Preskočiť na obsah
  |  

Muž zneužil cudziu identitu. Získal tak úver v banke

Polícia o incidente informovala na sociálnej sieti, kde zverejnila aj fotografiu muža.

Úver v banke sa mu podarilo získať v nákupnom centre v bratislavskej Petržalke ešte v júni. „Neznámy páchateľ, vydávajúc sa za inú osobu, si založil bankový účet a požiadal o úver, ktorý mu bol následne v priebehu niekoľkých dní poskytnutý," tvrdí polícia.

Policajti sa preto obrátili na verejnosť so žiadosťou o pomoc v súvislosti s vyšetrovaním trestného činu úverového podvodu v súbehu s prečinom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky, v súbehu s prečinom poškodzovania cudzích práv.

Vyzývajú občanov, ktorí majú akékoľvek informácie k totožnosti muža na zverejnených fotografiách, k jeho súčasnému pohybu alebo pobytu, aby to oznámili na bezplatnom čísle polície 158, ktoromkoľvek policajnom oddelení, prípadne formou súkromnej správy na sociálnej sieti.

(tasr)

  |  

Rutte chce návrat NATO k vojenským výdavkom na úrovni studenej vojny

Začiatkom 80. rokov, pred rozpadom Sovietskeho zväzu, európski členovia NATO vynakladali na obranu v priemere približne 3,8 percenta HDP.

Krajiny NATO sa musia vrátiť k obranným rozpočtom z čias studenej vojny, aby sa mohli brániť Rusku, povedal vo štvrtok generálny tajomník Mark Rutte.

V prejave na svojom prvom verejnom vystúpení v Bruseli Rutte povedal, že je potrebné zvýšiť vojenské rozpočty. NATO si stanoví nový cieľ výdavkov vo výške tri percentá HDP do roku 2030. Súčasný záväzok aliancie, ktorý splnili všetci jej členovia okrem ôsmich, je vynakladať na obranu minimálne dve percentá HDP.

„Je čas prejsť na vojnové myslenie,“ povedal Rutte. „A naštartovať našu obrannú výrobu a výdavky na obranu.“

„Je pravda, že v súčasnosti vynakladáme na obranu viac ako pred desiatimi rokmi,“ dodal Rutte. „Stále však vynakladáme oveľa menej ako počas studenej vojny. Napriek tomu, že hrozby pre našu slobodu a bezpečnosť sú rovnako veľké - ak nie väčšie,“ vyhlásil generálny tajomník.

(mja)

  |  

Slabý dopyt po elektromobiloch chce nemecký minister vyriešiť pomocou daňových stimulov

Vládna koalícia v Nemecku od novembra nemá v parlamente väčšinu a je tak otázne, či do predčasných volieb, ktoré krajinu čakajú pravdepodobne vo februári, ešte dokáže presadiť zásadnejšie zmeny.

Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck plánuje podporiť slabý dopyt po elektromobiloch prostredníctvom kreditov na nabíjanie a daňových stimulov.

„Nabíjanie musí byť jednoduchšie a lacnejšie. Potrebujeme tiež stimuly pre elektromobily," povedal politik zo strany Zelených.

Okrem iného navrhuje zaviesť poukážky vo výške tisíc eur na nabíjanie na verejne prístupných staniciach pri kúpe ojazdených alebo nových elektromobilov, ako aj daňové stimuly pre kupujúcich s nižšími a strednými príjmami.

Určitá časť nákladov na zaobstaranie elektromobilu by mala byť daňovo odpočítateľná, píše sa v dokumente ministerstva hospodárstva.

V dokumente ministerstva hospodárstva sa tiež nespomína, odkiaľ by mali prísť zdroje na navrhované opatrenia.

(tasr)

  |  

Trump skritizoval ostreľovanie Ruska americkými raketami

Vypúšťanie amerických rakiet na ruské územie povolila Ukrajincom minulý mesiac administratíva dosluhujúceho prezidenta Joea Bidena.

Novozvolený prezident USA Donald Trump kritizoval dodávku amerických rakiet dlhého doletu ATACMS na Ukrajinu a ich odpálenie na ciele hlboko na ruskom území. Trump to povedal v rozhovore pre americký časopis Time, ktorý ho vo štvrtok vyhlásil za tohtoročnú osobnosť roka.

„Veľmi dôrazne nesúhlasím s odpaľovaním rakiet stovky kilometrov do Ruska. Prečo to robíme? Len túto vojnu eskalujeme a zhoršujeme ju,“ povedal bývalý a nastupujúci šéf Bieleho domu.

„Počty mladých vojakov ležiacich na poliach všade naokolo sú desivé. Je to šialené, čo sa deje,“ dodal Trump, a zároveň priznal, že sprostredkovanie mierovej dohody medzi Kyjevom a Moskvou je ťažšie, ako sa pôvodne domnieval.

(mja)

  |  

Scholz je otvorený ďalším rokovaniam s Putinom. Aj napriek frustrácii

Nemecký líder Olaf Scholz však povedal aj to, že je potrebné naďalej dávať Putinovi najavo, že podpora Berlína pre Ukrajinu nebude slabnúť.

Nemecký kancelár povedal, že je ochotný opäť hovoriť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, a to napriek „frustrujúcim“ rozhovorom, ktoré s ním viedol minulý mesiac.

Scholz hovoril s Putinom prvýkrát po takmer dvoch rokoch 15. novembra, pričom ho vyzval na stiahnutie ruských vojsk z Ukrajiny a naliehal na neho, aby prejavil ochotu rokovať s Kyjevom. Ruský prezident však zopakoval postoj Moskvy, že akákoľvek dohoda o prímerí by mala zohľadňovať bezpečnostné záujmy Ruska a územné zisky na juhovýchode Ukrajiny.

„Je potrebné to urobiť a urobím to znova. Nesmieme si však robiť žiadne ilúzie,“ povedal Scholz a dodal, že stiahnutie ruských vojsk položí základy mieru.

Ukrajina reagovala na oživenie komunikačných liniek s Moskvou zo strany Berlína nahnevane, pričom prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že sa tým otvorila „Pandorina skrinka“, ktorá má Putina vyviesť z medzinárodnej izolácie.

(mja)

  |  

Národný ústav detských chorôb pripravuje krízový plán, dôvodom sú výpovede lekárov

Aktuálne Národný ústav detských chorôb (NÚDCH) v Bratislave eviduje 123 výpovedí lekárov, štyria lekári výpoveď stiahli.

"Každý deň situáciu monitorujeme a pravidelne komunikujeme s vedúcimi predstaviteľmi jednotlivých kliník a ostatných pracovísk ako aj samotnými zamestnancami s cieľom zabezpečiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre detských pacientov aj v situácii, že nedôjde k dohode a lekári výpovede nesiahnu," uviedla hovorkyňa ústavu Dana Kamenická.

Deklaruje, že NÚDCH pripravuje krízový plán zabezpečenia zdravotnej starostlivosti v nemocnici, komunikuje s vedúcimi pracovníkmi dotknutých kľúčových pracovísk a všetky procesy a služby nastavuje tak, aby bola zabezpečená akútna zdravotná starostlivosť pre všetkých detských pacientov v ústave.

"Operatívne tiež komunikujeme s rodičmi detí, ktoré majú v danom období naplánované operácie a iné výkony, ktoré znesú odklad," dodala.

Na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve podalo v uplynulom období výpovede vyše 3300 lekárov naprieč celým Slovenskom. Výpovede sú ochotní stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky. Trvajú najmä na plnení bodov memoranda z roku 2022. Výpovedná lehota lekárom vyprší 31. decembra.

Na výpovede reaguje aj legislatíva, súvisiaca s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorú parlament schválil v stredu. Priniesť má rozšírenie definície mimoriadnej udalosti aj o kritickú nedostupnosť zdravotnej starostlivosti. Počas nej budú zdravotníci povinní poskytovať zdravotnú starostlivosť.

(tasr)