Maďarský premiér Viktor Orbán je presvedčený, že vojna Ruska proti Ukrajine sa skončí v roku 2025 buď mierovými rokovaniami, alebo zničením jednej z bojujúcich strán.
„Vojna sa skončí v roku 2025. Skončí sa buď prostredníctvom mierových rokovaní, alebo zničením jednej z bojujúcich strán," povedal Orbán v rozhovore pre provládny denník Magyar Nemzet.
Orbán verí, že po skončení vojny Ruska proti Ukrajine sa európske ekonomiky, najmä maďarská, budú opäť „tešiť veľkému hospodárskemu úspechu“.
Zároveň sa zamyslel nad vojnou a vyjadril ľútosť nad tým, že „hviezdy ešte nikdy neboli tak zle nastavené a posledné štyri roky boli najťažšie, odkedy ma vietor zmeny režimu privial do politiky“.
Na Štedrý deň hlásia meteorológovia na území Slovenska silno veterno, na hrebeňoch našich najvyšších hôr dochádza k silnej víchrici až orkánu. Podobne veterno bude aj v najbližších hodinách. Informuje o tom na sociálnej sieti Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ).
„V nižších polohách nárazy ojedinele dosahujú 70 kilometrov za hodinu, no na horách je vietor ešte silnejší. Najsilnejšie aktuálne fúka na stanici Horskej záchrannej služby Krížna, kde priemerná rýchlosť vetra dosahuje silu mohutnej víchrice, dokonca v niekoľkých termínoch až orkánu," napísali meteorológovia.
V nižších polohách je najveternejšie v Košiciach, Trebišove, Gánovciach a Telgárte a kde-tu aj na juhozápade. Silné nárazy sú napríklad aj na Donovaloch.
Na Štedrý deň vydal SHMÚ výstrahu druhého stupňa pred vetrom pre horské oblasti, ale aj okresy zväčša na juhovýchode Slovenska, platí až do noci. Výstrahy pred silnejším vetrom platia na väčšine územia Slovenska.
Celý súdny proces s výnimkou vynesenia rozsudku prebehol za zatvorenými dverami pre utajený charakter prípadu.
Americký občan ruského pôvodu Gene Spector bol v utorok v Moskve odsúdený na 15 rokov v trestaneckej kolónii za špionáž.
Spector si trest odpyká v trestaneckej kolónii s prísnym režimom. Agentúry zverejnili jeho fotografiu v klietke pre obžalovaných s okuliarmi a tmavou bundou. Zo špionáže bol obvinení v auguste 2023, viac podrobností nebolo zverejnených.
Spector sa narodil v roku 1972 v Leningrade ako Jevgenij Mironovič. Bol výkonný riaditeľ spoločnosti na výrobu zdravotníckych zariadení v Rusku. Zadržali ho v roku 2020 a nasledujúci rok po priznaní viny odsúdili na štyri roky väzenia za pokus o podplácanie poradkyne bývalého vicepremiéra Arkadija Dvorkoviča.
Trest mu bol neskôr po obnovení procesu znížený o šesť mesiacov. Anastasiu Aleksejevovú v apríli odsúdili za korupciu na 12 rokov.
V budúcom roku pre globálny obchod taktiež predpokladá John Hardy zásadný zlom v podobe návratu Donalda Trumpa do funkcie prezidenta USA, ktorého cieľom je okrem iného snaha o zníženie inflácie.
Na akciových trhoch v súčasnosti rastie "viackoľajnosť", ktorá sa premietne aj do nasledujúceho roka. Investori by si tak mali byť vedomí možných prudkých výkyvov, upozornil na to hlavný makroekonomický stratég Saxo Bank John Hardy, ktorý ostáva napriek hroziacim rizikám optimistický vo vyhliadkach smerovania ekonomiky.
„Akcie v oblasti umelej inteligencie a technológií sú na vzostupe, zatiaľ čo širšie indexy, ako Dow Jones a S&P 500, vykazujú opatrnosť. Keď sa vývoj sektorov takto rozchádza, je to často znamením, že sa zvyšuje volatilita," vysvetlil Hardy.
Problémom však podľa hlavného komoditného stratéga Saxo Bank Ole Hansena nečelia len Spojené štáty. V prípade Európy zdôraznil stratég kritickú potrebu Nemecka prispôsobiť sa.
"Stratili lacné ruské energie a čelia tlaku zo strany Číny v kľúčových odvetviach, vrátane automobilového priemyslu. Musia preto investovať do obnovy svojho ekonomického modelu," povedal. Neistým faktorom zostáva podľa neho taktiež Čína, ktorá vykazuje snahy prekonať problémy domáceho trhu, čo by však mohlo byť v rozpore s obchodnou politikou Trumpa.
Komodity budú podľa Hansena predstavovať dôležitú súčasť globálneho hospodárstva v budúcom roku. Fyzické aktíva sú totiž v časoch, keď inflácia a dlh výrazne rastú, atraktívne, vysvetlil komoditný odborník. Elektrifikácia bude podľa neho navyše poháňať dopyt po kovoch, a to najmä po medi a hliníku. Trh s potravinami označil za zraniteľný, predovšetkým pre vplyvy premenlivého počasia, ktoré by malo predstavovať vysoké riziko.
Obaja experti však zostávajú optimistickí. „Vstupujeme do novej éry. Staré ekonomické modely sa rozpadajú, ale to vytvára príležitosti. Bude fascinujúce sledovať, ako sa krajiny prispôsobia," dodal John Hardy. Podľa Oleho Hansena má Nemecko a Európa potenciál zvrátiť situáciu, ak by došlo ku zmene politických postojov.
Sociálna poisťovňa zvýši v roku 2025 dôchodky o 2,1 percenta, minimálne dôchodky sa však nebudú valorizovať, teda zvyšovať.
Dôchodkové dávky sa valorizujú o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázané Štatistickým úradom SR za prvých deväť mesiacov tohto roka. Informoval o tom hovorca SP Martin Kontúr.
„Sociálna poisťovňa zvýši dôchodky automaticky bez osobitnej žiadosti dôchodcu. Prvýkrát ich dostanú vo výplatnom termíne v januári 2025 a o zvýšení im Sociálna poisťovňa zašle aj písomné rozhodnutie. Dôchodky vo vyššej sume im budú po prvý raz vyplatené vo výplatnom termíne v januári 2025 aj s doplatkom zvýšenia od 1. januára budúceho roka," povedal Kontúr.
Ďalej spresnil, že pri minimálnych dôchodkoch nedôjde k valorizácii, pretože sa zvyšuje len suma pôvodne vypočítaného dôchodku. Po valorizácii dôchodku od 1. januára 2025 SP prehodnotí nárok na zvýšenie dôchodku na sumu toho minimálneho.
„Zároveň platí, že od 1. januára 2025 sa mení aj samotná suma minimálneho dôchodku zodpovedajúca získanému počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku. Napríklad dôchodca, ktorý na účely minimálneho dôchodku získa zákonom určených minimálne 30 rokov dôchodkového poistenia, bude mať od 1. januára 2025 nárok na minimálny dôchodok vo výške 397,30 eura, pri 40 rokoch dôchodkového poistenia to bude 467,20 eura," ozrejmil Kontúr.
Dôchodca s minimálnym dôchodkom bude podľa neho po prehodnotení dostávať finančne výhodnejšiu sumu. Ak po valorizácii dôchodku bez zvýšenia na ten minimálny bude jeho dôchodok nižší ako nová suma minimálneho dôchodku, poisťovňa seniorovi dôchodok zvýši na sumu toho minimálneho platnú od 1. januára budúceho roka.
V prípade, že po valorizácii dôchodku bez zvýšenia na ten minimálny bude dôchodok vyšší ako nová suma toho minimálneho platná od 1. januára 2025, tak nárok naň mu zanikne a poisťovňa mu bude vyplácať dôchodok vo vyššej sume, teda opäť ten, ktorý je pre neho finančne výhodnejší.
Oficiálne bola loď Ursa Major na ceste z ruského Petrohradu do Vladivostoku.
Podľa zdrojov denníka La Verdad došlo v pondelok 23. decembra okolo 12:30 na palube plavidla k výbuchu, ktorý spôsobil jeho prevrátenie. Oblasť bola následne označená ako nebezpečná pre lodnú dopravu, kým nepriplávala ruská vojenská loď, ktorá dohliadala na záchranné práce.
Loď sa potopila po výbuchu v strojovni, informovala krízová jednotka ministerstva. Zo 16 členov ruskej posádky bolo 14 zachránených a prevezených do španielskeho prístavu Cartagena.
Spoločnosť Oboronlogistika, ktorá patrí pod ministerstvo obrany, tvrdí, že loď viezla prístavné žeriavy a kryty prielezov pre ľadoborce.
Pri záchrane najprv pomáhalo niekoľko rybárskych plavidiel operujúcich v okolí, neskôr sa k nim pridali špecialisti zo španielskej námornej záchrannej služby.
Loď vyplávala 11. decembra a jej príchod bol naplánovaný na 22. januára. Kapitán lode tvrdil, že v čase nehody prevážala prázdne kontajnery.
Ursa Major však bola dlhodobo zapojená do takzvaného „sýrskeho expresu“, zásobovacej trasy pre ruské sily v Sýrii.
K výbuchu došlo o 8:25 miestneho času v jednom z objektov továrne na výbušniny.
Silný výbuch v muničnej továrni na severozápade Turecka v utorok zabil 12 ľudí a zranil troch ďalších, povedal miestny guvernér.
„Podľa predbežných informácií zahynulo pri výbuchu 12 ľudí" v okrese Karesi v Balikesir, povedal guvernér Ismail Ustaoglu súkromnej televízii NTV. Prokuratúra začala vyšetrovať príčiny nešťastia.
Guvernér dodal, že časť budovy sa potom zrútila. Na záberoch z miesta výbuchu vidno množstvo sklenených črepín a kovových úlomkov roztrúsených mimo závodu.
‼️ BREAKING: An explosion occurred at a factory producing explosives in Balıkesir Province, Turkey
According to local media, 12 people were killed and three were injured. Authorities have ruled out the risk of another explosion and the possibility of sabotage. pic.twitter.com/mdRbAAzc9L
Trump ponúkol odkúpenie rozsiahleho územia spravovaného Dánskom už počas svojho prvého funkčného obdobia.
Grónsko v pondelok zdôraznilo, že nie je na predaj. Ide o reakciu na slová novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa, že chce, aby Spojené štáty prevzali kontrolu nad strategickým ostrovom.
Trump v nedeľu informoval, že „pre účely národnej bezpečnosti a slobody na celom svete sa Spojené štáty americké domnievajú, že vlastníctvo a kontrola Grónska je absolútnou nevyhnutnosťou".
Grónsky premiér Mute Egede sa rýchlo snažil zmariť akúkoľvek šancu na dohodu s Trumpom. „Grónsko je naše. Nie sme na predaj a nikdy nebudeme. Nesmieme prehrať náš dlhý boj za slobodu," vyhlásil Egede.
Dánsku patrilo Grónsko od 19. storočia, v roku 1979 však získalo rozsiahlu autonómiu vrátane vlastného parlamentu a vlády. Kodań v súčasnosti rozhoduje iba o jeho obrane a niektorých oblastiach zahraničnej politiky. Dánsko zatiaľ financuje viac ako polovicu jeho verejného rozpočtu.
V máji 2024 muž na sociálnej sieti X napísal, že očakáva smrť už v tomto roku.
V dokumente sa píše, že všetok majetok muža by mal po jeho smrti pripadnúť Nemeckému spolku Červeného kríža. Útočník teda pravdepodobne očakával, že v dôsledku incidentu zomrie. Zároveň sa podľa novinárov v závete nenašli žiadne politické odkazy.
Muž si BMW, v ktorom spáchal zločin, prenajal 11. decembra, teda viac ako týždeň pred zrážkou. O deň neskôr, 12. decembra, poskytol videorozhovor pre protiislamský americký blog z hotela v Magdeburgu.
V ňom tvrdil, že Nemecko vpúšťa do krajiny islamistov zo Sýrie, ktorí „chcú zničiť životy bývalých moslimov v Saudskej Arábii,“ zhrnul Der Spiegel.
Viaceré kalifornské mestá nariadili v pondelok popoludní evakuáciu plážových domov a hotelov.
Pobrežie Tichého oceánu v strednej časti a na severe amerického štátu Kalifornia bičujú vysoké vlny a sužujú záplavy. Americká Národná meteorologická služba (NWS) vydala varovanie pred nebezpečnými a život ohrozujúcimi podmienkami na tamojších plážach.
Výstraha pred mimoriadne nebezpečným počasím platí v priebehu utorka doslova pre všetky americké pláže pozdĺž pobrežia Tichého oceánu. Podľa NWS sa očakáva rozbúrené more, veľmi vysoký príboj s vlnami až do výšky 18 metrov. Počíta sa s lejakmi, dokonca aj na juhu Kalifornie vrátane okolia Los Angeles, menšími záplavami či zosuvmi pôdy a v horských oblastiach aj so snežením.
Vysoké vlny sa okrem pobrežia Kalifornie očakávajú aj v strednej časti štátu Oregon či na juhozápade štátu Washington. Neskôr by sa búrky mali presunúť do vnútrozemia.
V pobrežnom meste Santa Cruz, ležiacom južne od San Francisca, sa v dôsledku silného príboja v pondelok odlomila práve rekonštruovaná časť rozsiahleho móla, pričom sa aj s tromi ľuďmi zrútila do oceánu.
Horšie to bolo v meste Watsonville pri Montereyskom zálive, kde v pondelok na jednej z tamojších pláží uviazol pod troskami zrejme v dôsledku prívalových vĺn istý muž. Zraneniam po prevoze do nemocnice podľahol. Nezvestný je aj jeden ďalší muž, ktorého na pláži zhruba o 21 kilometrov južnejšie zmietla do oceánu prílivová vlna.
Slovenský vicepremiér a minister životného prostredia Tomáš Taraba ( nominant SNS) uverejnil na Facebooku záznam z rozhovoru, ktorý poskytol českému rozhlasu.
Dôvody, pre ktoré išiel slovenský premiér Robert Fico do Moskvy vznikli podľa Tomáša Tarabu už na Európskej rade, kde došlo ku konfliktu s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským. Počas tejto debaty Fico oznámil, že vzhľadom na to čo počul na rade, sa rozhodol ísť rokovať do Moskvy.
Slovenská republika je podľa Tarabu v súčasnosti v procese rokovaní o plyne aj s Azerbajdžanom. Taraba informoval, že premiér má v úmysle ísť o plyne rokovať aj na Ukrajinu.
„Samozrejme, ak sa chcete baviť s Ukrajincami, ktorí hovoria o nejakých modalitách, tak my potrebujeme presne vedieť z ruského zdroja, že čo je pre nich prijateľné a akým spôsobom sa ten kontrakt ešte uzavrieť dá alebo nedá,“ vysvetlil Taraba jeden z účelov Ficovej cesty do Moskvy.
Z venezuelských väzníc prepustili ďalších 223 väzňov zadržaných počas protivládnych protestov, ktoré vypukli bezprostredne po sporných júlových prezidentských voľbách.
V pondelok to oznámila tamojšia prokuratúra. Celkovo tak bolo prepustených už 956 zadržaných demonštrantov.
„V priebehu dnešného dňa sa v koordinácii s trestnými súdmi preverila nová skupina prípadov," uviedla prokuratúra. Zmienený proces posudzovania zadržaných demonštrantov za účelom ich možného prepustenia sa začal v novembri.
Príbuzní zadržaných už týždne protestujú a dožadujú sa ich prepustenia pred Vianocami. Venezuelská ľudskoprávna organizácia Foro Penal však zároveň spochybňuje tvrdenia vlády o počte prepustených demonštrantov.
Venezuelské úrady naklonené vláde vyhlásili za oficiálneho víťaza prezidentských volieb z 28. júla úradujúceho prezidenta Nicolása Madura. Volebná komisia aj najvyšší súd však odmietli zverejniť podrobné záznamy hlasovania v jednotlivých volebných obvodov, o ktoré žiadala opozícia ako dôkaz jeho víťazstva.
Opozícia označuje voľby za zmanipulované a tvrdí, že s pohodlným náskokom zvíťazil jej kandidát Edmundo González Urrutia. Na podporu týchto tvrdení zverejnila na internete tisíce odfotografovaných hlasovacích lístkov, ktoré získali jej pozorovatelia.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že Robert Fico bojuje o peniaze, a je podľa neho nepravdepodobné, že by to boli peniaze pre Slovensko.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že slovenskému premiérovi Robertovi Ficovi ponúkol kompenzáciu za stratu tranzitu ruského plynu, ktorú ten však odmietol. Zelenskyj to napísal v pondelok neskoro večer na platforme X a príspevok zverejnil v angličtine aj slovenčine.
„Ponúkli sme mu na žiadosť Európskej komisie riešenia týkajúce sa možných kompenzácií pre Slovákov - špeciálne pre Slovákov - za straty z ruského tranzitu, ako aj alternatívy (tohto) tranzitu - akýkoľvek iný plyn, nie ruský. Boli sme pripravení to zrealizovať. Fico kompenzáciu pre Slovákov nechcel. A nechce spolupracovať s Európskou komisiou. Z nejakého dôvodu sa mu zdá Moskva výhodnejšia," napísal v anglickom príspevku Zelenskyj. Dodal, že každý v Európe rozumie tomu, prečo to tak je.
Ukrajinský prezident tiež uviedol, že kým Ukrajinci bojujú o svoje životy, "Fico bojuje o peniaze, a je nepravdepodobné, že by to boli peniaze pre Slovensko". Tieňové dohody s Putinom podľa slov Zelenského znamenajú buď obchodovanie so štátnymi záujmami alebo snahu o vlastné obohatenie sa.
Zelenskyj cestu slovenského premiéra do Ruska kritizoval v pondelok aj v skoršom príspevku na X, zverejnenom taktiež aj v slovenčine. Myslí si, že Fico „chce pomôcť Rusku vytlačiť americký plyn a energetické zdroje iných partnerov z Európy, čo naznačuje, že chce pomôcť Putinovi zarobiť peniaze na financovanie vojny a oslabiť Európu".
Fico sa v nedeľu pracovne stretol v Moskve s Putinom, s ktorým podľa vlastného vyjadrenia hovoril o vojenskej situácii na Ukrajine, možnostiach mierového riešenia konfliktu, ako aj bilaterálnych vzťahoch Slovenska a Ruska. Ako dodal, slovensko-ruské vzťahy chce štandardizovať.
Návšteva slovenského premiéra v Moskve nebola vopred verejne oznámená. Informácia do médií prenikla po tom, ako o tejto ceste Fica hovoril v sobotu srbský prezident Aleksandar Vučič v rozhovore pre srbskú televíziu Happy. Podľa jeho vtedajších informácií však k ceste malo dôjsť až v pondelok.
Dnes som dostal množstvo otázok od novinárov ohľadom Ficovej cesty do Moskvy. V skutočnosti po našej diskusii v Bruseli za prítomnosti všetkých lídrov Európy nič už neprekvapuje.
My bojujeme za životy, Fico bojuje za peniaze, no pravdepodobne nie pre Slovensko. Tieňové dohody s…
— Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський (@ZelenskyyUa) December 23, 2024
Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier vyjadril sústrasť príbuzným obetí z Magdeburgu.
Frank-Walter Steinmeier vyzýva vo svojom tradičnom vianočnom prejave nemeckú spoločnosť na to, aby sa po nedávnom útoku v meste Magdeburg zjednotila.
„Nenávisť a násilie nesmú mať posledné slovo. Nenechajme sa rozdeliť. Držme spolu," tvrdí Steinmeier vo vopred nahratom prejave, ktorého text zverejnili v noci na utorok nemecké médiá, hoci vysielať by sa mal až v stredu - na Prvý sviatok vianočný, uvádza stanica Deutsche Welle.
Mnohí ľudia budú mať podľa nemeckého prezidenta počas Vianoc ťažké srdce alebo sa budú cítiť nesvoji, neistí, možno aj vystrašení. „Všetky tieto pocity sú pochopiteľné. Nesmú nás však ovládať a nesmú nás paralyzovať," dodáva.
Nemecký prezident ďalej vyjadruje sústrasť príbuzným obetí z Magdeburgu. „So svojou bolesťou nie ste sami. Ľudia v celej našej krajine cítia a smútia s vami," hovorí.
Znemožnenie jej kandidatúry však môže ešte viac prehĺbiť už aj tak napäté vzťahy medzi Kosovom a Srbskom, a to napriek úsiliu medzinárodného spoločenstva o ich normalizáciu.
Kosovská ústredná volebná komisia zakázala v pondelok srbskej politickej strane Srpska lista (Srbská kandidátka) kandidovať v nadchádzajúcich parlamentných voľbách. Odôvodnila to nacionalistickým postojom tejto tamojšej najsilnejšej strany kosovských Srbov a jej blízkymi väzbami na Belehrad.
Niektorí členovia komisie spomenuli, že líder Srbskej Lisy Zlatan Elek „nikdy nehovoril o Kosove ako o nezávislej republike", ale ako o "Kosove a Metohiji", čo je názov srbskej autonómnej provincie Kosovo, ako ju označuje Belehrad.
Predstavitelia komisie tiež infromovalli, že táto strana udržiava blízke vzťahy so srbským prezidentom Aleksandrom Vučičom a ďalšími srbskými lídrami, ktorí taktiež odmietajú uznať nezávislosť Kosova.
Incident sa mal odohrať počas ceremónie „dôstojného odovzdania“ tiel padlých vojakov na leteckej základni Dover v štáte Delaware.
Prezident Joe Biden sa ocitol pod paľbou kritiky po tom, ako rodiny mariňákov zabitých v Afganistane uviedli, že ich nechal čakať niekoľko hodín, kým si údajne zdriemol na palube Air Force One.
K tragédii došlo 26. augusta 2021, keď teroristi z Talibanu zaútočili na Abbey Gate na letisku v Kábule. Výbuch zabil 13 amerických vojakov a viac ako 170 Afgancov, pričom útok nastal v posledných dňoch chaotického stiahnutia amerických síl z krajiny.
„Biden nás nechal čakať ďalšie tri hodiny na prijatie tiel našich mŕtvych rodinných príslušníkov,“ uviedla Roice McCollum, sestra jedného z padlých vojakov. Podobné tvrdenia potvrdili aj ďalší príbuzní, ktorí prezidentovo správanie označili za urážku pamiatky ich blízkych.
Biely dom však tieto obvinenia odmieta. „Toto tvrdenie je nepravdivé,“ oponoval hovorca prezidenta, ktorý zdôraznil, že Biden si váži obetu vojakov a ich rodín. Prezident vo svojom vyhlásení pri príležitosti 4. výročia útoku na Abbey Gate povedal, že „sme týmto vlastencom a ich rodinám dlžní svätý dlh, ktorý nikdy neprestaneme splácať“.
Situáciu zhoršil aj fakt, že počas ceremónie v Doveri bol Biden zachytený, ako si kontroluje hodinky, čo rodiny padlých vnímali ako ďalší prejav neúcty.
Vianoce sú symbolom pokoja, no pre niektorých môžu byť aj obdobím náročných emócií.
„Deti a mladí ľudia, ktorí sa počas sviatkov ocitnú v ťažkej situácii alebo potrebujú podporu, sa môžu kedykoľvek obrátiť na odborníkov prostredníctvom bezplatného a anonymného telefónneho čísla 116111, rovnako denne prostredníctvom četu na stránke LDI," informovala riaditeľka komunikačno-poradenskej podpornej linky Táňa Ivanič Rybanská.
„Nie každý prežíva sviatky ako čas radosti. Aj deti a mladí ľudia môžu zažiť osamelosť, hoci sú so svojimi rodinami," upozornila. Poukázala na to, že psychický nepokoj vie spôsobiť stres z príprav sviatkov, sprevádzaný konfliktmi i rozdielnymi názormi.
„Znížiť radosť Vianoc vedia niekedy aj hektické rodinné stretnutia," dodala.
Spolu s ďalšími odborníkmi zdôraznila, že obdobie vianočných sviatkov nemusia diktovať zaužívané zvyky, čaro sviatkov môže, naopak, zvýrazňovať to, že ich ľudia prispôsobia svojim jedinečným potrebám.
K prežitiu radostných a pohodových Vianoc preto odborníci z LDI odporúčajú venovať sa radostným aktivitám a dopriať si čas pre seba. Znížiť stres a prispieť k rodinnej pohode podľa nich pomôže aj ochota podieľať sa na príprave sviatkov. Vianoce by rovnako mali byť čas na obmedzenie sociálnych sietí, ktoré vytvárajú tlak na porovnávanie.
Vyšetrovatelia Kongresu zistili, že 42-ročný Matt Gaetz porušil viacero floridských zákonov o sexuálne nevhodnom správaní, no zbavili ho podozrenia z porušenia federálneho zákona o obchodovaní so sexom.
„Výbor zistil, že existujú závažné dôkazy o tom, že zástupca Matt Gaetz porušil pravidlá Snemovne reprezentantov a ďalšie normy správania, ktoré zakazujú prostitúciu, znásilnenie, užívanie nedovolených drog, neprípustné dary, osobitné výhody alebo privilégiá a marenie práce Kongresu," píše sa v 37-stranovej správe, na ktorej sa podieľali demokratickí i republikánski kongresmani.
V správe sa uvádzajú Gaetzove platby v celkovej výške viac než 90-tisíc dolárov 12 ženám "pravdepodobne v súvislosti so sexuálnou aktivitou a/alebo užívaním drog" v rokoch 2017 až 2020.
V jednom prípade údajne išlo o 17-ročné dievča, ktoré výboru povedalo, že malo s Gaetzom dvakrát sex na večierku v júli 2017. Gaetz mal vraj tiež sex so štyrmi ženami a užil extázu počas cesty na Bahamy v roku 2018.
Všetky ženy, ktoré vypovedali, uviedli, že sexuálne styky s Gaetzom boli dobrovoľné, napísala stanica CBS. Exkongresman v písomných odpovediach pre výbor poprel, že by mal pohlavný styk s neplnoletou osobou.
Gaetz obvinenia opakovane popiera a odvoláva sa na rozhodnutie ministerstva spravodlivosti, ktoré ho po vyšetrovaní v roku 2023 neobvinilo. Etický výbor sa snaží zablokovať zverejnenie záverov takmer päť rokov trvajúceho vyšetrovania.
Pôvodne sa výbor rozhodol správu nezverejniť, no v decembri sa k demokratom pridal aj jeden republikán, čo umožnilo jej zverejnenie. Gaetz rezignoval na funkciu kongresmana po tom, čo ho Trump nominoval na ministra spravodlivosti, pričom jeho náhradníčkou sa stala Pam Bondiová.
Bidenov krok prichádza len mesiac pred možným návratom Donalda Trumpa do oválnej pracovne, ktorý sľubuje obnovenie federálnych popráv.
Americký prezident zmiernil v pondelok tresty smrti pre 37 väzňov vo federálnych celách smrti. Títo muži, odsúdení za vraždu, si namiesto popravy odpykajú doživotné tresty bez možnosti podmienečného prepustenia.
Aj napriek zmierneniu trestov zostávajú vo federálnych celách smrti traja muži odsúdení za masové vraždy: Robert D. Bowers, ktorý v roku 2018 zabil 11 ľudí v synagóge v Pittsburghu, Dylann Roof, ktorý v roku 2015 zavraždil deväť černošských farníkov v Charlestone, a Džochar Carnajev, spolupáchateľ bombového útoku na Bostonský maratón v roku 2013.
Biden v kampani v roku 2020 presadzoval zrušenie federálneho trestu smrti, no Kongres túto legislatívu neschválil. Počas jeho vlády ministerstvo spravodlivosti vyhlásilo moratórium na federálne popravy. „Nemôžem stáť bokom a dovoliť novej administratíve obnoviť popravy, ktoré som zastavil,“ uviedol prezident vo vyhlásení. Dodal, že jeho rozhodnutie je v súlade s jeho snahou zabrániť popravám, okrem prípadov terorizmu a masových vrážd.
Rozhodnutie amerického vodcu podporili náboženskí lídri, skupiny na ochranu občianskych práv a rodiny obetí. Medzi tými, ktorí tresty smrti obhajujú, patrí Donald Trump, ktorý počas svojho prvého funkčného obdobia obnovil federálne popravy a plánuje ich rozšírenie.
Biden je pod tlakom demokratov, aby pred koncom svojho funkčného obdobia prijal ďalšie opatrenia na zmiernenie trestov. Podľa jeho kritikov však nevyužíva svoju moc dostatočne.
Rozhodnutie dosluhujúceho prezidenta otvorene prostredníctvom siete X kritizoval senátor John Kennedy. "Je strašné, že prezident Biden udelil milosť niektorým z najobludnejších vrahov nášho národa. Ich obete si zaslúžia niečo lepšie a spravodlivosť vyžaduje viac. Tu je ukážka odporných vrahov a násilníkov, ktorí dnes ráno oslavujú vo svojich celách," napísal.
Hlavným dôvodom je údajná „nedostatočná interakcia“ medzi messengerom a ruskými orgánmi činnými v trestnom konaní.
Ruská Štátna duma už prijala kroky, ktoré by mohli viesť k zablokovaniu aplikácie WhatsApp. Oleg Matveičev a Andrej Svincov, podpredsedovia Výboru pre informačnú politiku, upozornili, že sociálna sieť často slúži ako platforma na komunikáciu extrémistov a teroristov, pričom odmieta spolupracovať s miestnymi autoritami.
„WhatsApp nemá žiadny kontakt s našimi orgánmi činnými v trestnom konaní,“ vyhlásil Matveičev a upozornil na prípady, keď platformu údajne využívali páchatelia teroristických útokov. Dodal, že ruské orgány očakávajú reakciu aplikácie na ich požiadavky, najmä v oblasti moderovania a zdieľania informácií.
Podľa dostupných informácií sa WhatsApp stal 20. decembra súčasťou ruského registra organizátorov šírenia informácií. Tento štatút umožňuje Federálnej bezpečnostnej službe požadovať prístup k dešifrovacím kľúčom používateľskej komunikácie.
Ak aplikácia tieto požiadavky nesplní, hrozí jej zablokovanie. Podobný osud sa v minulosti pokúsili ruské orgány uplatniť na Telegram, ktorý sa však tlaku ubránil.
V tejto situácii ruské orgány údajne testujú alternatívy, ako je domáci messenger od spoločnosti VK, vyvinutý na platforme TamTam. Plánovanému kroku sa podľa Andreja Svincova dá vyhnúť, ak začne dodržiavať ruské právne predpisy.
WhatsApp je momentálne jedinou službou spoločnosti Meta, ktorá v Rusku zostáva dostupná. Facebook a Instagram boli zakázané v roku 2022, čo naznačuje pokračujúcu snahu ruskej vlády o reguláciu a kontrolu digitálnych platforiem na svojom území.
Rokovania medzi Putinom a Trumpom by mohli byť kľúčové pre budúce vzťahy medzi Ruskom a Spojenými štátmi, ktoré sú aktuálne poznačené politickými a bezpečnostnými napätiami.
„V tejto súvislosti sme už dostali niekoľko návrhov od rôznych krajín. Nebudem hovoriť, ktoré krajiny to sú. Ale takéto návrhy boli a sú predkladané,“ uviedol Jurij Ušakov, asistent ruského lídra, počas brífingu s novinármi..
Jeho vyjadrenie prišlo v reakcii na otázku, či premiéri Maďarska Viktor Orbán a Slovenska Robert Fico ponúkli svoje krajiny ako miesto pre stretnutie medzi Putinom a Trumpom. Ušakov konkrétne štáty nemenoval.
Na Štedrý deň bude podľa predpovede počasie najnepriaznivejšie.
Najmä na západe, východe a Gemeri môže v utorok vietor miestami v nárazoch presahovať 70 a ojedinele až 100 kilometrov za hodinu. Upozorňuje na to Slovenský hydrometeorologický ústav na sociálnej sieti s tým, že na snehovej pokrývke sa budú lokálne vytvárať aj snehové jazyky.
"Najnepriaznivejšie počasie počas vianočných sviatkov pripadne na Štedrý deň," upozornili meteorológovia. Spomínajú aj nebezpečný jav - padavý vietor. "Ide o dôsledok vlny vzniknutej približne vo výške hrebeňa pohoria, ktorá sa prejavuje zosilnením vetra na záveternej strane pohoria," vysvetlili.
Ústav tvrdí, že je náročné predpovedať, do akej nadmorskej výšky až vlna v závetrí konkrétneho pohoria prepadne, no v aktuálnej situácii je najvyššie riziko za pohoriami na východnom Slovensku a Gemeri s vyššou nadmorskou výškou ako 1000 metrov nad morom s hrebeňom orientovaným v smere od západu na východ.
Silno veterno však bude aj na horách, pričom víchrica sa môže vyskytnúť nielen vo vysokých polohách Tatier, ale aj v pohoriach s nadmorskou výškou okolo 1000 metrov nad morom. "Okrem toho tieto podmienky povedú aj k zosilňovaniu prúdenia v lokálnych zúženinách, ako napríklad v Košickej kotline a vo Východoslovenskej nížine i v ďalších," spresnili meteorológovia. Tam okrem silných nárazov očakávajú aj vyššiu priemernú rýchlosť vetra až okolo 60 kilometrov za hodinu.
Snehových zrážok na Štedrý deň podľa meteorológov veľa nebude, vyskytnú sa len slabé a najmä na severe.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok informoval, že v ruskej Kurskej oblasti padlo alebo bolo zranených viac ako 3-tisíc severokórejských vojakov.
Tieto straty sú dôsledkom nasadenia vojsk KĽDR na podporu ruských síl, ktoré sa snažia odraziť ukrajinské jednotky. Tie získali niekoľko stoviek kilometrov štvorcových, avšak následne ich Rusi vytlačili. K Pchjongjangu a Moskve došlo k podpísaniu zmluvy o „komplexnom strategickom partnerstve“, čo zvyšuje obavy Ukrajiny z ďalšej eskalácie konfliktu.
Zelenskyj vyjadril znepokojenie nad možnosťou, že Severná Kórea pošle do bojov ďalšie posily, vrátane vojenských technológií, informoval portál echo24.cz. Okrem toho upozornil, že spolupráca medzi Moskvou a Pchjongjangom môže viesť k destabilizácii Kórejského polostrova a zvýšiť globálne bezpečnostné riziká, najmä v oblasti šírenia vojenských technológií.
Z juhokórejských spravodajských informácií vyplýva, že Severná Kórea by mohla do oblasti poslať ďalších vojakov alebo vykonať rotáciu tých, ktorí už v Kursku bojujú. Podľa juhokórejských odhadov severokórejské straty v bojoch v tejto oblasti presahujú 100 mŕtvych a tisíc zranených.
Ruský presun signalizuje možné prípravy na ofenzívu
Líder sa zároveň vyjadril k presunu ruských vojsk z Kurskej oblasti na okupované územia ukrajinskej Chersonskej oblasti. Podľa ukrajinských informácií sú ruskí vojaci, konkrétne príslušníci 810. samostatnej gardovej námornej brigády Čiernomorskej flotily, presúvaní do Chersonu, čo môže naznačovať pripravovanú ofenzívu.
Tento presun má byť dokončený do konca decembra alebo začiatku januára. Ukrajinské úrady varujú, že ruské sily môžu zintenzívniť operácie aj v oblasti Záporožia a na pravobrežnej časti Chersonskej oblasti.
Ukrajinskí vojenskí experti však vyjadrili pochybnosti, že Rusi budú schopní úspešne prekročiť rieku Dneper, ktorá predstavuje významnú prírodnú prekážku. Expert Pavlo Narožnyj upozorňuje na problémy s presunom a použitím techniky, keďže Rusi používajú civilné člny, ktoré nie sú pripravené na vojenské operácie a budú náchylné na útoky z ukrajinských pozícií.
Zatiaľ čo Ukrajina monitoruje vývoj na fronte, Zelenskyj varuje pred rastúcim nebezpečenstvom destabilizácie v regióne, pričom súčasné vojenské aktivity naznačujú, že konflikt môže ešte eskalovať.
Nemecko poskytlo Ukrajine rozsiahly balík vojenskej pomoci vrátane tankov a systémov protivzdušnej obrany, oznámilo v pondelok ukrajinské ministerstvo obrany.
Balík, ktorého dodanie potvrdila aj samotná nemecká vláda, zahŕňa 15 bojových tankov Leopard 1 A5, dva protilietadlové tanky Gepard, samohybné húfnice Panzerhaubitze 2000, dva systémy protivzdušnej obrany typu IRIS-T a dva systémy protivzdušnej obrany Patriot.
V boji proti ruským útokom dronmi a raketami, ktoré sa v posledných týždňoch zintenzívnili, sú pre Ukrajinu obzvlášť dôležité protilietadlové systémy.
Nemecká vláda uviedla, že dodanie ďalších systémov IRIS-T prisľúbila v roku 2023. Nemecko teraz poskytlo Ukrajine ďalších 65-tisíc nábojov pre protilietadlové tanky Gepard a ďalšiu muníciu pre systémy IRIS-T.
Berlín dodal Kyjevu aj rakety vzduch-vzduch AIM-9L/I Sidewinder. Nemecký balík zahŕňa aj nákladné vozidlá, bezpilotné lietadlá, radarové systémy a muníciu.
Nemecko na podporu Ukrajiny už poskytlo alebo prisľúbilo vojenskú pomoc vo výške 28 miliárd eur. Nemecko je po Spojených štátoch druhým najväčším podporovateľom Ukrajiny v objeme zaslanej vojenskej pomoci.
Prezident Cypru Nikos Christodoulides chce takto chrániť kresťanov a ďalšie náboženské menšiny na Blízkom východe.
Hlava štátu zdôraznila význam ochrany náboženských slobôd v regióne a podporu menšín prostredníctvom dialógu s blízkovýchodnými štátmi. „Našou snahou bude posilniť práva týchto menšín a podporiť udržateľné riešenia ich problémov,“ povedal.
Cyperská vláda zároveň oznámila, že za osobitnú zástupkyňu bola vymenovaná Thessalia Salina Shambosová, politická riaditeľka cyperského ministerstva zahraničných vecí a bývalá veľvyslankyňa v Izraeli. Shambosová bude zodpovedná za dialóg s regiónom a podporu náboženských skupín v rámci EÚ.
Toto oznámenie prichádza v čase, keď kresťania a iné menšiny na Blízkom východe čelia veľkým ťažkostiam, najmä po páde režimu Bašára Asada v Sýrii a intenzifikovaných bojoch medzi Izraelom a Hamasom v Gaze.
Podľa cyperského ministra zahraničných vecí Constantinos Kombosa bude Shambosová dôležitou súčasťou úsilia Cyperskej republiky podporiť náboženské komunity v regióne. Kombos ocenil jej odborné schopnosti a skúsenosti, ktoré nadobudla počas svojej diplomatickej kariéry.
Shambosová sa bude zameriavať na ochranu náboženského a kultúrneho dedičstva, podporu humanitárnych projektov a rozvojových iniciatív, ako aj na zlepšenie postavenia kresťanských menšín v politických procesoch Blízkeho východu. Štát sa chce aj naďalej profilovať ako most medzi Európskou úniou a Blízkovýchodnými štátmi a podporovať stabilitu a mier v tomto nestabilnom regióne.
Vzhľadom na geografickú a historickú úlohu Cypru, ako jedinej kresťanskej krajiny v regióne, je tento krok dôležitým signálom jeho odhodlania chrániť menšiny a prispieť k vytváraniu stabilných a spravodlivých podmienok na Blízkom východe.
Generálny riaditeľ Volkswagenu Oliver Blume konštatoval, že ide o „dobrú správu“, ktorá má spoločnosti umožniť konkurenčnú výrobu a dlhodobú stabilitu ako zamestnávateľa.
Firma dosiahla dohodu s odbormi, na základe ktorej automobilka zruší 35-tisíc pracovných miest.
Dohoda je výsledkom mesiacov napätia medzi vedením a zamestnancami, ktoré vyvrcholilo decembrovým štrajkom viac ako 100-tisíc pracovníkov. Blume označil opatrenia za „rozhodujúci kurz do budúcnosti“ a zdôraznil, že zníženie kapacít v nemeckých závodoch je nevyhnutné pre zabezpečenie hospodárnosti.
Rokovania s odbormi začali už v septembri, pričom Volkswagen čelí silnej konkurencii lacnejších čínskych výrobcov a nižšiemu dopytu v Európe. Spomalený rast predaja elektrických vozidiel tiež tlačil na potrebu reštrukturalizácie.
Prvotný zámer zatvoriť tri závody a znížiť kapacitu ďalších bol oznámený koncom októbra, čo vyvolalo ostré reakcie zamestnancov. Dohoda z piatka však pomohla odvrátiť rozsiahle štrajky, ktoré by mohli spoločnosť ešte viac oslabiť.
Blume zdôraznil, že prijaté opatrenia sú nevyhnutným základom na udržanie Volkswagenu ako konkurencieschopného výrobcu a spoľahlivého zamestnávateľa v budúcnosti.
Keď Françoisa Bayroua prezident Emmanuel Macron v piatok vymenoval na post šéfa kabinetu, ratingová agentúra Moody’s v ten istý deň nečakane znížila rating Francúzska z AA2 na AA3, pričom uviedla, že budúca vláda výrazne deficit nezníži.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vymenoval vládu centristického premiéra Francoisa Bayroua. Mená členov už štvrtého kabinetu v priebehu jedného roka predstavil v pondelok večer generálny tajomník Elyzejského paláca Alexis Kohler.
Na svojich postoch podľa neho zostávajú minister vnútra Bruno Retailleau i šéf rezortu diplomacie Jean-Noël Barrot.
V novej vláde budú aj dvaja bývalí premiéri - Manuel Valls sa vráti na post ministra pre zámorské územia a Élisabeth Borneová bude ministerskou školstva. Exminister vnútra Gérald Darmanin sa stane ministrom spravodlivosti. Ministrom financií bude bankár Éric Lombard.
Sedemdesiattriročný premiér Bayrou bol vymenovaný už 13. decembra a chcel, aby bola jeho vláda predstavená už uplynulý víkend, respektíve pred Vianocami. Posledných takmer desať dní sa podľa Reuters usiloval zostaviť vládu, ktorá by bola schopná prežiť potenciálne hlasovanie o nedôvere iniciované krajnou pravicou i ľavicou. Jeho prioritou bude podľa francúzskych médií zabezpečiť rozpočet na budúci rok.
Všeobecne očakávané predstavenie kabinetu bolo v nedeľu odložené a v pondelok Elyzejský palác informoval, že ho nepredstaví skôr ako v pondelok večer z dôvodu dňa smútku na pamiatku obetí tropickej cyklóny Chido, ktorá zdevastovala ostrov Mayotte v Indickom oceáne.
Magazín Politico píše, že ešte pred oficiálnym predstavením viacerí politici i komentátori vo Francúzsku kritizovali zloženie kabinetu za to, že ustupuje niektorým požiadavkám krajnej pravice.
Francúzska politika sa podľa AFP ocitla v patovej situácii, odkedy Macron v lete vyhlásil predčasné parlamentné voľby, po ktorých ani jedna z politických strán nezískala v Národnom zhromaždení väčšinu.
Krajina sa navyše ponorila do ďalšieho politického chaosu, keď poslanci začiatkom decembra vyslovili vláde Michela Barniera nedôveru. Dôvodom bola skutočnosť, že Barnier využil svoju právomoc na presadenie návrhu zákona o rozpočte sociálneho zabezpečenia bez hlasovania v parlamente.
Stal sa tak vôbec najkratšie slúžiacim premiérom za obdobie francúzskej Piatej republiky, ktorá existuje od roku 1958.
Členmi Eurázijskej ekonomickej únie sú Rusko, Arménsko, Bielorusko, Kazachstan a Kirgizsko.
„Najprv sa uskutoční stretnutie s malým počtom účastníkov, na ktorom lídri súkromne prediskutujú niektoré dôležité praktické otázky, najmä vytvorenie spoločného trhu s plynom tejto ekonomickej únie a pokrok pri formovaní spoločných trhov s ropou a ropnými produktmi," povedal novinárom v pondelok poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov.
Dodal, že na záver samitu, ktorý sa uskutoční v Leningradskej oblasti, plánujú lídri podpísať viac ako 20 dokumentov.
Krajina trpí jednou z najhorších humanitárnych kríz na svete.
Medzinárodná humanitárna organizácia Lekári bez hraníc (MSF) uviedla, že každý deň prekročí hranice do Južného Sudánu až 5-tisíc ľudí. Organizácia Spojených národov (OSN) pred časom odhadovala vyšší počet, a to 7-tisíc až 10-tisíc osôb denne.
V tejto africkej krajine od roku 2023 zúri vojna medzi armádou vedenou faktickým lídrom krajiny generálom Abdalom Fattáhom Burhánom a polovojenskými Silami rýchlej podpory (RSF), ktoré vedie Burhánov niekdajší zástupca Muhammad Hamdán Daklú. V dôsledku vojny zahynuli desaťtisíce ľudí a milióny boli vysídlené.
Emanuele Montobbio, koordinátor MSF pre núdzové situácie v meste Renk nachádzajúcom sa v blízkosti tranzitného centra, v ktorom sa podľa OSN nachádza približne 17-tisíc ľudí, tvrdí, že na poskytovaní starostlivosti spolupracujú s Medzinárodným výborom Červeného kríža (MVČK).
„Ale situácia je úplne ohromujúca a nestačí to," uviedol. Zariadenia sa podľa neho rozširujú, avšak „viac než 100 zranených pacientov, z ktorých mnohí majú vážne zranenia, stále čaká na operáciu".
Južný Sudán nie je dostatočne vybavený na príchod tisícov ľudí utekajúcich pred vojnou, píše AFP. Samotná krajina totiž bojuje s násilím, chudobou a prírodnými katastrofami. Mnoho obyvateľov Južného Sudánu žije v táboroch pre vnútorne vysídlených ľudí a podľa MSF sú vystavení „alarmujúcemu a rapídnemu nárastu" prípadov cholery.
MSF dodala, že v dôsledku epidémie zomrelo v štáte Unity, známom aj ako Západný horný Níl, 92 ľudí a v meste Bentiu lekári za uplynulé štyri týždne ošetrili viac ako 1 210 ľudí. Desiatky úmrtí hlásili aj z rozľahlých táborov neďaleko mesta hlavného mesta Džuba.
„To, čoho sme svedkami, nie je len vypuknutie cholery, je to výsledok systémového zanedbávania," povedal vedúci misie MSF v Južnom Sudáne Mamman Mustapha. Dodal, že bez okamžitých opatrení je možné, že počet prípadov cholery v najbližších dňoch a týždňoch prudko vzrastie.
Úrady v Chorvátsku a Bosne a Hercegovine vyzvali tamojších obyvateľov, aby sa v dôsledku nepriaznivého počasia vyhli cestovaniu.
Väčšinu ciest vrátane niekoľkých úsekov diaľnice v regióne Lika v strednej časti Chorvátska uzavreli. V dôsledku víchrice pozdĺž pobrežia Jadranského mora pozastavili aj trajektovú dopravu na ostrovy.
Úrady v Bosne na pondelok zrušili vyučovanie v školách na severozápade krajiny v dôsledku hustého sneženia. Viac než 200-tisíc domácností zostalo v tejto oblasti bez dodávok elektriny. Vo viacerých častiach regiónu bola pozastavená nákladná doprava.
Vodiči v Bosne dostali varovanie, aby jazdili „mimoriadne opatrne" a nevybrali sa na cesty bez zimného vybavenia.
V slovinských Alpách uviazli dvaja maďarskí horolezci. V dôsledku hustého sneženia a silného vetra po nich neúspešne pátrajú už od nedele.
Snehovú kalamitu očakávajú aj v Srbsku. Tamojšie úrady už obyvateľov na západe krajiny vyzvali, aby pokiaľ možno necestovali a pripravili sa na možné výpadky elektriny. Husté sneženie už zaznamenali v popoludňajších hodinách v pohorí Tara. V jeho okolí došlo už aj k obmedzeniam dopravy, uvádza srbský spravodajský server B92.
Ťažobný priemysel je hneď po poľnohospodárstve druhým najdôležitejším vývozným odvetvím Ukrajiny. Tretím najviac exportujúcim odvetvím sú informačné technológie.
Ruské ozbrojené sily sa v rámci ťaženia na strategické mesto Pokrovsk v Doneckej oblasti nachádzajú iba tri kilometre od najväčšej uhoľnej bane na Ukrajine. V pondelok o tom informovala ruská tlačová agentúra TASS.
Rusi tvrdia, že ukrajinská armáda už začala s evakuáciou civilného obyvateľstva z okolitých dedín, predovšetkým z obce Udačne, ktorá sa nachádza v bezprostrednej blízkosti ťažobného podniku.
Tvrdenia Moskvy však nie je možné nezávisle overiť. Podľa poslednej aktualizácie máp amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) alebo ukrajinskej monitorovacej skupiny Deep State je vzdialenosť ruských pozícií od bane zhruba dvojnásobná, hoci nie je vylúčené, že situácia sa v uplynulých hodinách skutočne zmenila v prospech útočníkov.
Ukrajina môže prísť o polovicu produkcie ocele
Ak by sa Rusom podarilo baňu obsadiť, Ukrajina by mohla prísť o polovicu domácej produkcie ocele. Podnik totiž zabezpečuje koksovateľné uhlie, ktoré je životne dôležité pre tamojší hutnícky priemysel.
Oleksandr Kalenkov, prezident Ukrmetallurgprom, ukrajinskej asociácie kovopriemyselných spoločností, v septembri vysvetlil, že produkcia ocele na Ukrajine sa počas dvoch rokov invázie pohybovala medzi šesť a šesť a pol miliónmi ton ročne. Po obsadení Pokrovska by mohlo toto číslo klesnúť na iba dva až tri milióny.
Producenti preto podľa agentúry Reuters dúfajú, že v prípade obsadenia bane ruskými vojskami nájdu alternatívne zdroje koksovateľného uhlia z iných častí Ukrajiny, ale nevyhnutne bude potrebný dovoz, čo zvýši náklady.
Problém tiež zvyšuje náročnosť dovozu uhlia v dôsledku vojenských rizík a skutočnosť, že ukrajinské prístavy sú vhodnejšie na vývoz ako na dovoz. Import uhlia takisto výrazne zvýši výrobné náklady, čím sa ukrajinská oceľ stane na svetových trhoch menej konkurencieschopnou.
Alternatívne zdroje uhlia by mohli pochádzať z USA a afrických krajín vrátane Južnej Afriky. Niektoré spoločnosti, ako napríklad ArcelorMittal Kryvyi Rih, už pre prípad prerušenia dodávok hromadia zásoby tejto komodity.
Foto: Facebook/Metinvest
Fungujú v obmedzenom režime
Prevádzka v objekte je už teraz obmedzená. Metinvest, najväčší ukrajinský výrobca ocele, vo vyhlásení z 12. decembra uviedol, že v bani v reakcii na ruské ostreľovanie zatvára jedno zo svojich ťažobných miest. Podľa denníka Kyiv Independent sa na území nachádzajú tri ťažobné lokality.
Podľa zdrojov Reuters od stredy minulého týždňa baňa funguje na 50 percent svojej kapacity. Nie je jasné, kedy a či bude Metinvest nútený zastaviť všetky operácie a evakuovať zamestnancov.
Oceliarsky gigant Metinvest už počas vojny čelil značným stratám. Firma v prvých dňoch rozsiahlej invázie napríklad prišla o neslávne známy závod Azovstal. Ten bol poslednou líniou obrany ukrajinských jednotiek proti ruskej okupácii Mariupolu.
Pripomeňme, že ťažobný priemysel je hneď po poľnohospodárstve druhým najdôležitejším vývozným odvetvím Ukrajiny. Tretím najviac exportujúcim odvetvím sú informačné technológie (IT).
Mesto chcú obkľúčiť
Podľa ukrajinského vojenského dôstojníka Vitalija Lytvyna používajú Rusi pri útoku na Pokrovsk bezpilotné lietadlá typu FPV [ovládané z pohľadu prvej osoby, pozn. red.], delostrelectvo, ale aj letectvo.
„Týmto spôsobom sa nepriateľ snaží znemožniť pohyb ozbrojených síl Ukrajiny priamo v meste, pretože práve tam prebieha logistika. Keď nepriateľ narazí na nejaké obranné pozície, chápe, že ak zničí logistiku, vyčerpá ich oveľa rýchlejšie,“ povedal Lytvyn.
Vojenský pozorovateľ Vitalij Kononučenko zopakoval, že Rusi zvolili pri útoku na Pokrovsk taktiku obkľúčenia. „Nepriateľ chce obísť Pokrovsk, používa inteligentnú taktiku. Keďže pouličné bitky môžu uviaznuť na dlhú dobu, útočia z bokov. Ruská federácia túto taktiku vyskúšala v Bachmute a potom ju použila prakticky vo všetkých okupovaných mestách. Takto obkľúčili Kurachove,“ povedal.
Prečo je Pokrovsk dôležitý
Ozrejmime, že Pokrovsk (do roku 2016 nazývaný Krasnoarmijsk) sa nachádza na kľúčovej diaľnici T054 spájajúcej niekoľko miest, ktoré v oblasti tvoria obranný oblúk, a je tiež významným logistickým uzlom ukrajinských ozbrojených síl. Štandard sa dôležitosti tejto zásobovacej tepny venoval v samostatnom článku.
Zmocnenie sa tohto sídla by ruskú armádu posunulo k dobytiu celej Doneckej oblasti vrátane veľkých miest ako Kramatorsk (160-tisíc obyvateľov), Slavjansk (vyše 100-tisíc obyvateľov) či Kosťantynivka (zhruba 70-tisíc obyvateľov). Vo všetkých prípadoch ide o predvojnovú a nie súčasnú populáciu.
Ruský prezident Vladimir Putin povedal, že hlavným taktickým cieľom Ruska je dobyť celý región Donbas. Rusko z neho aktuálne kontroluje 98,5 percenta Luhanskej oblasti a vyše 60 percent Doneckej oblasti.
Ak Pokrovsk padne, podľa amerického denníka Washington Post bude najväčším populačným centrom, ktoré Rusi obsadili od dobytia Bachmutu v máji roku 2023, teda za posledných približne 19 mesiacov. Pred vojnou v ňom žilo okolo 60-tisíc obyvateľov.
Päťdesiatročného Briana Thompsona zabil strelec začiatkom decembra na Manhattane v New Yorku, keď kráčal do hotela, kde sa konala konferencia investorov poisťovne UnitedHealthcare.
Luigi Mangione je podozrivý z vraždy generálneho riaditeľa najväčšej americkej zdravotnej poisťovne UnitedHealthcare Briana Thompsona, vykonanej podľa obvinenia teroristickým spôsobom.
Dvadsaťšesťročný Mangione sa pred súdom v New Yorku objavil aj minulý týždeň, vtedy však išlo o federálny proces. Mangione je obvinený na štátnej aj federálnej úrovni. Na tej federálnej by mohol dostať trest smrti, zatiaľ čo maximálny trest na úrovni štátu New York je doživotie bez podmienečného prepustenia, spresňuje agentúra AP.
Mangioneho zadržali policajti 9. decembra na základe tipu od zamestnancov pobočky reštaurácie McDonald's v meste Altoona v štáte Pensylvánia, kde ho našli v zdravotníckom rúšku a zimnej čiapke.
Mal otvorený notebook a policajtom predložil falošný preukaz totožnosti. Pri osobnej prehliadke uňho policajti našli zbraň vyrobenú pomocou 3D tlačiarne, ktorá bola použitá pri vražde Thompsona.
Premiér Robert Fico a ruský prezident Vladimir Putin sa počas nedeľňajšieho stretnutia v Moskve zhodli na dôležitosti obnovenia vzájomne prospešných bilaterálnych vzťahov.
Rokovanie oboch lídrov bolo hĺbkové a trvalo približne dve hodiny. V pondelok to novinárom povedal Putinov poradca Jurij Ušakov. "Obe strany sa vyslovili, že je dôležité - ba dokonca nevyhnutné - obnoviť tradičné, vzájomne výhodné väzby medzi oboma krajinami, predovšetkým v obchodnej a hospodárskej oblasti," dodal.
"Vážna diskusia" sa podľa jeho slov dotkla otázky energetiky a do hĺbky prebrali aj súčasnú situáciu na Ukrajine - vrátane spôsobov, ako vojnu ukončiť. Fico a Putin viedli podrobný rozhovor, ktorý sa niesol v konštruktívnej atmosfére, prezradil Ušakov. "Verím, že obe strany sú s jeho výsledkami spokojné," poznamenal.
Novinári sa ho tiež pýtali, či Fico alebo maďarský premiér Viktor Orbán ponúkli svoje krajiny ako platformy na rokovania medzi Putinom a novozvoleným americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Poradca Kremľa povedal, že takýchto návrhov dostala Moskva niekoľko od rôznych krajín, no odmietol ich konkretizovať.
Podľa Ušakova Fico prejavil záujem zúčastniť sa na oslavách 80. výročia konca druhej svetovej vojny 9. mája 2025 v Moskve. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na pondelkovom tlačovom brífingu predtým povedal, že Putin rád uvidí Fica aj ďalších zahraničných predstaviteľov na oslavách Dňa víťazstva.
Fico sa v nedeľu pracovne stretol v Moskve s Putinom, s ktorým podľa vlastného vyjadrenia hovoril o vojenskej situácii na Ukrajine, možnostiach mierového riešenia konfliktu, ako aj bilaterálnych vzťahoch Slovenska a Ruska. Ako dodal, slovensko-ruské vzťahy chce štandardizovať. Stretnutie s ruským prezidentom označil za reakciu na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a jeho postoj, že je proti tranzitu zemného plynu cez Ukrajinu na slovenské územie.
Zelenskyj v pondelok cestu slovenského premiéra do Ruska kritizoval. V príspevku napísanom aj v slovenčine na sociálnej sieti X uviedol, že Fico "chce pomôcť Rusku vytlačiť americký plyn a energetické zdroje iných partnerov z Európy, čo naznačuje, že chce pomôcť Putinovi zarobiť peniaze na financovanie vojny a oslabenie Európy".
Veľvyslanec Spojeného kráľovstva, ktorého nominoval premiér Keir Starmer, plánuje využiť ponuku lídra protiimigračnej strany Reform UK, ktorú Nigel Farage vyslovil pred niekoľkými dňami, píše denník Telegraph.
Anonymné zdroje z okolia labouristu Petra Mandelsona pre denník spresnili, že budúci veľvyslanec vo Washingtone hodlá využiť spoluprácu s tvrdo pravicovými politikmi napriek varovaniam materskej strany z obavy, že by to „pozdvihlo“ ich vec.
Mandelson stojí pred náročnou úlohou – presvedčiť zvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa, aby po svojej inaugurácii 20. januára neuvalil prísne clá na dovoz z Británie. Labouristická strana sa snažila nereagovať na návrhy Reform UK na pomoc pri „zvládaní“ Trumpovho temperamentu.
„Som si istý, že takýto názor by niektorí zastávali, ale nie tí, ktorí potrebujú viesť vzťahy medzi Spojeným kráľovstvom a USA čo najoptimálnejším spôsobom,“ povedal pre Telegraph zdroj blízky lordovi Mandelsonovi, exministrovi obchodu.
Zdroj predpokladá, že Mandelson bude stáť za svojimi výrokmi, ktoré v novembri vyslovil v podcaste denníka Times. Vládu vyzval, aby „prehltla svoju pýchu“ a „neignorovala“ Faragea vo veci zlepšenia vzťahov medzi Londýnom a Washingtonom.
Príslušníci izraelskej tajnej služby vo výslužbe anonymne vystúpili v relácii 60 Minutes televízie CBS News, v ktorej pripomenuli útok komunikačnými zariadeniami z konca septembra, ktoré používali šíitskí militanti hnutia Hizballáh.
„Cieľom nebolo zabíjanie teroristov Hizballáhu,“ povedal jeden z bývalých agentov s krycím menom Gabriel. „Ak je dotyčný mŕtvy, tak je mŕtvy. Ale ak je zranený, musíte ho vziať do nemocnice, postarať sa o neho.“
„Títo ľudia bez rúk a očí sú živým dôkazom toho, že chodia po Libanone a hovoria ‚nezahrávajte si s nami‘. Sú chodiacim dôkazom našej nadradenosti na celom Blízkom východe,“ vyhlásil.
Pagery podľa agentúry Reuters zabili či zranili približne 1 500 militantov, celkový počet zranených však bol až 3 500 ľudí.
Prvé výbuchy pagerov zaznamenali 17. septembra, teda len asi týždeň pred začiatkom „obmedzenej“ pozemnej ofenzívy Izraela v južnom Libanone, odkiaľ od 8. októbra 2023 militanti Hizballáhu ostreľuje sever židovského štátu. O niekoľko dní neskôr začali vybuchovať aj vysielačky.
https://www.youtube.com/watch?v=FLUUUZWjfGk
„Takže Izrael predal toto zariadenie Hizballáhu. Hizballáh zaplatil za túto zbraň, ktorá sa mala použiť proti nim,“ povedala moderátorka Lesley Stahlová.
„Dostali dobrú cenu,“ odpovedal druhý agent s krycím menom Michael. „Máme neuveriteľnú škálu možností vytvárania zahraničných spoločností, ktoré sa nedajú nijako vystopovať do Izraela,“ pokračoval.
„Nastrčené spoločnosti nad nastrčenými spoločnosťami, aby sme ovplyvnili dodávateľský reťazec v náš prospech. Vytvárame predstieraný svet. Sme globálna výrobná spoločnosť. Píšeme scenár, sme režiséri, sme producenti, sme hlavní herci a svet je naše javisko,“ chválil sa ďalej druhý agent.
Tento obraz porovnal s filmom Truman Show s Jimom Carreym v hlavnej úlohe.
„Chceli sme, aby sa cítili zraniteľne,“ vysvetlil Michael s tým, že operáciou chcel Mosad „zasiať strach do sŕdc teroristov“. Aby sa však nestalo, že by sa pagery dostali do rúk civilistov, tým ponúkali zariadenia za premrštené ceny.
Prostriedky Medzinárodného menového fondu už boli prevedené na ukrajinské účty, vláda ich použije na kľúčové rozpočtové výdavky, oznámil v pondelok ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ.
Ide o šiestu tranžu z programu, z ktorého krajina už získala 9,8 miliardy dolárov, pripomenula agentúra DPA. Od roku 2022 dostáva Kyjev „bezprecedentnú“ podporu vo forme financií a obranného vybavenia, predovšetkým od západných krajín.
V novembri Šmyhaľ oznámil, že Ukrajina od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 dostala zo zahraničia už viac ako 100 miliárd dolárov. Veľká časť z tejto sumy je vo forme pôžičiek, doplnila DPA.
