Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Finančná kriminálka zaistila doklady súvisiace s prevádzkovaním mobilných odberových miest

O zaistení účtovných dokladov v 23 spoločnostiach, ktoré počas pandémie COVID-19 prevádzkovali mobilné odberové miesta (MOM), informoval hovorca Finančnej správy Daniel Súkup.

Správu budeme aktualizovať.

NKÚ: Dôležité údaje o prevádzke mobilných odberových miest boli bezdôvodne vymazané

Mohlo by Vás zaujímať NKÚ: Dôležité údaje o prevádzke mobilných odberových miest boli bezdôvodne vymazané

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj: Prímerie by mohlo premeniť vojnu na zamrznutý konflikt

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok po rokovaniach s lídrami členských krajín EÚ na summite v Bruseli upozornil, že akékoľvek rozhovory o prímerí na Ukrajine sa môžu uskutočniť len vtedy, keď bude jasné, čo bude nasledovať po nich.

Zelenskyj na tlačovej konferencii povedal, že iba európske bezpečnostné záruky nebudú pre Ukrajinu "dostatočné", pretože tieto záruky musia pochádzať od NATO. Čo znamená aj súhlas Spojených štátov, najsilnejšieho zo spojencov Aliancie.

Prezident odmietol povedať, či na stredajšej večeri, ktorú pre lídrov z užšej skupiny európskych krajín usporiadal generálny tajomník NATO Mark Rutte, dostal prísľub nejakých bezpečnostných záruk alebo či sa tam hovorilo o možnom vyslaní európskych mierových jednotiek na Ukrajinu v prípade mierovej dohody s Ruskom.

"Neexistujú takéto rozhodnutia," povedal a spresnil, že nemôže poskytnúť podrobnosti z tohto stretnutia, kým nebudú prijaté konkrétne rozhodnutia. A tie podľa jeho slov musia prísť z Európy aj z USA. Zelenskyj pred novinármi povedal, že akékoľvek rozhovory o prímerí na Ukrajine sa môžu uskutočniť len vtedy, keď bude jasné, čo bude nasledovať po uzavretí prímeria.

ISW: Ruskí velitelia podporujú svojich vojakov v popravách ukrajinských zajatcov

Mohlo by Vás zaujímať ISW: Ruskí velitelia podporujú svojich vojakov v popravách ukrajinských zajatcov

"Je potrebné myslieť na to, čo sa stane zajtra, aby sme dnes dosiahli prímerie. Inak konflikt len ​​zmrazíte," vysvetlil. V tejto súvislosti dodal, že Ukrajina chce ukončiť vojnu, ale pre stabilný mier musí existovať aj "silná pozícia a bezpečnostné záruky".

Podľa jeho vyjadrenia žiadne prímerie nezabráni Rusku v ďalších útokoch po niekoľkých týždňoch, mesiacoch alebo rokoch. Pri otázkach z oblasti obrany Zelenskyj uviedol, že jeho krajina potrebuje najmenej 19 ďalších protiraketových systémov, aby mohla chrániť svoje energetické zariadenia počas nadchádzajúcej zimy.

Potvrdil, že vojenské zásielky z Kanady a Nemecka prebiehajú, a zároveň vyzval na ďalšiu pomoc pri ochrane ukrajinskej elektrickej siete.

Novinári sa ho pýtali aj na to, aké emócie pociťuje v súvislosti s druhým funkčným obdobím amerického prezidenta Donalda Trumpa. Zelenskyj na to zareagoval vtipnou replikou: "Čo si myslím? Čo pociťujem? Vitaj Donald!"

A dodal, že si veľmi želá, aby Trump Ukrajincom pomohol "dokončil túto vojnu". "Veľmi ho chcem mať na našej strane. Je to pre mňa veľmi dôležité, chcem s ním prediskutovať ďalšie podrobnosti," odkázal Zelenskyj.

Vyhlásil tiež, že ruský prezident Vladimir Putin je "nebezpečný" pre celý svet a že žije "vo svojom vlastnom akváriu". "Myslím si, že Putin je veľmi nebezpečný, nestará sa o ľudské životy… Myslím si, že je naozaj šialenec. Miluje zabíjanie," uviedol v závere svojho vystúpenia.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj Ficovi: Ukrajinu vychádza táto vojna drahšie ako len cena za plyn

Ukrajina kvôli vojne s Ruskom dopláca oveľa viac ako jej susedné krajiny vrátane Slovenska, ktorým sa po ukončení tranzitu ruského plynu cez ukrajinské územie od 1. januára predraží dovoz energie.

"Keď slovenský premiér hovorí, že Slovensko prichádza o peniaze a zisky, tak ja hovorím, že my strácame ľudské životy. Strácame oveľa viac ako Slovensko," uviedol vo štvrtok poobede ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po skončení rokovaní s lídrami 27-člennej EÚ v Bruseli.

Dodal, že Rusko vo vojne obsadilo ukrajinské jadrové elektrárne, a jeho krajina preto nemá dosť vlastnej elektriny. Musí ju preto tiež nakupovať a stráca aj v tejto oblasti.

Podľa nemenovaných diplomatických zdrojov z prostredia EÚ Zelenskyj na summite debatoval "za zavretými dverami" s lídrami EÚ. Neskôr počas vystúpenia pred novinármi pripomenul, že Rusko stále útočí na jeho krajinu a nemá záujem na dosiahnutí mieru.

ISW: Ruskí velitelia podporujú svojich vojakov v popravách ukrajinských zajatcov

Mohlo by Vás zaujímať ISW: Ruskí velitelia podporujú svojich vojakov v popravách ukrajinských zajatcov

Reagoval tiež na otázku, či platí, že po 1. januári prestane prúdiť ruský plyn cez Ukrajinu do Európy, a či si vie predstaviť tranzit plynu od iných dodávateľov z iných krajín, hoci pôjde o ruský plyn. Odpovedal, že Ukrajina je vo svojom konaní veľmi otvorená a transparentná.

Potvrdil, že po Novom roku nebude predlžovať tok plynu z Ruska cez svoje územie. Miliardy eur získané z predaja tohto plynu Rusko podľa jeho slov používa na zabíjanie civilistov na Ukrajine.

Zelenskyj pripustil tranzit pôvodom ruského plynu cez iných dodávateľov, ale zdôraznil, že zisky z predaja tohto plynu až do konca vojny nesmú plynúť do pokladnice Ruskej federácie. Uviedol, že niektoré susediace krajiny, napríklad Slovensko, mu hovoria, že nákup plynu z iných zdrojov je drahší, a že prichádzajú o peniaze a zisky.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko opäť zaznamenalo nárast počtu nelegálnych migrantov na východnej hranici

Pohraničná stráž podľa námestníka ministra vnútra Czesława Mroczeka eviduje do 15. decembra 30-tisíc takýchto pokusov, píše agentúra PAP s odvolaním sa na úradníkov prejav počas štvrtkovej parlamentnej debaty.

Údaje z oficiálnych štatistík z roku 2023 pritom zaznamenali len necelých 26-tisíc prípadov, rok predtým viac ako 15-tisíc. Poľsko a EÚ obviňujú bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, že podporuje migrantov z krízových oblastí, aby ich pokusy o nelegálny prechod hranice zvyšovali tlak na Úniu.

Poľsko v lete 2022 v snahe obmedziť nelegálny vstup na svoje územie zabezpečilo hranicu s Bieloruskom 5,5 metra vysokým plotom a elektronickým dohľadovým systémom. Išlo o súčasť ochrany vonkajšej hranice EÚ.

[Iink url=https://standard.sk/817202/ceska-policia-v-spolupraci-s-kolegami-zo-slovenska-zadrzala-arabskeho-prevadzaca]

Pretrvávajúce nelegálne pokusy migrantov bez dokladov vstúpiť na územie EÚ rieši na hranici s Bieloruskom aj Lotyšsko.

(tasr)

Minúta  |  

Economist: Ukrajina vyhráva ekonomickú vojnu proti Rusku. Bez pomoci USA jej hrozí kolaps

Ekonomika napadnutej krajiny je oproti roku 2021 o štvrtinu menšia, v niektorých kľúčových aspektoch je však „zdravšia“ než ekonomika Ruska, píše britský týždenník Economist.

Porovnanie kľúčových ekonomických ukazovateľov, ktoré britský magazín nazýva „hospodárskou vojnou“, má po takmer trojročnej vojne víťaza: Ukrajinu. Centrálna banka v Kyjeve v poslednej analýze predpovedá rast HDP o štyri percentá v roku 2024 a o 4,3 percenta v ďalšom roku.

Economist konštatoval, že hospodárstvo Ukrajiny je v niektorých aspektoch zdravšie ako to ruské, pričom pripomenul stabilnú menu hrivnu či úrokovú sadzbu 13,5 percenta, ktorá je „blízko najnižšej úrovne za posledných 30 mesiacov.“

Na druhej strane ruská centrálna banka postupne zvyšuje úrokové sadzby k úrovni 23 percent, len „aby sa zastavil pokles rubľa“, dodal týždenník. Ruský hrubý domáci produkt by mal v budúcom roku vzrásť len o 0,5 až 1,5 percenta.

Ruská výroba civilných lietadiel pre sankcie stagnuje

Mohlo by Vás zaujímať Ruská výroba civilných lietadiel pre sankcie stagnuje

Economist rozlíšil tri fázy vývoja ukrajinskej ekonomiky od roku 2022. V dôsledku stanného práva a úteku takmer 14 miliónov ľudí, ale tiež zablokovania čiernomorských prístavov ruskou flotilou musela Národná banka Ukrajiny (NBU) vykryť polovicu deficitu verejných financií. Preto „zaviedla prísnu kontrolu kapitálu a zaplavila banky likviditou“, čo spôsobilo prudký nárast inflácie a zníženie HDP o tretinu.

Druhá fáza sa začala v polovici roka 2022 po zastavení ruského postupu na juhu Ukrajiny. Nová situácia zvýšila dôveru spotrebiteľov, čo podľa Economistu stabilizovalo prepad HDP. Okrem toho na základe dohody, ktorú sprostredkovala OSN, mohli Ukrajinci opäť vyvážať obilie cez Čierne more.

Začiatkom roka podpísala Ukrajina dohodu s Medzinárodným menovým fondom a prestala cielene podporovať rozpočtový deficit. S prílevom finančnej pomoci zo Západu tiež vzrástli devízové rezervy, ktoré sa majú na konci roka ustáliť na úrovni 43 miliárd dolárov. NBU tiež uvoľnila kapitálové kontroly.

Kyjev sa teraz potýka s tromi problémami, ktoré toto víťazstvo v ekonomickej vojne ohrozujú. Ide o nedostatok energie, ľudskej pracovnej sily a financií.

Rusko od začiatku vojny sústavne ostreľuje zariadenia ukrajinskej energetickej infraštruktúry. Dôsledkom sú časté výpadky a cielené odstávky elektriny pre domácnosti i firmy, ktoré sa v mnohých prípadoch naťahujú až na 14 hodín denne.

Nepretržité opravy elektrizačnej sústavy pomôžu udržať priemerný deficit elektriny na Ukrajine na úrovni šiestich percent celkového dopytu v roku 2025 a troch percent v roku 2026, tvrdí guvernér NBU Andrij Pyšnyj.

Z pôvodných 36 gigawattov elektriny pred začiatkom vojny sa však Ukrajinci môžu spoľahnúť len na polovicu tejto kapacity, dodal Economist.

Kapacity pre import z EÚ však Kyjev zvýšil na 2,1 gigawattu. Mnohí potravinári tiež zvyšky z výroby presúvajú do bioplynových staníc a farmári sa spoliehajú na dieselové generátory.

Druhým problémom je nedostatok pracovnej sily. Mobilizácia od roku 2022 spolu s emigráciou a následkami vojny znížili pracovnú silu o viac ako pätinu – na 13 miliónov ľudí. Dopyt po pracovnej sile však stále ostáva vysoký, a ministerstvá obrany a hospodárstva sú v konštantnom zápase o nastavovanie pravidiel mobilizácie.

Tretím problémom je nedostatok financií, pre malé podniky je napriek uvoľneniu kapitálových kontrol stále ťažké požičať si dostatok peňazí na svoje financovanie. Rastúce náklady na prevádzku znížili zisky a premietli sa do spotrebiteľských cien, čo so znižovaním HDP zároveň zvyšuje infláciu.

Na rok 2025 Economist na základe analýz predpokladá deficit rozpočtu na úrovni asi 20 percent HDP, čo je približne 38 miliárd dolárov. Vláda plánuje tento deficit pokryť zo zahraničnej pomoci.

Skupina G7 v júni schválila balík pôžičiek pre Kyjev vo výške 50 miliárd dolárov, za ktoré Západ ručí výnosmi zo zmrazených ruských aktív. Tieto výnosy zo zahraničného majetku ruskej vlády majú tiež poslúžiť ako splátky, hoci podľa Economistu nie je istý budúci postoj USA k tomuto typu financovania.

„Ak by sa Amerika stiahla, Ukrajina by v roku 2026 mohla zísť z cesty,“ varoval Economist. „Vlády EÚ, ktoré majú nedostatok peňazí a sú politicky slabé, môžu mať problém uhradiť ďalší veľký účet. A schopnosť Ukrajiny vybrať viac doma je obmedzená: návrh na zvýšenie daní o štyri až päť percent HDP bol toto leto po ostrom odpore stiahnutý,“ dodal magazín.

Ukrajina tak môže bez americkej pomoci o dva roky čeliť finančnému kolapsu.

(sab)

Minúta  |  

Rusko chce na Ukrajine stabilný mier, nie iba prímerie, vyhlásil Putin

Ruský prezident vystúpil vo štvrtok na pravidelnej koncoročnej tlačovej konferencii, ktorá trvala štyri a pol hodiny, píšu agentúry TASS a AFP.

„Nechceme prímerie, chceme mier: dlhodobý, trváci a so zárukami pre Rusko a jeho občanov. Ako tieto záruky získať? To je ťažká otázka. Ale vo všeobecnosti sa môžeme pokúsiť získať ich,“ povedal ruský prezident Vladimir Putin. Dodal, že Rusko je pripravené na rokovania a kompromisy, Ukrajina však rokovať odmieta.

„Politika je umenie kompromisu. A my sme vždy hovorili, že sme pripravení rokovať a robiť kompromisy. Ide len o to, že druhá strana – v doslovnom aj prenesenom zmysle slova – odmietla rokovať, zatiaľ čo my sme na to vždy pripravení,“ odpovedal Putin na otázku jedného z amerických novinárov o vôli Ruska dosiahnuť kompromis v kontexte konfliktu na Ukrajine.

Putin podľa TASS tiež uviedol, že Ukrajine sa „čoskoro minú ľudia, ktorí sú ochotní bojovať“. Prízvukoval, že Rusko mohlo podniknúť inváziu na Ukrajinu „omnoho skôr“.

Rusko je podľa neho ochotné podpísať mierovú dohodu s akýmikoľvek legitímnymi predstaviteľmi Ukrajiny, jej terajšie vedenie však za legitímne nepovažuje. Moskva je pripravená rokovať o Ukrajine bez predbežných podmienok, ale na základe predchádzajúcich dohôd a aktuálnej situácie, dodal.

Prezident odsúdil atentát na Kirillova, priznal zlyhanie ruských tajných služieb

Putin priznal aj zlyhania ruských bezpečnostných zložiek v súvislosti s utorkovým atentátom na veliteľa jednotiek radiačnej, chemickej a biologickej obrany ruských ozbrojených síl Igora Kirillova, ktorý zahynul spolu so svojím asistentom pri výbuchu v Moskve.

Atentát podľa zdroja z Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) vykonali ukrajinskí agenti. Samotná SBU označila Kirillova za vojnového zločinca.

Spomenul tiež rozdiely s USA, s Čínou stoja bok po boku

Putin zároveň podotkol, že Rusko umožňuje americkým médiám slobodne pracovať na území krajiny, ruskí novinári sú však, naopak, v USA prenasledovaní.

Vyjadril tiež presvedčenie, že požiadavky Ruska voči spoločnosti Google a iným západným platformám, ktoré „nie sú v súlade s ruskými zákonmi a využívajú svoje kapacity na politické účely, sú spravodlivé“.

Rusko a Čína podľa šéfa Kremľa stoja bok po boku, čo je „kľúčovým pilierom stability“ v globálnych záležitostiach. Čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga nazval svojím priateľom.

V Sýrii sme porážku neutrpeli, najviac získal Izrael

Rusko podľa Putina v Sýrii neutrpelo žiadnu porážku, pretože tam „bojovalo proti terorizmu“, citoval ho nemecký denník Bild.

Podľa Putina bolo zo Sýrie po nedávnom zvrhnutí tamojšieho režimu popri prezidentovi Bašárovi Asadovi a jeho rodine údajne evakuovaných aj 4-tisíc iránskych bojovníkov. Rusko aj Irán podporovali Asadov režim niekoľko desaťročí.

Putin zároveň uviedol, že nevie, či Asad vie niečo o americkom novinárovi Austinovi Ticeovi, ktorý sa v Sýrii stratil ešte pred 12 rokmi, prisľúbil však, že sa Asada naňho opýta. Zároveň vyjadril zámer ponechať ruské vojenské základne na území Sýrie.

Najväčší zisk z udalostí v Sýrii má podľa Putina Izrael. Najvyšší ruský predstaviteľ v tejto súvislosti odsúdil akékoľvek obsadzovanie sýrskeho územia vrátane Golanských výšin, píše TASS.

Putin počas výročnej tlačovej konferencie odpovedal na otázky občanov, ako aj zástupcov regionálnych i zahraničných médií. Medzi nimi boli aj zástupcovia čínskej tlačovej agentúry Sin-chua či americkej televízie CNN.

Otázky občanov sa týkali najmä zvyšovania cien a sociálnej politiky. Novinári sa zas častejšie pýtali na priebeh konfliktu na Ukrajine, obranu a medzinárodné záležitosti, dodala TASS.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.