Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prieskum: Hlas stále dominuje, Smer rastie, OĽaNO padá

KDH a maďarská Aliancia sú pevne nad 5-percentnou hranicou. ĽSNS a exkotlebovci sú už tesne pod ňou.

Stranu Hlas by v súčasnosti volilo 21,6 % opýtaných, SaS 12,8 %. Najsilnejšie vládne hnutie OĽaNO by získalo 8,2 %, predbehol by ho aj Smer s 12-timi percentami. Ďalšie koaličné hnutie Sme rodina má viac ako 7,5-percentnú podporu.

Do parlamentu by sa dostalo aj Progresívne Slovensko (6,3 %), KDH (5,8%) a Aliancia (5,7 %).

Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre TV Markíza.

Stranu Za ľudí by volilo 3,4 % opýtaných. Doťahuje sa na ňu aj SNS. Pred bránami parlamentu by zostala ĽSNS (4,8 %) aj odídenci z nej, ktorí sa zoskupili v strane Republika (4,6 %).

(mag)

Minúta  |  

Remišová: Tajná služba potrebuje hlbokú reformu. Kamenický je za zverejnenie správy SIS

SIS treba rozpustiť a vybudovať nanovo, myslí si predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová. Minister vnútra Mikulec má jej dôveru, podporuje aj reformy straníčky Kolíkovej.

Slovenská informačná služba (SIS) potrebuje hĺbkovú reformu, myslí si vicepremiérka a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí). Najlepšie by bolo podľa nej tajnú službu rozpustiť a postaviť nanovo. Uviedla to v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.

O SIS by nemalo byť počuť, myslí si smerák Kamenický

Jej oponent, opozičný poslanec Ladislav Kamenický (Smer-SD) reagoval na jej slová tým, že o tajnej službe by nemalo byť počuť. Myslí si, že verejnosť by mala mať informácie z medializovanej správy SIS, hovorí o manipulácii vyšetrovania.

Zásah policajnej inšpekcie v Národnej kriminálnej agentúre (NAKA) hodnotí Remišová ako nátlakovú akciu. Kamenický to označil za nezmysly. Poukázal na to, že inšpekcia iba preveruje podozrenia, ktoré priniesla medializovaná správa SIS.

Mikulec má dôveru Remišovej, spor v strane Za ľudí nemá vplyv na koalíciu

Minister vnútra má Remišovej dôveru, ako povedala v súvislosti s blížiacim sa odvolávaním Romana Mikulca (OĽaNO) z funkcie v parlamente, ktoré inicioval Smer-SD.

Spor v strane Za ľudí má podľa Remišovej nulový dosah na zvyšok koalície, keďže všetci desiati členovia poslaneckého klubu Za ľudí vládu podporujú. Kým sa situácia nevyrieši, funkcia podpredsedu parlamentu po Jurajovi Šeligovi (Za ľudí) zostane neobsadená.

Remišová nechce snem, ale podporuje Kolíkovej reformu

"Keby bol teraz snem, v takej napätej situácii, stane sa to, že buď odíde jedna, alebo druhá skupina," povedala v súvislosti so žiadosťou časti členov o zvolanie mimoriadneho snemu. Naďalej podporuje reformy, ktoré chce presadiť ministerka spravodlivosti a podpredsedníčka Za ľudí Mária Kolíková.

"Strana Za ľudí už spieva labutiu pieseň," komentoval Kamenický. Hovorí o strane "zberačov funkcií". Pripadá mu "trochu smiešne", že v strane s podporou okolo troch percent sa tvoria už tri frakcie. Predpokladá, že ak bude referendum a vláda bude takto pokračovať, je veľká šanca na predčasné voľby.

(tasr, min)

Minúta  |  

Sulík: SaS stojí za Hegerovou vládou. Heger: Potrebujeme silnú a húževnatú koalíciu

Štart vlády Igora Matoviča bol "veľmi rozpačitý", SaS stojí za vládou Eduarda Hegera. Richard Sulík verí, že nedôjde k predčasným parlamentným voľbám. Jeho strana podporí zotrvanie ministra vnútra Mikulca vo funkcii.

Koaličná strana Sloboda a Solidarita (SaS) plne stojí za vládou, ktorú vedie premiér Eduard Heger (OĽaNO), a plne podporuje aj všetkých jej členov. Na sobotňajšom straníckom kongrese v Pezinku to vyhlásil predseda SaS a minister hospodárstva Richard Sulík. Pevne verí, že najbližšie parlamentné voľby budú vo februári 2024 a nedôjde k predčasným voľbám.

Výmenu premiéra si vynútila SaS, bude stáť za ministrom Mikulcom

Sulík priznal, že minuloročný štart vlády Igora Matoviča (OĽaNO) bol "veľmi rozpačitý". "Bolo to aj preto, lebo sme boli vo vláde úplne všetci noví. Ja som mal akú-takú skúsenosť z vlády Ivety Radičovej, všetci ostatní ministri a ministerky boli v tomto smere noví," ozrejmil.

Výmenu na poste predsedu vlády si podľa svojich slov vynútila SaS, pretože fungovanie vo vláde na čele s premiérom Matovičom bolo komplikované a konfliktné. "Teraz sa to ustálilo," poznamenal Sulík, ktorý za SaS vyjadril súčasnému šéfovi vládneho kabinetu Hegerovi podporu.

Zároveň oznámil, že jeho strana bude stáť aj za ministrom vnútra Romanom Mikulcom (OĽaNO), ktorý bude v utorok (15. 6.) v parlamente čeliť odvolávaniu. "Áno, máme aj my otázky a výhrady, ale robíme to tak, že príslušného ministra si pozveme na poslanecký klub a kladieme mu otázky za zatvorenými dverami. Minister vnútra uspokojivo zodpovedal všetky a poslanci SaS za ním stoja," skonštatoval Sulík.

SaS pripisuje ukončenie vládnej krízy svojej jednotnosti

SaS sa podľa neho radí medzi "extrémne úspešné a skúsené strany". Poukázal pritom na fakt, že v parlamente je druhou najstaršou stranou po opozičnom Smere-SD. V súčasnej vláde, ako tvrdí, sa ukazuje dôležitosť skúseností a jednoty.

"Vládna kríza by trvala dodnes, keby SaS nebola taká jednotná, aká bola," poznamenal šéf SaS s tým, koaličný partner strana Za ľudí aktuálne prežíva vnútorné konflikty. Tie v minulosti boli podľa neho aj v SaS. "Som rád, že ich už máme za sebou. Naša strana je jednotná a atmosféra v nej je príjemná," uviedol.

Heger na kongrese apeloval na kvality koalície

Na kongres prišiel aj premiér Heger. V príhovore povedal, že SaS mu nie je cudzia ani preto, že má dlhoročné priateľstvo s jedným z jej zakladajúcich členov Jurajom Drobom. Stranu označil za etablovanú a veľmi skúsenú. Slovensko podľa premiéra stojí pred veľkými výzvami.

"Na to, aby boli zvládnuté, potrebujeme si byť navzájom spoľahliví a zodpovední partneri. Potrebujeme mať silnú, odolnú a húževnatú koalíciu," vyhlásil. Za silný záväzok označil, že mu SaS vyjadrila dôveru. "Podali sme si ruku na to, že chceme úspešne dokončiť toto volebné obdobie," skonštatoval Heger.                  

Slovensko podľa predsedu vlády vstupuje do obdobia po pandémii nového koronavírusu, keď krajinu čakajú veľké výzvy. "Nedovoľme, aby nás rozdeľovali. Prosím, hľadajme prieniky a možnosti upevnenia vzájomných vzťahov a spolupráce," vyhlásil premiér.

(tasr, min)

Minúta  |  

Odvolávanie Mikulca: Zo Sme Rodina majú voľnú ruku len Pčolinskí, vraví Kollár

Hnutie Sme rodina nebude pri odvolávaní ministra vnútra Romana Mikulca (OĽANO) v Národnej rade (NR) SR hlasovať s opozíciou. Voľnú ruku budú mať len dvaja poslanci hnutia, a to šéf poslaneckého klubu Peter Pčolinský a poslankyňa Adriana Pčolinská. Predseda NR SR a hnutia Sme rodina Boris Kollár (Sme rodina) to povedal novinárom v piatok počas rokovania s lídrami parlamentov krajín Vyšehradskej štvorky v Poľsku.

"Pani Pčolinská a pán Pčolinský majú voľnú zelenú kartu a nech sa rozhodnú, ako budú hlasovať. Ako hnutie Sme rodina určite nebudeme hlasovať s opozíciou za odvolanie pána Mikulca. Rozhodne nie. Sme stabilným koaličným partnerom," vyhlásil Kollár.

V reakcii na vyjadrenia niektorých koaličných partnerov o závažnej situácii v súvislosti s hlasovaním Pčolinských uviedol, že každá minca má dve strany. "Ja môžem potom hovoriť o závažnejšej situácii," podotkol a poukázal na prípad exšéfa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra P. Ten je podľa neho vo väzbe len na základe výpovedí kajúcnikov. "Tiež sa tu môžem 'zavzdušňovať', ale nebudem to robiť," dodal.

Mimoriadna schôdza NR SR, na ktorej chce opozícia vysloviť nedôveru ministrovi vnútra, bude v utorok 15. júna. Návrh podal Smer-SD. Odôvodňuje ho podozreniami o manipulovaní vyšetrovania viacerých káuz istou skupinou v rámci silových zložiek. Pochybnosti mali vyplynúť zo správy SIS.

Koaličné kluby už avizovali Mikulcovi podporu. Za odvolanie ministra však plánujú hlasovať poslanci Sme rodina Pčolinský a Pčolinská. Mikulec totiž nemá ich dôveru. Premiér Eduard Heger (OĽANO) reagoval, že hlasovanie koaličných poslancov za opozičný návrh na odvolanie člena vlády by bolo porušením koaličnej zmluvy.

(tasr)

Minúta  |  

Od zajtra sa budú môcť na Sputnik hlásiť aj seniori. Minister povolil ruskú vakcínu

Ministerstvo zdravotníctva povolí očkovanie vakcínou Sputnik V aj ľuďom nad 60 rokov.

TASR o tom informovala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.

"Áno, budeme očkovať aj nad 60 rokov," povedal dnes minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský pre denník Sme: "Prišla štúdia, ktorá hovorila o výsledkoch očkovania 60 plus. Úspešnosť podľa ruskej štúdie je pomerne vysoká, takže od zajtra sa budú môcť hlásiť aj ľudia 60+. Malo by to byť bezpečné."

"Ruská strana doložila potrebné dokumenty, a tak sa záujemcovia o vakcínu starší ako 60 rokov budú môcť v priebehu najbližších dní už hlásiť do čakárne prostredníctvom stránky www.korona.gov.sk," priblížila hovorkyňa.

Vakcínou Sputnik V sa na Slovensku očkuje od pondelka v Bratislavskom a Žilinskom kraji. Počas týždňa sa zapoja aj vakcinačné centrá v ostatných krajoch.

Doposiaľ bol reálny záujem o Sputnik veľmi nízky. Vo vyšších vekových kategóriách sa však očakáva zvýšený záujem o ruskú vakcínu.

(tasr, mag)

Minúta  |  

Posledná skúška v predvolebnom Nemecku: Dôležité víťazstvo CDU, pokles AfD a prepad ľavice

Kresťanskodemokratická únia jasne vyhrala krajinské voľby v Sasku-Anhaltsku a výrazne polepšila si oproti minulým voľbám. Pre stranu to je prvé víťazstvo, odkedy sa Armin Laschet stal kandidátom na kancelára. Voľby v Sasku-Anhaltsku boli poslednou veľkou skúškou nálad voličov pred celoštátnymi voľbami vypísanými na 26. septembra.

Kresťanskodemokratická únia (CDU) premiéra Reinera Haseloffa zaznamenala v nedeľňajších parlamentných voľbách v nemeckej spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko presvedčivé víťazstvo, keď získala 37,1 percenta hlasov, čo je o vyše sedem percent viac ako v roku 2016 (29,8). Vyplýva to podľa agentúry DPA z konečných výsledkov, ktoré v noci na pondelok zverejnila volebná komisia.

Pravicovo-populistická Alternatíva pre Nemecko (AfD) si pohoršila a skončila druhá so ziskom 20,8 percenta hlasov (2016: 24,3).

Ešte väčší prepad zaznamenala tretia strana Ľavica, ktorá získala 11 percent hlasov (16,3), čo je jej najhorší výsledok v Sasku-Anhaltsku od znovuzjednotenia Nemecka v roku 1990.

Debaklom boli voľby pre Sociálnodemokratickú stranu Nemecka (SPD), ktorá dostala 8,4 percenta hlasov (10,6). Je to nielen najhorší výsledok sociálnych demokratov v tejto spolkovej krajine, ale aj v povojnových dejinách Nemecka.

Zeleným nepomohli rastúce preferencie na spolkovej úrovni a v Sasku-Anhaltsku si polepšili iba o 0,7 percentuálneho bodu (5,9). Do krajinského snemu v Magdeburgu sa prvýkrát po desiatich rokoch dostala so ziskom 6,4 percenta hlasov liberálna FDP.

CDU je dominantnou politickou silou v tejto bývalej východonemeckej spolkovej krajine už celé desaťročia; s výnimkou jedných volieb tam zvíťazila vždy od znovuzjednotenia Nemecka. Pred nedeľňajším hlasovaním však vládla v radoch CDU nervozita, keďže prieskumy predpovedali tesný súboj s protiimigračnou AfD.

Koalícia na výber

Premiér Haseloff, ktorý smeruje k tretiemu funkčnému obdobiu, má viacero možností na zostavenie vlády. Môže pokračovať v čierno-červeno-zelenej tzv. kenskej koalícii tvorenej CDU, SPD a zelenými (v roku 2016 išlo o prvé takéto spojenectvo na krajinskej úrovni v Nemecku nazvané podľa farieb symbolizujúcich jednotlivé strany, ktoré zodpovedajú farbám vlajky Kene). Možná by bola aj takzvaná nemecká koalícia pozostávajúca z CDU, SPD a FDP, ako aj tzv. jamajská koalícia zložená z CDU, zelených a FDP. Tesnú väčšinu by mala aj koalícia CDU a SPD.

Haseloff sa k tejto otázke nechcel bezprostredne po skončení hlasovania vyjadriť. Rozhodujúce je podľa neho to, čo je pre jeho spolkovú krajinu dobré. "Nie je dobré, aby sme sa nechali akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť problémami na spolkovej úrovni alebo voľbami do Spolkového snemu," povedal Haseloff.

Predvolebná skúška

Voľby v Sasku-Anhaltsku boli poslednou veľkou skúškou nálad voličov pred celoštátnymi voľbami vypísanými na 26. septembra. Pre CDU bol zároveň prvé po tom, ako bol Armin Laschet zvolený za jej kandidáta na kancelára. Haseloff sa pritom dlho netajil tým, že za lepšieho kandidáta považuje bavorského premiéra Markusa Södera.

Na voľbách v Sasku-Anhaltsku sa mohlo zúčastniť 1,8 milióna ľudí. Volebná účasť dosiahla 60,3 percenta; pred piatimi rokmi to bolo 61,1 percenta.

(tasr, haj)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.