Preskočiť na obsah
  |  

Odhad rastu inflácie podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť poklesol

V budúcom roku by zároveň mali byť hlavným ťahúňom rastu investície vytvorené primárne plánom obnovy a fondmi Európskej únie.

Odhad rastu inflácie v budúcom roku poklesol na aktuálnu hodnotu 4,3 percenta v porovnaní s októbrovou päťpercentnou prognózou. Ekonomika by mala v roku 2025 rásť na 1,7 percenta hrubého domáceho produktu, čo predstavuje v porovnaní s minulým mesiacom zníženie z odhadovaného dvojpercentného rastu domáceho hospodárstva. Informovala o tom vo štvrtok Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v aktualizácii svojej makroprognózy.

„Ekonomický rast je tak ovplyvnený nielen nárastom domáceho dopytu v dôsledku poskytovania plošných energodotácií (prírastok vyše 0,2 percentuálneho bodu), ale najmä negatívnymi trendmi vývoja v zahraničí (pokles o vyše 0,4 percentuálneho bodu)," priblížili odborníci.

Na základe vyhodnotenia RRZ sa opatrenie zastropovania cien plynu a tepla pre domácnosti premietne do zvýšenia deficitu rozpočtu verejnej správy v budúcom roku o 292 miliónov eur. Poskytnutie plošných energodotácií v takomto objeme sa však odzrkadlí aj v makroekonomických ukazovateľoch, napríklad vo zvýšenej spotrebe domácností, ktorá prispeje k rastu ekonomiky, doplnili odborníci.

Ešte výraznejší vplyv na vývoj však bude podľa nich mať zhoršenie predpokladov o vývoji európskej ekonomiky v budúcich rokoch. Ide najmä o prehlbujúce sa ekonomické a politické problémy v eurozóne, predovšetkým v Nemecku, kde dochádza k stagnácii a znižovaniu konkurencieschopnosti priemyslu, dlhodobým problémom v automobilovom a energetickom sektore, politickej kríze a predčasným voľbám, špecifikovala RRZ.

„Znižovaním očakávaných ekonomických rastov našich susedov, aj v nadväznosti na slabý výkon nemeckej ekonomiky, sa tak výraznejšie oživenie zahraničia odsúva až na rok 2026," doplnila rada.

(tasr)

  |  

Raši označil rok za veľmi úspešný, ministerstvo vyhlásilo výzvy za miliardy eur

Podľa Richarda Rašiho sa jeho ministerstvu podarilo naštartovať eurofondy a peniaze z nich prídu priamo do regiónov.

Rozbehnutie eurofondov, novela zákona o verejnom obstarávaní či zintenzívnenie a zlepšenie komunikácie Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR so samosprávami označil minister investícií Richard Raši (Hlas) vo štvrtok v Banskej Bystrici za kľúčovú časť toho, čo sa jeho rezortu podarilo v tomto roku dosiahnuť.

Raši hodnotí rok 2024 ako veľmi úspešný. Ministerstvo neriadili iba z Bratislavy "od zeleného stola", ale rozhodnutia, ktoré prijímali, často robili práve v regiónoch, vychádzajúc z ich požiadaviek.

„Od začiatku roka sme sa pustili do čerpania nových eurofondov, ktoré veľmi zaostávalo. Nové eurofondové obdobie sa začalo v roku 2021, ale keď sme nastúpili na ministerstvo, tak stav bol taký, že bolo vyhlásených iba 27 výziev v sume 1,3 miliardy eur, zakontrahovaných, podpísaných zmlúv iba päť a čerpanie nula. V tomto roku sa nám podarilo vyhlásiť 243 výziev za takmer 8,5 miliardy eur, z piatich podpísaných zmlúv sme vyšli na číslo 1100 za 3,7 miliardy eur a z nulového čerpania na 345 miliónov eur," zhrnul Raši.

Ako dodal, na Slovensku to od vyhlásenia výzvy až po platbu trvá bežne 25 mesiacov a vďaka tomu, že tak rozbehli eurofondy v roku 2024, sa podarí výrazne čerpať európske peniaze už budúci rok, keď sme povinní vyčerpať 1,5 miliardy eur.

(tasr)

  |  

Generálny tajomník OSN hovorí o plameni nádeje v Sýrii

António Guterres vyzval na zastavenie bojov na severe krajiny, zdôraznil pretrvávajúce nebezpečenstvo teroristickej skupiny Islamský štát a žiadal ukončenie izraelských náletov v Sýrii.

Generálny tajomník OSN António Guterres vo štvrtok upozornil, že hoci v Sýrii panujú po zosadení vlády prezidenta Bašára Asada veľké nádeje, budúci vývoj krajiny so sebou prináša aj významné neistoty a hrozby.

„Aj keď sa situácia v častiach Sýrie stabilizovala, konflikt sa ešte zďaleka neskončil," povedal Guterres. Podľa neho porušujú zvrchovanosť tejto krajiny, ako aj izraelské vojenské operácie v oblasti Golanských výšin.

„Blízky východ pohlcujú mnohé požiare, no dnes je v Sýrii plameň nádeje a tento plameň nesmie byť zahasený," myslí si šéf OSN. „Obyvatelia Sýrie sa nachádzajú v momente histórie a momente príležitosti a táto príležitosť nemôže byť premárnená," vyhlásil pred štvrtkovým zasadnutím Bezpečnostnej rady OSN.

V súvislosti so stále platnými sankciami voči Sýrii Guterres uviedol, že boli namierené proti Asadovmu režimu, situácia sa však zmenila. Medzinárodné spoločenstvo by podľa neho malo urobiť prvé gesto solidarity so Sýrčanmi, kým nevzniknú podmienky pre úplné zrušenie sankčných opatrení.

(tasr, dpa, afp)

  |  

Platba hotovosťou naďalej dominuje eurozóne

Podiel hotovostných platieb pri pokladni v rokoch 2022 až 2024 však klesol vo všetkých krajinách eurozóny s výnimkou Fínska a Holandska.

Najobľúbenejším platidlom v eurozóne zostáva napriek rastúcemu využívaniu digitálnych technológií stále hotovosť. Vyplýva to zo štúdie Európskej centrálnej banky (ECB).

Spotrebitelia naďalej používajú prevažne bankovky a mince, najmä pri platbách malých súm, význam digitálnych platobných metód však neustále rastie. V tomto roku sa 52 percent transakcií uskutočnilo v hotovosti, zatiaľ čo v roku 2022 to bolo 59 percent a v roku 2019 až 72 percent.

Zároveň sa zvýšil podiel platieb kartou, a to z 25 percent v roku 2019 na 39 percent v roku 2024. Karty sú najčastejšie používanou platobnou metódou pri platbách nad 50 eur.

(tasr, dpa)

  |  

Putin: Ukrajina odrezáva spotrebiteľov v Európe od nášho plynu

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok kritizoval Ukrajinu za rozhodnutie ukončiť od 1. januára tranzit ruského plynu cez svoje územie.

Kyjev za tento tranzit stále dostával takmer 670 miliónov eur ročne, povedal Putin na výročnej tlačovej konferencii v Moskve.

„Ukrajina odrezáva spotrebiteľov v Európe od nášho plynu," povedal ruský prezident. Zastavenie tranzitu sa dotkne predovšetkým krajín vo východnej časti strednej Európy, ako sú Slovensko a Maďarsko, ale aj Moldavska.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predtým vo štvrtok potvrdil, že jeho krajina po Novom roku nebude predlžovať tok plynu z Ruska cez svoje územie. Miliardy eur získané z predaja tohto plynu Rusko podľa jeho slov používa na zabíjanie civilistov na Ukrajine.

„Táto zmluva už neexistuje, to je jasné, ale my to prežijeme, Gazprom to prežije," uzavrel Putin.

(tasr, tass, dpa)

  |  

Rusi si údajne zostrelili útočný vrtuľník

Niekoľko ruských vojenských blogerov informovalo o zostrelení ruského útočného vrtuľníka Kamov Ka-52 Aligator.

Na sociálnej sieti Telegram uverejnil Iľja Tumanov, ktorý o sebe tvrdí, že je dôstojníkom ruských ozbrojených síl, informáciu kde píše „Spite pokojne, bratia." Pád stroja mala zapríčiniť priateľská paľba ruskej armády.

Obaja členovia posádky tak pravdepodobne zahynuli. Na miesto havária sa podľa neho chystá vyšetrovacia komisia. Ďalej dodal, že vrtuľník mala zostreliť ruská protilietadlová strela SAM.

Ruské letectvo počas vojny na Ukrajine podľa webovej stránky Kyiv Post stratilo už približne sedemdesiat strojov Ka-52, čo zodpovedá približne polovičnému počtu tých, ktoré Moskva nasadila do bojov.

Ka-52 Aligator je najnovšia verzia ruských bojových vrtuľníkov vyvinutá z Kamova Ka-50 Čornaja Akula známeho ako čierny žralok. Môže niesť šesť rakiet vzduch-zem a vzduch-vzduch.

(mja)