Preskočiť na obsah
  |  

Kauza Romanowski pokračuje. Poľsko stiahlo veľvyslanca z Budapešti

Poľské ministerstvo zahraničia si predvolá maďarského veľvyslanca a stiahne svojho „na konzultácie“ na protest proti rozhodnutiu vlády Viktora Orbána udeliť politický azyl Marcinovi Romanowskému, rozhodnutie citovala agentúra AFP.

Romanowského poľská prokuratúra obvinila z 11 rôznych trestných činov vrátane členstva v organizovanej zločineckej skupine a pokusu o spreneveru finančných prostriedkov.

Vo svojej funkcii námestníka ministra spravodlivosti údajne spreneveril 25 miliónov eur z fondu pre obete trestných činov a presmeroval ich na projekty, ktoré exminister spravodlivosti Zbigniew Ziobro považoval za prospešné pre dnes opozičnú a vtedy vládnu stranu Právo a spravodlivosť (PiS). Spreneveriť sa údajne pokúsil aj ďalších 13,5 milióna eur.

Romanowski obvinenia odmieta. Poľský Sejm ho zbavil poslaneckej imunity a polícia ho zadržala v júli. Následne ho prepustili, keďže imunitu mal naďalej ako člen Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Tú mu v októbri PZ RE odňalo a následne poľský súd nariadil jeho vzatie do väzby.

V žiadosti o azyl adresovanej maďarským úradom podľa svojho právnika Romanowski tvrdil, že „nemôže očakávať spravodlivý proces v Poľsku z dôvodu politickej angažovanosti niektorých sudcov, ktorí otvorene podporujú úradujúceho ministra spravodlivosti“.

Rezort poľskej diplomacie v piatkovom vyhlásení uviedol, že „považuje rozhodnutie vlády Viktora Orbána o udelení politického azylu Marcinovi Romanowskému, hľadanému na základe európskeho zatykača, za nepriateľský akt“ voči Poľsku a „zásadám, ktoré sú záväzné pre členov Európskej únie“.

Varšava zároveň pohrozila, že ak Budapešť poruší svoje záväzky, Poľsko sa obráti na Európsku komisiu, aby začala konanie proti Maďarsku.

Vedúci kancelárie maďarského premiéra Gergely Gulyás vo štvrtok povedal, že Romanowskému udelili politický azyl „v súlade s maďarským právom a právom EÚ“. Takýto azyl podľa neho „môže byť udelený v prípade, že v rodnej krajine žiadateľa nie je bez akýchkoľvek pochybností zaručené nestranné posúdenie prípadu dotknutej osoby bez politického vplyvu“. Gulyás tvrdí, že takéto riziko dnes v Poľsku existuje.

(tasr)

  |  

Tínedžer sa proti Slovensku obrátil na Európsky súd pre ľudské práva, ten v spore rozhodol

Sťažovateľ vo veku 14 rokov bol zadržaný v auguste 2020, pričom tvrdil, že jeho väzba nebola odôvodnená a trvala neprimerane dlho.

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v rozsudku z 19. decembra v prípade M. B. proti Slovenskej republike vyslovil, že väzba sťažovateľa, ktorá trvala dva mesiace a 17 dní, nebola krajné opatrenie, ako to vyžaduje medzinárodné právo.

Nepreskúmala sa tiež podľa súdu možnosť alternatívnych opatrení, ako napríklad jeho návrat do reedukačného centra.

"Súd tiež kritizoval nedostatočnú rýchlosť súdneho preskúmania väzby, ktorá trvala jeden mesiac a 12 dní. Podľa ESĽP došlo k porušeniu práv sťažovateľa podľa článku 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv," priblížila Miriama Gašparíková, hovorkyňa ministerstva spravodlivosti.

Súd priznal sťažovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2 100 eur a náhradu trov konania vo výške 1 125 eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť v deň vyhlásenia.

(tasr)

  |  

Krajiny EÚ vylúčili vyslanie mierových síl na Ukrajinu pod vlajkou NATO

Európske krajiny zvažujú možnosť vyslania vojakov na Ukrajinu v prípade dosiahnutia prímeria, avšak pod vlajkou NATO k tomu nedôjde.

Podľa denníka Washington Post si misia NATO vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých členov aliancie, čo je vzhľadom na citlivosť situácie a odpor Ruska nepravdepodobné. Kremeľ už skôr upozornil, že prítomnosť vojenských kontingentov NATO na Ukrajine by mohla viesť k eskalácii konfliktu.

Diskusie o nasadení európskych jednotiek sú v počiatočnom štádiu, keďže ukončenie bojov je v nedohľadne. Napriek tomu európski lídri uvažujú o tejto možnosti ako o spôsobe, ako poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky a zabrániť obnove nepriateľských akcií zo strany Ruska. Mierové jednotky by mohli byť súčasťou širšieho riešenia bezpečnostnej situácie na Ukrajine ešte pred jej možným vstupom do NATO.

„V súčasnosti ide o to, pokúsiť sa nájsť riešenie, ktoré bude pre Ukrajincov prijateľné,“ uviedla pre Washington Post Camille Grandová, členka Európskej rady pre zahraničné vzťahy a bývalá asistentka generálneho tajomníka NATO.

Podľa nej by dohoda o nasadení mierových síl poslala jasný signál Rusku, aby neobnovilo vojenské operácie, a zároveň by ukázala Spojeným štátom, že Európania berú svoju zodpovednosť vážne.

Európski predstavitelia odhadujú, že na Ukrajine by mohlo byť potrebné nasadiť desaťtisíce vojakov, pričom agentúra Reuters uvádza rozmedzie od 40-tisíc do 100-tisíc príslušníkov ozbrojených síl. Americkí vojaci by sa však tejto misii nezúčastnili.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podporuje návrh nasadenia európskych mierových jednotiek, no zdôrazňuje, že členstvo v NATO je pre krajinu jedinou skutočnou bezpečnostnou zárukou. Zelenskyj zároveň vyzýva na pokračovanie diskusií o posilnení bezpečnosti Ukrajiny.

(mm)

  |  

Trumpov posledný prípad skončil. Súd v Georgii odvolal prokurátorku

Trojčlenný senát okresného súdu vo Fultone (štát Georgia) odvolal tamojšiu prokurátorku Fani Willisovú z procesu proti zvolenému prezidentovi a 14 ďalším obvineným, pričom konštatoval, že jej pomer s externým právnikom „diskvalifikoval“ jej úrad.

Fultonský súd vo štvrtok v pomere 2:1 rozhodol o odvolaní žalobkyne v jednom zo štyroch prípadov, ktoré v predvolebnom období viedli proti Donaldovi Trumpovi.

Ešte v januári pritom advokátka jedného zo spoluobvinených predložila dôkazy o tom, že vyšetrovateľ obžaloby Nathan Wade bol s Willisovou v „romantickom vzťahu“. Ten medzitým z prípadu odstúpil.

Willisová si Wadea najala v roku 2021, aby pôsobil ako právny zástupca obžaloby vo vyšetrovaní prípadu, podľa ktorého Trump telefonoval členom volebnej komisie štátu Georgia, aby mu „našli 11-tisíc hlasov“, ktoré potreboval na víťazstvo v prezidentských voľbách.

Okrem toho, že sa objavili úvahy z vytrhnutia republikánových slov z kontextu, vyšlo najavo, že Willisová účtovala Wadeovi 250 dolárov na hodinu za poskytovanie právnych služieb – v období, keď boli v konflikte záujmov. Advokátka obhajoby tiež zverejnila údaje o ich spoločných dovolenkách.

„Je nám ľúto, že pani Willisová neurobila správnu vec a dobrovoľne neodstúpila,“ uviedla vo štvrtok Ashleigh Merchantová, obhajkyňa spoluobvineného Mikea Romana.

Willisová aj Wade priznali, že v minulosti boli vo vzťahu, ktorý však podľa oboch ukončili v roku 2023. Zhodou okolností práve 14. augusta toho roka Trumpa obžalovala. Jedna z Willisovej bývalých priateliek toto svedectvo spochybnila počas vypočutia pred etickým výborom.

„Toto je zriedkavý prípad, v ktorom je diskvalifikácia povinná a žiadny iný prostriedok nápravy nebude stačiť na obnovenie dôvery verejnosti v integritu tohto konania,“ napísal v stanovisku sudca Trenton Brown za väčšinu. Senát však nepristúpil k úplnému vylúčeniu obžaloby s tým, že by išlo o príliš „extrémnu“ sankciu.

„Je veľmi zriedkavé, aby bol celý úrad diskvalifikovaný,“ pripomenul bývalý prokurátor Georgie Chris Timmons. „To sa jednoducho nestáva. Nikdy som to nevidel.“

Prípad teraz súd odovzdá štátnej rade, ktorá rozhodne, či ho pridelí inému prokurátorovi alebo stiahne obvinenia.

Trumpov právnik Steve Sadow označil rozhodnutie za „dobre odôvodnené a spravodlivé“. „Toto rozhodnutie ukončuje politicky motivované prenasledovanie budúceho prezidenta Spojených štátov,“ povedal.

Koncom novembra tiež odstúpil špeciálny federálny vyšetrovateľ Jack Smith, ktorý viedol proti Trumpovi dva federálne prípady, jedným z nich bol tiež údajný pokus zvrátiť výsledky volieb z roku 2020, ktorý súvisel s nepokojmi pred Kapitolom 6. januára 2021. Federálny odvolací súd tak neúspešne ukončil pokus o obnovenie prípadu, a obe federálne žaloby boli zrušené.

Pravdepodobne sa tak uzavrú všetky štyri prípady, ktoré proti zvolenému prezidentovi viedli nominanti Demokratickej strany na amerických súdoch federálnej i štátnej úrovne.

(sab)

  |  

EÚ bude čeliť americkým clám, ak nezníži obchodný deficit, vyhlásil Trump

Zvolený prezident USA vyzval Úniu na zvýšenie dovozu amerických fosílnych palív, menovite ropy a plynu, inak Biely dom po jeho inaugurácii 20. januára zvýši clá na dovoz z Európy, citovala ho stanica CNBC.

„Európskej únii som povedal, že musí vyrovnať svoj obrovský deficit so Spojenými štátmi prostredníctvom rozsiahleho nákupu našej ropy a plynu. V opačnom prípade ju čakajú len clá,“ napísal Donald Trump na svojej sociálnej platforme Truth Social.

Deficit USA v obchode s tovarmi a službami s Úniou v roku 2022 predstavoval 131,3 miliardy dolárov (126,31 miliardy eur).

Hrozby zavedenia rozsiahlych ciel voči Číne, Mexiku či Kanade boli dôležitou súčasťou Trumpovej prezidentskej kampane. Teraz v nich pokračuje napriek tomu, že ekonómovia varujú, že clá môžu spôsobiť zrýchlenie inflácie v USA.

Podľa analytikov panuje veľká neistota, pokiaľ ide o rozsah ciel, ktoré bude Trump ochotný alebo schopný zaviesť, a do akej miery je jeho rétorika východiskom pre uzatváranie dohôd, tvrdí CNBC.

Bývalý taliansky premiér a dekan IE School of Politics Economics and Global Affairs Enrico Letta v piatok pre CNBC povedal, že EÚ musí byť pripravená na odvetné opatrenia. „Myslím si, že ide o transakčný prístup a my musíme na tento transakčný prístup reagovať. Trump mieša energetiku a clá na tovar, výrobu a tak ďalej. Nemyslím si, že je to v poriadku, pretože ide o dve úplne odlišné oblasti,“ uviedol Letta.

Dodal, že ak „Trump navrhne takúto asymetrickú dohodu týkajúcu sa oblastí, ktoré nie sú vzájomne prepojené, myslím si, že musíme urobiť to isté“.

USA sú pre tovary z EÚ najväčším trhom, keď v roku 2023 na ne pripadlo 19,7 percenta exportu z Únie.

(tasr)

  |  

Švédsko zastavilo financovanie úradu OSN pre Palestínčanov

Namiesto Agentúry OSN pre pomoc palestínskym utečencom (UNRWA) bude Štokholm poskytovať humanitárnu pomoc cez iné dostupné alternatívy, oznámil v piatok minister medzinárodného obchodu a rozvojovej spolupráce Benjamin Dousa.

Izrael, ktorý od konca januára zakáže činnosť UNRWA na svojom území, agentúru opakovane obviňuje z účasti na útoku palestínskych militantov vedených hnutím Hamas zo 7. októbra 2023, ktorý vyvolal vojnu v Pásme Gazy, pripomenula agentúra Reuters.

Rozhodnutie Švédska ukončiť financovanie UNRWA je reakciou na izraelský zákaz, pretože to sťaží poskytovanie pomoci Palestínčanom priamo cez agentúru, uviedol Dousa pre švédsku televíziu TV4. Švédsko sa podľa neho chystá na budúci rok zvýšiť celkovú humanitárnu pomoc pre palestínsku enklávu.

„V Gaze je niekoľko ďalších organizácií, práve som tam bol a stretol som sa s niekoľkými z nich,“ povedal švédsky minister a ako jedného z potenciálnych príjemcov pomoci uviedol Svetový potravinový program OSN.

OSN začiatkom augusta s odvolaním sa na výsledky interného vyšetrovania informovala, že na útoku palestínskych kománd na juh Izraela sa „mohlo podieľať“ deväť zamestnancov UNRWA.

Valné zhromaždenie OSN nedávno podporilo UNRWA a vyzvalo Izrael, aby rešpektoval mandát agentúry a „umožnil jej činnosť bez prekážok a obmedzení“.

Izraelský minister pre diaspóru Amichai Chikli toto rozhodnutie privítal a dodal, že UNRWA „stratila legitimitu svojej existencie“ z dôvodu účasti zamestnancov na „teroristických aktivitách“. V príspevku na sieti X tiež zverejnil karikatúru na adresu agentúry.

(tasr, toi)