkom Iránu aj v prvom období

Na jadrové zariadenia plánuje zaútočiť aj Izrael

Sýrski džihádisti pátrajú po unesenom americkom novinárovi

Fínsky premiér bude koncom roka hostiť samit o bezpečnosti a migrácii

USA zakážu vydávanie víz pre predstaviteľov Gruzínska za „marenie demokracie“

Paraguaj znovu otvoril veľvyslanectvo v Jeruzaleme

Šéf OSN vyjadril znepokojenie nad stovkami izraelských náletov na Sýriu

Venezuela prepustila 103 zatknutých demonštrantov z povolebných protestov

V Moldavsku od 16. decembra platí núdzový stav. Dôvodom je prerušenie dodávok ruského plynu

OSN: Výsledkom eskalácie v Sýrii je viac ako milión vysídlených

Orbán: Je príležitosť ukončiť vojnu a plánovať mier

Ukrajinec odmietol zaspievať rakúsku hymnu, krajina zareagovala nekompromisne

Biden schválil nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v stovkách miliónov eur

Ukrajina ešte nie je pripravená na rokovania s Ruskom, myslí si vedúci Zelenského kancelárie

Netanjahu je pripravený dosiahnuť dohodu o rukojemníkoch, tvrdí Sullivan

Šéf tureckej tajnej služby je v Damasku

Blanár víta začlenenie Bulharska a Rumunska do schengenu

Macron odložil vymenovanie nového premiéra

Ľudskoprávna organizácia sa obáva novej legislatívy, upozorňuje na rozpor s medzinárodným právom

Nemeckí klimatickí aktivisti majú nové maniere. Terčom ich záujmu sa stali autá

Rozšírenie schengenu slúži aj maďarským záujmom, vyhlásil Szijjártó

Muž zneužil cudziu identitu. Získal tak úver v banke

Rutte chce návrat NATO k vojenským výdavkom na úrovni studenej vojny

Slabý dopyt po elektromobiloch chce nemecký minister vyriešiť pomocou daňových stimulov

Trump skritizoval ostreľovanie Ruska americkými raketami

Scholz je otvorený ďalším rokovaniam s Putinom. Aj napriek frustrácii

Národný ústav detských chorôb pripravuje krízový plán, dôvodom sú výpovede lekárov

Zelenskyj navštívil vojakov na frontovej línii v Záporožskej oblasti

V Roosveltovej nemocnici stiahlo výpovede takmer dvadsať lekárov

Najčítanejšie

Po New Yorku dominuje ľavica aj v BerlíneDcéra tureckých utečencov je symbolom novej ľavicovej éry v Berlíne

Gašpar: Transakčnú daň zrejme nezrušíme, môžeme ju však upraviť

Trumpov veľký grónsky obchod: vojenské základne, kontrola Arktídy aj vzácne zeminy

Európania pritvrdzujú, Američania odchádzajú. Kto všetko sa pripravuje na vojnu

Mimovládne organizácie zaoberajúce sa migráciou menia svoju taktiku

Žena, ktorá chce prevziať kontrolu nad politickými prejavmi v Británii

Fed zvýšil úrokové sadzby. Najväčšie riziko sa skrýva v dlhopisoch, ktoré držia banky

Berlín padol a Merz padá spolu s ním

Parlamentné voľby vyhralo vládne Jednotné Rusko. Je mobilizácia na spadnutie?

Bruselské monštrá chcú viac vplyvu a peňazí

Trojročný fix láka. Analytici radia, na ako dlho si úrok zamknúť