Preskočiť na obsah
  |  

Sekta Lev Tahor sa pokúsila uniesť deti, ktoré jej odňali úrady Guatemaly

Členovia ultraortodoxnej židovskej sekty sa vlámali do sociálneho zariadenia pre mladistvých s cieľom odviesť 160 detí zo svojej komunity, ktoré sekte v piatok odňali pre podozrenie zo sexuálneho zneužívania.

Guatemalské úrady v piatok uskutočnili raziu na farme neďaleko mesta Oratoria juhovýchodne od metropoly Guatemala. Podľa prokuratúry to bolo pre podozrenie z trestných činov „obchodovania s ľuďmi v podobe núteného tehotenstva, zlého zaobchádzania s maloletými a znásilnenia“. Počas razie sa našli telesné pozostatky jedného dieťaťa.

Lev Tahor (Čisté srdce) považuje obvinenia za vymyslené a guatemalské úrady obvinila z „náboženského prenasledovania“. Približne 100 členov sekty sa v nedeľu zhromaždilo pred sociálnym zariadením, kde odňaté deti ubytovali. Zamestnanci centra im odmietli deti vydať a preto sa vlámali do budovy.

„Násilím otvorili bránu a uniesli deti a mladistvých, ktorí sa tam ukrývali,“ uvádza sa vo vyhlásení generálnej prokuratúry.

S pomocou polície sa zamestnancom centra „podarilo všetkých lokalizovať a opäť ochrániť“, dodala prokuratúra. Sociálne úrady neskôr ozrejmili, že niekoľko mladistvých sa sektárom podarilo uniesť a vyhlásili po nich pátranie.

Lev Tahor je ultraortodoxná skupina s extrémnym výkladom judaizmu. Vznikla v roku 1988 ako odnož chasidistických antisionistických skupín. Izraelský súd ju v minulosti označil ako „nebezpečnú sektu“.

Jej líder Šlomo Helbrans ušiel z Izraela do Kanady pre obvinenia zo sexuálneho zneužívania. Vinu popiera a Izrael obvinil z prenasledovania pre svoje antisionistické názory. Po konflikte s kanadskými úradmi sa skupina presunula do Mexika a Guatemaly.

Má približne 350 členov a väčšina židovských komunít vrátane tých v Guatemale sa od tohto kultu dištancuje.

Skupina sa údajne vyhýba moderným technológiám. Vyžaduje, aby jej členky nosili čierne rúcha, ktoré zakrývajú celé telo. Veľkú pozornosť jej členovia venujú dlhotrvajúcim modlitbám a dodržiavajú omnoho prísnejšie stravovacie obmedzenia ako väčšina židovských veriacich.

(tasr)

  |  

Požiar bytu v Prievidzi si vyžiadal štyroch zranených

Z bytového domu na Ulici M. Rázusa museli v pondelok ráno evakuovať 30 osôb, oznámil hovorca trenčianskych krajských hasičov Marián Petrík.

Na mieste zasahovali príslušníci Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) z Prievidze a Handlovej, obecní hasiči z Nitrianskeho Pravna a dobrovoľní hasiči z Nedožier-Brezian, dodal hovorca.

Požiar bytu na šiestom poschodí osemposchodového bytového domu hasičom nahlásili krátko po 5.30. Požiar zasiahol jeden byt, čiastočne sa poškodili i okná bytu o poschodie vyššie. Na miesto udalosti postupne vyslali 12 hasičovz Prievidze a Handlovej s piatimi zásahovými vozidlami, ako i hasičov z Nitrianskeho Pravna a Nedožier-Brezian.

„Zasahujúci hasiči v dýchacích prístrojoch vnikli cez vnútorné zásahové cesty do požiarom zasiahnutého bytu, ktorý postupne lokalizovali a následne zlikvidovali krátko po 7.30 pomocou jedného hasebného prúdu,“ opísal Petrík.

Pri incidente sa podľa neho zranili štyri osoby, dve po prvotnom ošetrení na mieste záchranári previezli do nemocnice, dve ošetrili na mieste.

„Počas zásahu bolo evakuovaných z bytového domu 30 osôb, obyvatelia sa po skontrolovaní požiariska a priľahlých priestorov hasičmi mohli vrátiť do svojich bytov krátko pred 8.00. Na mieste sa aktuálne nachádza zisťovateľ príčin vzniku požiaru, ktorý udalosť vyšetruje,“ uzavrel Petrík.

(tasr)

  |  

Tusk: Orbánovi sa nepáči, aby sa politici zodpovedali za svoje činy

Poľský premiér reagoval na svojho maďarského kolegu, ktorý v sobotu obhajoval politický azyl pre bývalého námestníka poľského ministra spravodlivosti, píše agentúra PAP.

„Premiér Orbán nemá rád zodpovednosť, povedal mi to priamo, keď vysvetľoval rozhodnutie o azyle,“ napísal Tusk na sieti X. „Politika je jednoduchšia, ako si niektorí ľudia myslia.“

Donald Tusk sa Viktora Orbána pýtal na dôvody, prečo Maďarsko udelilo politický azyl Marcinovi Romanowskému. Na bývalého námestníka vydal poľský súd európsky zatykač.

Poľský Sejm aj Parlamentné zhromaždenie Rady Európy ho zbavili poslaneckej imunity. Je obvinený zo spáchania 11 trestných činov, vrátane sprenevery 107 miliónov zlotých (asi 25 miliónov eur) z účelovej rezervy ministerstva spravodlivosti a pokusu o spreneveru ďalších 58 miliónov zlotých (13,56 milióna eur).

„Nechcem túto kauzu pozdvihnúť na premiérsku úroveň. Naším cieľom je udržať naše konflikty s Poľskom na zvládnuteľnej úrovni. Preto nepoviem nič o tom, čo si myslím o tamojšej situácii v oblasti právneho štátu,“ povedal Orbán v sobotu.

V rozhovore pre maďarské médiá obvinil súčasnú poľskú vládu z prenasledovania opozície. Povedal tiež, že ochranu v Maďarsku môže dostať viac poľských politikov.

Začiatkom tohto roka Maďarsko poskytlo útočisko Danielovi Obajtekovi, bývalému generálnemu riaditeľovi poľského štátneho palivového a energetického konglomerátu PKN Orlen, ktorého do funkcie nominovala PiS.

Niekoľko týždňov sa vyhýbal poľským orgánom činným v trestnom konaní, kým ho v júni nezvolili do Európskeho parlamentu a voči trestnému stíhaniu získal poslaneckú imunitu.

(tasr)

  |  

Ceny ropy stúpli, ďalší vývoj má v rukách Trump

Rozsah rastu cien ropy bol však iba mierny, keďže opačným smerom na ceny pôsobí výhľad v súvislosti s prebytkom komodity na trhu v budúcom roku.

Ceny ropy zaznamenali v pondelok rast, pričom cena Brentu sa vrátila nad 69,99 za barel (159 litrov). Ceny komodity podporila najmä miernejšia než predpokladaná inflácia v USA, čo posilnilo očakávania, že americká centrálna banka bude pokračovať v zmierňovaní menovej politiky.

Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou vo februári dosiahla do 7:20 70,47 eura za barel. Oproti predchádzajúcej uzávierke to znamená rast o 28 centov.

Cena americkej ľahkej ropy WTI dosiahla 66,88 eur za barel. V porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou to predstavuje zvýšenie o 30 centov.

Okrem vývoja inflácie náladu na trhu podporilo aj rozhodnutie amerického Senátu schváliť návrh zákona o federálnych výdavkoch. Zabránil tak takzvanému shutdownu, teda zastaveniu aktivít vlády s dočasným prepustením státisícov štátnych zamestnancov.

Vývoj cien ropy bude v nasledujúcom období v nemalej miere ovplyvňovať novozvolený prezident USA Donald Trump.

(tasr, reuters, bloomberg)

  |  

Britská armáda otestovala novú zbraň určenú na likvidáciu dronov

Podľa Marie Eagleovej, zodpovednej za obstarávanie v britskom rezorte obrany, ide o zbraň, ktorá potencionálne môže zmeniť pravidlá hry.

Britské ozbrojené sily nedávno otestovali novú zbraň, ktorá využíva vysokofrekvenčné rádiové vlny na ničenie nepriateľských dronov. Rádiofrekvenčná energetická zbraň (RFDEW) je určená na detekciu, sledovanie a ničenie rôznych hrozieb na zemi, vo vzduchu a na mori do vzdialenosti jeden kilometer.

Vojna na Ukrajine a útoky jemenských povstalcov húsíov na lode v Červenom mori preukázali, že lacné drony môže byť mimoriadne účinné. Ich zostrelenie je častokrát drahé, keďže používanie tradičných prostriedkov protivzdušnej obrany, akými sú rakety zem-vzduch, je vo väčšine prípadov ekonomicky nevýhodné. Jedna takáto raketa je mnohonásobne drahšia ako lacný útočný dron.

Jedno použitie novej zbrane podľa britského ministerstva obrany stojí iba približne 10 centov. RFDEW na dron zacieli vysokofrekvenčné vlny, ktoré dokážu poškodiť a narušiť jeho elektronické komponenty. Dron stráca kontrolu a následne havaruje.

Systém je navyše vysoko automatizovaný a na jeho obsluhu postačí jeden vojak. Je tiež ľahko prenosný a možno ho primontovať na vojenské vozidlá.

Britské ozbrojené sily vykonali prvý úspešný test RFDEW pri cvičnej streľbe proti dronom na strelnici v západnom Walese. Na vývoji systému sa podieľa konzorcium pod vedením spoločnosti Thales UK.

Podľa Eaglovej je RFDEW dôkazom toho, že Británia „zostáva na čele v oblasti vývoja energetických zbraní a nadobúda rozhodujúcu výhodu v boji proti novým hrozbám." Okrem RFDEW Londýn vyvíja aj laserovú zbraň DragonFire.

(tasr, dpa, pa media)

  |  

Prieskum ukazuje, že najviac Nemcov si želá za kancelárku líderku AfD

Poslanci nemeckého Spolkového snemu v pondelok (16. 12.) popoludní vyjadrili nedôveru kancelárovi Olafovi Scholzovi a podľa skoršej dohody viacerých strán by sa predčasné voľby mali konať 23. februára.

Faktickým favoritom na zisk postu kancelára je predseda nemeckej strany CDU Friedrich Merz, keďže šéfuje najsilnejšej strane potencionálnej budúcej koalície. Najviac voličov ako takých však podľa prieskumu verejnej mienky preferuje šéfku AfD Alice Weidelovú.

Podľa prieskumu Inštitútu pre výskum verejnej mienky INSA pre denník Bild by za Weidelovú ako kancelárku hlasovalo 24 percent Nemcov. Prieskumu sa zúčastnilo 1005 ľudí 18. a 19. decembra - teda pred útokom na vianočný trh v Magdeburgu.

Politik CDU by získal hlas 20 percent respondentov. Zatiaľ čo v západnom Nemecku majú obaja 22 percent, na východe Merz zaostáva. Tu si ho za kancelára želá len 16 percent, zatiaľ čo Weidelovú 36 percent opýtaných.

Kancelár a kandidát SPD Olaf Scholz má dôveru len 15 percent voličov. Minister hospodárstva Robert Habeck za stranu Zelených v prieskumoch osciluje okolo hranice 14 percent.

(mja)