Preskočiť na obsah
  |  

Lídri venezuelskej opozície dostali Sacharovovu cenu

María Corina Machadová a Edmundo González Urrutia si na utorkovej ceremónii v sídle Európskeho parlamentu v Štrasburgu prevzali ocenenie za slobodu myslenia za rok 2024, odovzdala im ho predsedníčka Roberta Metsolová.

„Vaša odvaha v boji za venezuelskú demokraciu je inšpirujúca. Vaše úsilie nám pripomína, že je na každom z nás bojovať za demokraciu. Pretože sloboda musí zvíťaziť všade a vždy,“ povedala Metsolová smerom k laureátom.

Na slávnostnom odovzdávaní sa osobne zúčastnil Urrutia, ktorého europarlament uznal za legitímneho a demokraticky zvoleného prezidenta Venezuely. Krajinu opustil v septembri po tom, čo bol na neho vydaný zatykač.

Urrutia v ďakovnej reči vzdal hold aj predchádzajúcim laureátom, pričom spomenul napríklad Alexandra Dubčeka či nebohého ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného.

V Štrasburgu sa na slávnostnom odovzdávaní cien zúčastnila aj Ana Corina Sosová, dcéra Machadovej. Líderka venezuelskej opozície sa k europoslancom prihovorila prostredníctvom videohovoru. „Vieme, že zvíťazíme... Venezuela bude slobodná,“ vyhlásila na záver, po čom väčšina europoslancov tlieskala v stoji.

O ocenení rozhodla ešte koncom októbra Konferencia predsedov EP zložená zo šéfky europarlamentu Roberty Metsolovej a lídrov politických skupín. Finalistami Sacharovovej ceny boli aj ženské organizácie z Izraela a Palestíny vyzývajúce na mier a spoluprácu a ľudskoprávny aktivista Gubad Ibadoghlu z Azerbajdžanu.

Sacharovova cena za slobodu myslenia, pomenovaná po sovietskom fyzikovi a politickom disidentovi Andrejovi Sacharovovi, je najvyšším ocenením Európskej únie v oblasti ľudských práv.

Parlament EÚ ocenenie udeľuje jednotlivcom alebo organizáciám každý rok od roku 1988 ako uznanie ich práce v jednej z týchto oblastí – obrana ľudských práv a základných práv, najmä slobody prejavu, ochrana práv menšín, rešpektovanie medzinárodného práva, rozvoja demokracie a obrany právneho štátu.

Predošlé roky získali toto ocenenie napríklad Žíná Mahsá Amíníová a iránske hnutie Žena, život, sloboda (2023), obyvatelia Ukrajiny vzdorujúci ruskej invázii (2022) či Alexej Navaľnyj (2021).

(tasr)

  |  

Tomáš: Stovky zamestnancov holdingu Bukóza odchádzajú, štát rieši vyplatenie miezd

Personál nedostal výplaty od septembra, štát zasahuje a peniaze sľubuje do Vianoc.

Zamestnanci spoločností holdingu Bukóza vo Vranove nad Topľou podali návrh na vyhlásenie konkurzu, a to z dôvodu straty dôvery v pokračovanie samotného podniku.

Pracovníci nedostali vyplatené mzdy už od septembra, preto sa rozhodli podať hromadné výpovede. Doteraz tak urobilo viac ako 300 zamestnancov z celkového počtu 400 pracovníkov. V utorok to povedal na tlačovom brífingu minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas).

„Jedna firma je už v konkurze pre to, lebo na ňu podal návrh na konkurz obchodný partner, a potom tam máme ešte jednu spoločnosť, v ktorej sú síce zamestnanci, ale je ich tak málo, že nedokážu podať návrh na vyhlásenie konkurzu. A tu zaberie štát a Sociálna poisťovňa (SP) a pripojí sa k tým ďalším podaniam návrhov na konkurz," uviedol Tomáš.

Ďalej doplnil, že „Sociálna poisťovňa ešte s ďalším veriteľom podá návrh na konkurz aj na poslednú spoločnosť holdingu Bukóza Vranov nad Topľou.“

SP preplatí zamestnancom ušlé mzdy za tri mesiace z garančného fondu do výšky 4290 eur, z tohto fondu tak pre nich pôjde podľa generálneho riaditeľa poisťovne Michala Tarišku okolo dvoch miliónov eur.

Rovnako dostanú aj odstupné za dva mesiace, keďže v prípade výpovede s okamžitou platnosťou majú podľa zákona nárok na náhradu mzdy vo výške dvoch mesačných platov.

Tariška zdôraznil, že SP je pripravená okamžite spustiť procesy, aby pracovníci tohto holdingu dostali vyplatené mzdy ešte do Vianoc. Na vyplatenie peňazí z garančného fondu budú však potrebné aj potvrdenia o príjme, ktoré by mal zamestnancom vydať český podnikateľ a aktuálny vlastník holdingu Roman Staněk.

Minister práce spresnil, že v rámci rokovaní sa dohodol na stretnutí začiatkom budúceho roka s českým podnikateľom, ktorý chce predstaviť vláde nový projekt, respektíve plán, ako ďalej pokračovať vo výrobe v podniku na východe Slovenska.

Eximbanka totiž poskytla majiteľovi úver vo výške 20 miliónov eur, za ktorý ručil majetkom, avšak následne požadoval ďalší úver v rovnakej výške, za ten už však nebol schopný ručiť majetkom, preto mu ho banka neposkytla. Podnikateľ nedokázal v takom prípade zvládať ďalšie pokračovanie fabriky.

„Urobili sme maximum pre to, aby ľudia videli mzdy a dvojmesačné odstupné ešte do Vianoc, a chceme ešte prípadne ďalej diskutovať o pláne nového majiteľa, ako fabriku spojazdniť," uzavrel Tomáš.

Dodal, že úrad práce vo Vranove nad Topľou eviduje aktuálne 270 voľných pracovných miest, na ktoré by mohli zamestnanci holdingu nastúpiť, avšak väčšina z nich sú pozície pre vodičov kamiónov.

Ďalšou možnosťou je holandská spoločnosť na výrobu tepelných čerpadiel, ktorá by mala v meste vytvoriť 750 nových pracovných miest, z toho 150 až 200 na budúci rok, pričom pre ňu už vláda schválila finančný stimul vo výške takmer 20 miliónov eur.

(tasr)

  |  

Americkej vláde hrozí ďalší shutdown. Kongresmani sa nevedia zhodnúť na prílepkoch

Demokrati i republikáni v Snemovni reprezentantov Kongresu USA hodlajú k pokračujúcemu uzneseniu o financovaní niektorých federálnych úradov pridať články o pomoci pre farmárov či o oprave štadióna Roberta Kennedyho vo Washingtone.

Návrh uznesenia – čiastkového rozpočtu na obdobie do marca 2025 – mal podľa očakávaní predložiť republikánsky predseda Snemovne Mike Johnson ešte počas víkendu. Kongresmani sa však nevedeli zhodnúť na detailoch pomoci pre poľnohospodárske podniky a výdavkov na obnovu po živelných pohromách.

Zákonodarcovia sa chcú dostať z hlavného mesta domov na prázdniny, pripomenul denník Washington Post. Ak by však neschválili financovanie niektorých zložiek vlády do piatka 20. decembra, nastane vládny shutdown – federálne úrady by zastavili všetky ne-základné (non-essential) úkony a suspendovali by väčšinu svojich zamestnancov.

Zákon by zahŕňal pomoc pre preživších prírodných katastrof vo výške 100 miliárd dolárov a ročnú autorizáciu zákona o poľnohospodárskej politike, dodal Post s tým, že Johnson, republikán z Louisiany, „na poslednú chvíľu“ navrhol zvýšenie farmárskej pomoci.

Denníku to povedali dva zdroje z Demokratickej strany s tým, že kongresmani, ktorí budú od 3. januára v opozícii, na oplátku navrhli dofinancovanie opravy mosta Francis Scott Key Bridge v meste Baltimore (štát Maryland), do ktorého v marci narazila loď.

Šéfka poľnohospodárskeho výboru Senátu Debbie Stabenowová, demokratka za Michigan, a demokratický člen agrovýboru Snemovne David Scott z Georgie v sobotu vyhlásili, že republikánski lídri „odmietli ponuku na desať miliárd dolárov“ a „zvýšenie výdavkov na ochranu prírody“, ktoré mali byť súčasťou financovania agrosektora.

Týždenník Politico doplnil, že kongresoví demokrati sa spoliehajú na reinvestície nevyčerpaných zdrojov, ktoré doteraz viaže Zákon o redukcii inflácie z dielne prezidenta Joea Bidena.

Najmenej dvaja republikánski kongresmani už avizovali, že budú hlasovať proti financovaniu federálnej vlády, ak Snemovňa neschváli dodatočné financovanie farmárov.

(sab)

  |  

Veriaci sa budú môcť vyspovedať aj na železničných staniciach v Bratislave a Košiciach

V hlavnom meste môžu túto službu využiť 20. a 23. decembra od 12:00 do 14:00, v Košiciach bude k dispozícii 23. decembra od 13:00 do 19:00.

„Železničná stanica v Bratislave sa opäť stane aj duchovným miestom. V salóniku na prvom nástupišti budú môcť cestujúci krátko pred vianočnými sviatkami prijať sviatosť zmierenia. Túto možnosť im ponúka bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko," priblížila Konferencia biskupov Slovenska (KBS) na svojom webe.

V Košiciach bude spovedná služba k dispozícii na druhom poschodí železničnej stanice pri výstupe z eskalátora. Túto možnosť veriacim poskytnú košický eparchiálny biskup Cyril Vasiľ a kňazi Košickej eparchie.

„Ide o mimoriadnu príležitosť pripraviť sa duchovne na jedny z najdôležitejších sviatkov liturgického roka a otvoriť svoje srdcia Božiemu odpusteniu," dodali biskupi Slovenska.

(tasr)

  |  

Petko: Vyzývame lekárov, aby stiahli výpovede a netraumatizovali spoločnosť

Netreba riskovať, že o život príde v dôsledku situácie prvý pacient, zdôraznil prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko. Lekárskych odborárov preto vyzýva, aby zvážili ďalšie kroky.

Petko na utorkovej tlačovej konferencii po zasadnutí Rady ANS ocenil pondelkové návrhy ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas). Podľa neho sú korektné a výrazná zhoda panuje pri viac ako 90 percentách bodov. Ako pozitíva vyzdvihol najmä plány na zlepšenie vzdelávania zdravotníckeho personálu a snahu o väčšiu transparentnosť vo financovaní zdravotníctva.

Asociácia však jasne odmieta trestnú zodpovednosť riaditeľov, ktorú považuje za neprijateľnú. "To je pre nás červená čiara," vyhlásil Petko. Zároveň kritizoval plán zakomponovať personálny normatív z roku 2008 do zákona ako nižšiu právnu normu, a to v jeho súčasnej podobe. Podľa Petka by mal totiž prejsť riadnym legislatívnym procesom a byť aktualizovaný tak, aby zodpovedal potrebám 21. storočia.

Tento návrh je podľa jeho slov súčasťou dvadsiatich bodov, ktoré sú pre ANS neprijateľné. "Nebránime sa tomu, aby prešiel v roku 2025 normálny legislatívny proces a prepracoval sa normatív pre 21. storočie," objasnil prezident ANS.

Zároveň vyzval Lekársky odborový zväz (LOZ), aby apeloval na svojich členov a lekárov, ktorí podali výpovede, aby ich stiahli a prestali traumatizovať spoločnosť.

„Môže to skončiť nešťastím,“ varoval Petko a zdôraznil potrebu hľadania riešení, ktoré by lekárskych odborárov presvedčili, že sľubované zmeny sa naozaj uskutočnia. Vyzval ich preto, aby zvážili ďalšie kroky.

"Tváriť sa, že tu pacient nie je? Ak by nedajbože došlo k nešťastiu, začnú sa tým zaoberať ďalšie orgány," varoval Petko s dôvetkom, že LOZ sa nemôže tváriť, že lekárov nenavádza a že tí sa teraz rozhodli podať výpovede len tak.

"LOZ nesie právnu zodpovednosť za kroky, ktoré sa dejú," dodal prezident asociácie nemocníc. Rokovania medzi Šaškom a lekárskymi odborármi mali pokračovať 17. decembra o 16:00. Podľa odborárov však minister tieto rokovania nečakane zrušil, informovala televízia TA3.

Premiér: Minister má moju podporu, ja som v konflikte záujmov

Premiér Robert Fico (Smer) počas utorkových vyjadrení argumentoval tým, že je pri téme zdravotníkov v "hlbokom" konflikte záujmov, pretože mu zachránili život. Riešenie situácie v zdravotníctve v súvislosti s výpoveďami lekárov je preto podľa jeho slov na ministrovi zdravotníctva, ktorý presne vie, čo má robiť.

"Som príliš subjektívny, pokiaľ ide o túto tému. Asi viete, o čom hovorím. Nerád by som sa dostal teraz do rozhovorov s ľuďmi, ktorí mi zachránili život. Som príliš subjektívny a príliš emotívny," povedal premiér novinárom k situácii s lekármi. Doplnil, že Šaško má jeho absolútnu podporu. 

SaS: Fico sa vyhovára, nech si prizná zlyhanie

Predseda vlády si podľa šéfa opozičnej strany SaS Branislava Gröhlinga pri vyjadreniach o situácii v súvislosti s výpoveďami lekárov vymýšľa. Fico, ako tvrdí exminister školstva, nemá žiadny konflikt záujmov, ale ide o to, že koalícia nevie vládnuť. Zároveň odkazuje premiérovi, aby prestal hľadať výhovorky, priznal si zlyhanie a odišiel.

"Hádajú sa, nevedia plniť sľuby ľuďom, ani zabezpečiť lepší život na Slovensku. Prvá reforma zdravotníctva, ktorú Ficove vlády po 13 rokoch vymysleli, je poslať doktorov do basy," uviedol na sociálnej sieti Gröhling. Fico si podľa neho našiel novú výhovorku. "Vraj nejde riešiť výpovede lekárov, lebo by bol 'v konflikte záujmov'. Nedávno ešte tvrdil, že to nerieši, lebo zdravotníctvo nie je premiérska téma," doplnil.

PS kritizuje Fica za nečinnosť

Predstavitelia opozičného hnutia PS kritizujú premiéra za nečinnosť. Tiež odmietajú jeho argument, že sa nechce dostať do rozhovorov so zdravotníkmi, keďže je v konflikte záujmov, pretože mu zachránili život.

"Keď premiér Fico počas 14 rokov svojej vlády alebo svojich vlád zanedbával zdravotníctvo, tak aspoň v tomto krízovom momente mohol zabrať," poznamenal poslanec parlamentu a líder hnutia Michal Šimečka. Považuje za nehorázne, ak premiér v tomto momente necháva celé ťažké vyjednávania na ministrovi zdravotníctva. Podľa Šimečku je totiž Kamil Šaško neskúsený a v úrade pôsobí iba dva mesiace.

Šimečka tiež apeloval na to, aby sa v prípade, že Fico nemá záujem riešiť problémy ľudí, otvorila otázka predčasných parlamentných volieb. Spolu s poslancom Oskarom Dvořákom (PS) upozornili, že situácia v zdravotníctve môže ešte eskalovať.

KDH chce počas Vianoc mimoriadnu schôdzu

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) je pripravené podporiť zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady SR aj počas vianočných sviatkov, aby sa podarilo vyriešiť situáciu v slovenskom zdravotníctve. Na tlačovom brífingu pred popradskou nemocnicou to v utorok oznámil predseda hnutia Milan Majerský spolu s poslancom a členom zdravotníckeho výboru Františkom Majerským.

Obaja deklarovali, že strana je zároveň pripravená podporiť takú legislatívu, ktorá dekriminalizuje lekárov a zabezpečí zdravotnú starostlivosť pacientom aj po novom roku.

"Sme symbolicky pred popradskou nemocnicou, v ktorej taktiež polovica lekárov dala výpovede. Sme zásadne proti tomu, aby pacienti ostali bez lekára. To, že ministerstvo kriminalizuje lekárov cez zákon, ktorý 'narýchlo upečený' schválili v Národnej rade ešte v tomto roku, je nehorázne," skonštatoval Milan Majerský.

Podotkol, že za zlú situáciu v zdravotníctve môžu aj predchodcovia Kamila Šaška (Hlas), pretože podľa neho dlhé roky predtým nepripravili nič, čo by systematicky riešilo problémy.

František Majerský upozornil, že situácia je najhoršia od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Zdôraznil, že ak lekári v koncových nemocniciach ako v Košiciach, Banskej Bystrici, Prešove či Bratislave dajú výpovede z nadčasov, bude zdravotná starostlivosť ohrozená už teraz.

Situáciu v zdravotníctve treba podľa Krajčího akútne riešiť

Bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí (Slovensko, Za ľudí, KÚ) označil postoj premiéra k odmietnutiu rokovaní s lekármi v súvislosti s ich výpoveďami za prejav zbabelosti a pokrytectva.

"Namiesto toho, aby sa Fico postavil za práva zdravotníkov, ktorých mimochodom pred dvomi rokmi podporoval vo všetkých požiadavkách, sa teraz zbabelo vyhovára," poznamenal.

Minister zdravotníctva by sa mal podľa Krajčího poponáhľať, na stredajšiu vládu priniesť zásadné novely zákonov, posťahovať vládnych poslancov z dovoleniek a ešte do konca týždňa prijať potrebné zmeny zákonov.

Argumentáciu šéfa rezortu, že zákony by sa nemali šiť horúcou ihlou, označil za nedôveryhodnú. Poukázal na to, že práve minister stojí za legislatívou súvisiacou s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. "Bol to práve on, ktorý bleskovým spôsobom presadil zákon o nútenej práci a hrozbe väzenia zdravotníkov," dodal.

Výpovede z nadčasov podalo viac ako tisíc lekárov

Utorkové pokračovanie rokovaní predchádzalo mimoriadnemu pondelkovému (16.12.) zasadnutiu sektorovej tripartity, ktoré zvolal minister zdravotníctva dúfajúc, že výsledkom stretnutia bude dohoda na kompromise s LOZ. K dohode však nedospeli.

Viac ako 1 000 lekárov totiž podalo výpovede z nadčasov. Sú ochotní ich však stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky. Trvajú najmä na plnení bodov memoranda z roku 2022, ktoré s lekárskymi odborármi podpísal vtedajší vládny kabinet.

K 19 požiadavkám podľa slov šéfa LOZ Petra Visolajského lekári pridali ďalšiu. Požadujú aj zrušenie legislatívy na zabezpečenie dostupnej zdravotnej starostlivosti, ktorú minulý týždeň podpísal prezident Peter Pellegrini.

Člen LOZ Dalibor Fedák zároveň dodal, že ak budú rokovania s ministerstvom prebiehať aspoň na takej úrovni ako v pondelok, lekári z nočných a víkendových služieb z nemocníc neodídu.

Štandard požiadal o vyjadrenie aj dotknuté nemocnice. Viaceré z nich ubezpečujú, že zdravotnú starostlivosť poskytnú aj naďalej bez obmedzení.

Vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica odvolalo súhlas s prácou nadčas spolu 216 lekárov. "Momentálne riešime s prednostami a primármi zabezpečenie plynulosti poskytovania zdravotnej starostlivosti," tvrdí pre Štandard hovorkyňa nemocnice Ružena Maťašeje s dôvetkom, že odvolanie súhlasu s prácou nadčasov sa týka lekárov, ktorí dali výpoveď z pracovného pomeru. 

Naopak, situácia s výpoveďami lekárov vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove sa podľa hovorkyne Martiny Pavlikovej stále mení. 

"K pondelku do 16.00 hod evidujeme 163 výpovedí lekárov z pracovného pomeru, ktorým výpovedná lehota konci. 31. decembra 2024," objasňuje Pavliková. Výpovede z nadčasov podľa jej slov ešte sumarizujú, pretože niektorí lekári s tým nesúhlasia. Boli vraj podpisované ešte v septembri a za iných okolností. 

"Zdravotná starostlivosť je v tejto chvíli plne zabezpečená, situácia sa zatiaľ nedotýka hospitalizovaných ani ambulantných pacientov," ubezpečuje hovorkyňa prešovskej nemocnice a potvrdzuje zároveň, že výpovede sestier neboli podané žiadne.

Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice (UNLP) aktuálne disponuje 900 lekármi, nie všetci však pracujú na plný úväzok. Vo výpovednej lehote vedenie momentálne eviduje 341 lekárov.

"Z celkovo 44 medicínskych pracovísk, najviac lekárov podalo výpoveď na deviatich z nich. Máme viacero oddelení, na ktorých výpoveď nepodal ani jeden lekár alebo len malý počet lekárov," objasňuje vedúca komunikačného odboru Ladislava Šustová.

Aj v prípade, že lekári svoje výpovede do konca roka nestiahnu, UNLP Košice podľa slov Šustovej zabezpečí pacientom poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti aj po 31. decembri. Všetko však, ako tvrdí, závisí od rokovaní na ministerstve zdravotníctva, keďže v pondelok podali lekári výpovede aj z nadčasov.

Podľa aktuálnych informácií podalo výpovede z nočných a víkendových služieb v Detskej fakultnej nemocnici Košice 83 lekárov.

Vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne podalo výpoveď z práce 146 lekárov, odvolanie súhlasu s prácou nadčas podalo 99 lekárov, tvrdí predseda Lekárskeho odborového združenia FN Trenčín Miroslav Štorcel. O výpovediach služieb zo strany zdravotných sestier vraj nemá informácie.

Štandard oslovil so žiadosťou o vyjadrenie aj bratislavský Národný ústav srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) a šéfa LOZ Petra Visolajského, ktorí však do uzávierky článku nereagovali.

Prezident: Verím, že schválenú legislatívu nebude potrebné nikdy použiť

Vlna kritiky zo strany lekárov vyvrcholila po tom, čo poslanci parlamentu 11. decembra schválili legislatívu, ktorá súvisí s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Za návrh hlasovalo 74 zákonodarcov. Legislatíva má priniesť rozšírenie definície mimoriadnej udalosti aj o kritickú nedostupnosť zdravotnej starostlivosti.

Návrh zároveň zavádza nové skutkové podstaty trestného činu porušovania povinností za mimoriadnej situácie a trestného činu vyhýbania sa výkonu povinností za mimoriadnej situácie. Prináša tiež možnosť územne limitovať vyhlásenie mimoriadnej situácie. Inými slovami, lekári tak budú musieť počas mimoriadnej situácie pracovať, inak im hrozí väzenie.

Predseda LOZ Peter Visolajský považuje vládny návrh zmeny legislatívy pre výpovede vyše 3 300 lekárov naprieč celým Slovenskom za cestu kriminalizovania lekárov.

Prezident Peter Pellegrini verí, že legislatívu, ktorú vláda schválila, nebude nikdy potrebné použiť a vyzval všetkých lekárov, aby aj po 31. decembri zostali pri slovenských pacientoch v nemocniciach.

(let, tasr)

  |  

EÚ poskytne Turecku miliardu eur na pomoc utečencom

Nevratnú finančnú pomoc oznámila v utorok v Ankare predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po stretnutí s prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, citovala ju agentúra AFP.

„Ďalšia miliarda eur na rok 2024 je na ceste,“ vyhlásila von der Leyenová na spoločnej tlačovej konferencii. Tieto finančné prostriedky podľa nej podporia potreby utečencov v oblasti zdravotnej starostlivosti a vzdelávania a prispejú „k zvládaniu migrácie a správe hraníc“, ako aj dobrovoľným návratom sýrskych utečencov do ich vlasti.

Rokovania s Erdoganom v Ankare sa konali v nadväznosti na piatkové oznámenie eurokomisie, že spúšťa operáciu „leteckého mosta“, ktorej cieľom je dodať do Sýrie prvých 50 ton zdravotníckeho materiálu cez Turecko.

Tovar zo zásob EÚ v Dubaji bude letecky prepravený do Adany na juhu Turecka, odkiaľ sa v najbližších dňoch začne distribuovať do Sýrie, píše sa vo vyhlásení Komisie.

Od začiatku občianskej vojny v Sýrii v roku 2011 utiekli do Turecka viac než tri milióny utečencov. Podľa migračnej dohody s EÚ z roku 2016 Ankara súhlasila s uzavretím balkánskej migračnej trasy a zastavením státisícov nelegálnych migrantov do Európy výmenou za finančnú pomoc a iné stimuly z Bruselu.

EÚ od roku 2012 poskytla Turecku takmer desať miliárd eur na podporu v oblasti migrácie.

(tasr)