Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Biden podpísal zákon, ktorým sa orliak bielohlavý stal symbolom USA aj oficiálne

Americký prezident Joe Biden podpísal zákon, ktorý mení a dopĺňa zákonník Spojených štátov tak, že orliaka bielohlavého - symbol moci a sily Spojených štátov viac ako 240 rokov - vyhlasuje za národný symbol.

V štátnom znaku Spojených štátov amerických, ktorý sa používa v oficiálnych dokumentoch, sa orliak bielohlavý objavuje od roku 1782. Pečať tvorí orol, olivová ratolesť, šípy, vlajkový štít, motto "E Pluribus Unum" (v preklade: Z mnohých jeden) a 13 hviezd.

Podoba orliaka bielohlavého sa tak objavuje na dokumentoch, prezidentskej vlajke i na vojenských vyznamenaniach či dolároch, uvádza sa na webe americkej administratívy. Oficiálnym národným symbolom však orliak nebol. Ide pritom o druh, ktorý je v Severnej Amerike pôvodný. Ako jediný druh výhradne severoamerických orlov a orliakov je od roku 1940 plne chránený.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Realitný trh by mal rásť aj v roku 2025, analytik očakáva sa aj zvyšovanie cien

Realitný trh sa v tomto roku vyvíjal priaznivo a dostal sa znovu na rastovú trajektóriu.

V rastovej fáze by mal zotrvať aj v roku 2025. V budúcom roku sa aj vplyvom konsolidačných opatrení očakáva zvyšovanie cien nehnuteľností, možný je dvojciferný medziročný nárast, zhodnotil analytik Realitnej únie SR Vladimír Kubrický.

„Realitný trh sa zo svojej podstaty vyznačuje veľkou zotrvačnosťou. Pokiaľ sa dostal v roku 2024 bez váhania do rastovej fázy, zotrvá v nej aj v roku 2025. Nič nenasvedčuje, že by to mohlo byť inak. Ceny nehnuteľností zvýšia aj konsolidačné opatrenia vlády. Domácnosti, ktoré ašpirujú na hypotéku, by to však mali zvládnuť. Platy ľuďom budú rásť a možnosti financovania nehnuteľností sa vplyvom nižších úrokov na úveroch budú zlepšovať. Sadzby na hypotéky by sa mali pohnúť od štyroch k trom percentám," priblížil analytik.

Realitný trh sa v roku 2024 podľa Kubrického vyvíjal priaznivo, keď sa znovu dostal na rastovú trajektóriu. K obratu došlo už začiatkom tohto roka, keď ceny nehnuteľností prestali stagnovať a začali mierne rásť. „Samotný odraz od cenového dna prebral kupujúcich z letargie. Prestali vyčkávať a vstúpili na trh, čo podporilo ďalšie zdražovanie," zhodnotil analytik. Doplnil, že podiel na oživení obchodovania mala aj Európska centrálna banka, ktorá počas roka štyrikrát znížila kľúčové úrokové sadzby.

„Na jeseň sa rozkývali aj záujemcovia o nehnuteľnosť, ktorí plánovali kúpu až v roku 2025. Predpokladané zvýšenie DPH z 20 percent na 23 percent od januára 2025 ich presvedčilo, že niet na čo čakať, lebo byty a rekonštrukcie budú už iba drahšie," uviedol Kubrický s tým, že na realitný trh vplýval aj priaznivý vývoj ekonomiky s rastúcou zamestnanosťou a rastom miezd.

Analytik predpokladá, že v roku 2025 ceny nehnuteľností po troch rokoch poskočia smerom nahor. Naposledy totiž ceny výraznejšie rástli v decembri 2021, pripomenul. „Realitný boom, pri ktorom by sa ceny zvyšovali o desiatky percent, nás síce nečaká, dvojciferný medziročný rast však nebude prekvapením. Napokon už tento rok vidíme, že Realitný barometer Realitnej únie SR, ktorý monitoruje ceny bytov v krajských mestách, je po 11 mesiacoch v pluse 10,2 percenta," priblížil.

Bytová výstavba zostáva v útlme. Ponuka nových bytov sa v roku 2025 veľmi zvyšovať nebude, Kubrický však predpokladá rast dopytu po bývaní.

(tasr)

Minúta  |  

Krajiny Únie spotrebúvajú zásoby plynu rekordným tempom, píše Financial Times

Zásoby plynu v EÚ sa míňajú najrýchlejšie od vypuknutia energetickej krízy spred troch rokov.

Zásoby plynu v skladovacích zariadeniach klesli od konca septembra do polovice decembra, podľa údajov organizácie Gas Infrastructure Europe, o približne 19 percent, informuje denník Financial Times.

V predchádzajúcich dvoch rokoch boli poklesy zásob v rovnakom období jednociferné. Dôvodom boli vyššie než priemerné teploty a nižší priemyselný dopyt spôsobený vysokými cenami plynu. Natasha Fieldingová z agentúry Argus Media uviedla, že Európa je tento rok nútená spoliehať sa viac na svoje podzemné zásoby, pretože dovozy skvapalneného LNG plynu tankermi poklesli a dopyt sa zvýšil.

Konkurenčný tlak a vyšší dopyt

Dovoz LNG do Európy ovplyvňuje aj zvýšený dopyt v Ázii, v ktorej ceny plynu ostali konkurencieschopné. Tento faktor spôsobil spomalenie dovozu LNG do Európy a zvýšenú závislosť na zásobách. Podobne rýchle čerpanie zásob sa naposledy zaznamenalo v roku 2021, keď Rusko obmedzilo dodávky plynu cez svoje potrubia ešte pred začiatkom vojny na Ukrajine.

Aktuálne sú zásoby plynu v EÚ na úrovni 75 percent, čo je mierne nad priemerom za posledných desať rokov. Na porovnanie, minulý rok boli zásoby v rovnakom období na úrovni 90 percent. Rýchle čerpanie zásob by mohlo budúci rok zvýšiť náklady na dopĺňanie, čo už signalizujú vyššie ceny plynu obchodovaného na letné obdobie v porovnaní so zimnými dodávkami.

Povinné ciele a geopolitické tlaky

Krajiny EÚ majú podľa Európskej komisie povinnosť naplniť zásobníky plynu na 90 percent kapacity do začiatku novembra. Niektoré štáty však zaznamenali prudšie poklesy zásob, keď napríklad v Holandsku klesli o 33 percent, vo Francúzsku o 28 percent.

Ďalším významným faktorom je očakávané ukončenie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu plynovodom Bratstvo na konci roka 2024. Ten aktuálne pokrýva päť percent dovozu plynu do EÚ.

Situáciu ďalej komplikujú geopolitické faktory. Novozvolený americký prezident Donald Trump pohrozil clami, ak EÚ nezvýši nákup amerického plynu. Katar medzitým varoval, že zastaví dodávky LNG, ak Európa presadí nové legislatívne pravidlá týkajúce sa emisií a pracovných podmienok.

Slovensko nie je jediné, kto má v Európe záujem o dodávky plynu z Ruska, uviedol Lavrov

Mohlo by Vás zaujímať Slovensko nie je jediné, kto má v Európe záujem o dodávky plynu z Ruska, uviedol Lavrov

Ruský plyn zažíva comeback v Česku

Dovoz ruského zemného plynu do Česka vzrástol medziročne o približne 530 percent, a to aj napriek tomu, že minulý rok česká vláda deklarovala, že na území Česka sa ruský plyn nenachádza. Od tej doby však zažíva ruský plyn na tomto území silný "comeback", takže Rusko je spolu s Nórskom suverénne najväčším importérom tejto komodity do ČR, uviedol tento týždeň hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda.

"Dovoz nórskeho plynu tento rok od januára do októbra medziročne klesol o bezmála 40 percent, pričom tento pokles kompenzujú práve dramaticky navýšené dodávky z Ruska. Zatiaľ čo vlani od januára do októbra Česko doviezlo z Ruska 145,6 tisíc ton plynu, tento rok v rovnakom období roku to bolo už 915,9 tisíc ton," vysvetlil odborník.

Kovanda pripomenul, že Česko získava ruský plyn sprostredkovane cez Slovensko, Maďarsko a donedávna aj Rakúsko, nie teda prostredníctvom priameho kontaktu s ruským exportérom Gazpromom. ČR tak v tomto roku taktiež využila výhody dovozu pomerne lacného ruského plynu, doplnil ekonóm.

Problém môže podľa neho predstavovať zastavenie tranzitu cez územie Ukrajiny, ku ktorému by malo dôjsť od nového roku, čo by mohlo viesť k výraznému poklesu dostupnosti ruského plynu v Česku.

"Túto situáciu sa teraz snaží zvrátiť najmä Slovensko. Zatiaľ ale nie je zrejmé, či sa premiérovi Ficovi podarilo pri rokovaní v Kremli nájsť riešenie, ktoré by umožnilo dodávky ruského plynu cez Ukrajinu aj v budúcom roku. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pred niekoľkými dňami zopakoval, že takýto tranzit neprichádza do úvahy," uzavrel Kovanda.

(mm)

Minúta  |  

Bratislavskí lekári ošetrili na Štedrý deň takmer 360 pacientov

Ľudí potrápili bolesti brucha, alkohol či kosť v hrdle.

S vážnymi zraneniami chrbtice skončil pacient po autonehode cestou na polnočnú omšu.

Pacienti prichádzali opäť s rôznymi zdravotnými problémami. Boli to napríklad bolesti brucha či piati ľudia, ktorým pri večeri zostala kosť v hrdle. Desať pacientov bolo intoxikovaných z pitia nadmerného množstva alkoholu a 17 pacientov prišlo so psychickými ťažkosťami.

„Urgenty navštívili aj ľudia, ktorí sa bez zjavnej príčiny a bez akýchkoľvek ťažkostí dožadovali vyšetrení, ako je MR, CT alebo žiadali od našich zdravotníkov kompletný obraz krvi," poznamenala hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) Eva Kliská.

(tasr)

Minúta  |  

Rusi chcú zhromažďovať údaje o polohe predplatiteľov mobilných služieb

Dáta používateľov majú byť podľa ministerstva anonymizované a budú slúžiť na zlepšenie verejnej správy.

Službu plánujú spustiť začiatkom roka 2025. Cieľom tejto iniciatívy je podľa ruského ministerstva digitálneho rozvoja vytvoriť nástroje na efektívnejšie plánovanie verejných projektov ako sú školy, cesty či infraštruktúra, a rýchlejšie reagovať na núdzové situácie.

Ministerstvo tvrdí, že údaje budú neosobné a nebude z nich možné identifikovať konkrétne osoby. Podpredseda vlády Dmitrij Černyšenko uviedol, že mechanizmus bude transparentný a bezpečný, pričom nebude porušovať práva občanov ani záujmy podnikov.

Mobilní operátori a odborníci však vyjadrili obavy. Asociácia Big Data, zastupujúca veľkých hráčov ako napríklad MTS, Beeline, Megafon a Jandex, upozornila, že takýto prenos údajov by mohol porušovať legislatívu, ktorá obmedzuje prenos určitých informácií vrátane anonymizovaných geostôp. Operátori sú ochotní poskytovať iba súhrnné štatistické údaje, nie detailné informácie o pohybe jednotlivcov.

Odborníci varujú pred možnosťou opätovnej identifikácie anonymizovaných údajov. Podľa odborníka na ochranu súkromia Alexeja Munťana by bolo možné identifikovať používateľov spojením geostôp s ďalšími informáciami, ako sú dáta o platbách. Ďalší expert Ivan Begtin tvrdí, že aj anonymizované údaje môžu byť zneužité na sledovanie občanov, referuje web Moscow Times.

Operátori navyše používajú geodáta na poskytovanie analytických služieb. Ich bezplatné odovzdávanie štátu by podľa nich mohlo podkopať ich biznis. Begtin označil túto iniciatívu za „znárodnenie“ údajov, ktoré by mohlo ohroziť existujúcu dátovú ekonomiku.

V súčasnosti štát nakupuje anonymizované údaje od telekomunikačných operátorov, napríklad na plánovanie dopravných projektov v Moskve. Nová služba by však umožnila štátu získavať tieto údaje bezplatne, čo by mohlo pripraviť operátorov o časť ich príjmov. 

(mm)

Minúta  |  

V Kazachstane sa zrútilo lietadlo s desiatkami osôb na palube

Haváriu lietadla, ktoré sa v stredu zrútilo pri meste Aktau na západe Kazachstanu, prežilo 28 ľudí vrátane troch detí, uviedlo ministerstvo pre mimoriadne situácie.

Na palube sa podľa neho nachádzalo 67 ľudí vrátane piatich členov posádky.

Lietadlo Embraer 190 patriace azerbajdžanským aerolíniám AZAL smerovalo z azerbajdžanskej metropoly Baku do Grozného v ruskom Čečensku. Kvôli hmle v Groznom ho presmerovali do Machačkaly v Dagestane, ale podľa spoločnosti AZAL bolo nútené núdzovo pristáť približne tri kilometre od Aktau.

Bezprostredne nie je jasné, čo nehodu zapríčinilo. TASS predtým s odvolaním sa na spoločnosť AZAL písala o možnej kolízii s vtákmi. Úrady to nateraz nepotvrdili.

Dvadsaťdva ľudí hospitalizovali, uviedlo ministerstvo pre mimoriadne situácie. Vodca Čečenska Ramzan Kadyrov na Telegrame napísal, že medzi preživšími je 12 ľudí v kritickom stave a rodinám obetí vyjadril sústrasť. Päť osôb poslali na jednotku intenzívnej starostlivosti, informovala agentúra Kazinform s odvolaním sa na oddelenie zdravotníctva Mangistauskej oblasti v Kazachstane.

Na neoverenom videu z havárie bolo podľa agentúry Reuters vidieť, ako lietadlo pri dopade na zem vzbĺklo a následne stúpal hustý čierny dym.

Na snímke je vrak lietadla Embraer 190 azerbajdžanských aerolínií AZAL, ktoré sa zrútilo pri meste Aktau na západe Kazachstanu. Foto: TASR/AP

Ministerstvo pre mimoriadne situácie uviedlo, že na mieste zasahovalo 150 hasičov so 45 kusmi techniky, ktorí sa pokúšali uhasiť požiar.

Zoznam cestujúcich sa momentálne zostavuje, uviedla TASS s tým, že podľa tlačového oddelenia kazašského ministerstva dopravy bolo na palube 37 občanov Azerbajdžanu, 16 občanov Ruska, šesť občanov Kazachstanu, traja občania Kirgizska.

Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev sa mal pôvodne v stredu zúčastniť na summite Euroázijskej hospodárskej únie v Rusku. Po nehode sa však podľa ruskej agentúry RIA vracal do vlasti.

https://twitter.com/NZ_Trav/status/1871819719520801238

Na mieste zrútenia sa podľa kazašských úradov 52 hasičov s 11 kusmi techniky snažilo uhasiť požiar. Lietadlo podľa nich patrilo spoločnosti Azerbaijan Airlines. Spoločnosť tvrdí, že stroj Embraer 190 "núdzovo pristál" približne tri kilometre od Aktau.

Lietadlo smerovalo z Baku do mesta Groznyj v Rusku, ale pre hmlu ho presmerovali do Machačkaly na západnom pobreží Kaspického mora, potvrdilo letisko v Groznom.

(taasr, tass, skynews)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.