Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šéfka nemeckých odborárov vyzvala na priemyselnú politiku nezávislú od Číny i USA

„Európa a jej priemysel musia byť od Číny a Spojených štátov nezávislejšie,“ povedala predsedníčka odborového zväzu IG Metall Christianne Bennerová pre agentúru DPA.

Vzhľadom na štátny kapitalizmus Číny a plány zvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa, veriť, že tu máme voľný trh, je naivné, dodala šéfka najväčšieho nemeckého odborového zväzu.

Podľa Bennerovej je potrebné, aby sa európske krajiny záväzne dohodli na priemyselných projektoch, a zároveň pracovali na prilákaní zahraničných investícií. Sústrediť by sa mali na digitalizáciu, zníženie energetických nákladov a zmiernenie byrokratickej záťaže pre európske podniky, pričom zároveň by „sa pracovalo na dodržiavaní klimatických cieľov“.

Čo sa týka domácej hospodárskej politiky, podľa šéfky IG Metall je základom zníženie nákladov na energie. To platí pre firmy aj spotrebiteľov. Upozornila, že Nemecku hrozí deindustrializácia, ak firmy nebudú mať prístup k cenovo dostupnej energii.

Spotrebitelia zasa potrebujú lacnejšiu energiu, ak sa má zvýšiť dopyt po elektromobiloch. V tejto súvislosti dodala, že krajina musí urýchliť rozširovanie siete nabíjacích staníc.

(tasr)

Minúta  |  

Izrael a Hamas sa vzájomne obviňujú z odďaľovania dohody o prímerí

Palestínske militantné hnutie v stredu obvinilo Tel Aviv z kladenia stále „nových podmienok“, ktoré zdržiavajú uzatvorenie dohody o prímerí a prepustení rukojemníkov, hoci pripustilo, že rokovania naďalej prebiehajú.

Izrael obvinenie odmietol a obvinil Hamas z klamstva a vytvárania „nových prekážok“ uzavretia dohody, píše agentúra AFP.

„Rokovania o prímerí a výmene zajatcov naďalej pokračujú v meste Dauha, kde ich sprostredkúvajú Katar a Egypt… no okupanti si kladú stále nové podmienky stiahnutia (jednotiek), prímeria, výmeny väzňov a návratu ľudí vyhnaných z domovov, ktoré odďaľujú dosiahnutie dohody,“ napísal Hamas vo vyhlásení. Hnutie podmienky nekonkretizovalo, dodala AFP.

„Teroristická organizácia Hamas opäť raz klame, porušuje už dosiahnuté dohody a naďalej vytvára nové prekážky rokovaniam,“ reagovala vo vyhlásení kancelária izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.

Nepriame rokovania medzi Izraelom a Hamasom, ktoré sprostredkovali Katar, Egypt a Spojené štáty, prebiehajú už niekoľko dní v katarskej metropole Dauha. Oživili tak nádej na dosiahnutie dohody o prímerí a prepustení zajatcov, ktorú sa dlhodobo nedarí dosiahnuť.

Netanjahu v pondelok v Knesete vyhlásil, že rokovania „do istej miery pokročili“. V utorok jeho kancelária vyhlásila, že izraelskí zástupcovia sa z Kataru vrátili po „významných rokovaniach“.

Hamas spolu s dvoma ďalšími palestínskymi militantnými skupinami minulý týždeň vydal vyhlásenie, podľa ktorého je dosiahnutie dohody o prímerí „bližšie než kedykoľvek predtým“, no pod podmienkou, že si Izrael nebude klásť nové podmienky, pripomenula AFP.

Dosiahnuť prímerie a prepustenie časti rukojemníkov sa podarilo v novembri 2023. Trvalo približne týždeň, odvtedy už niekoľkokrát zlyhalo. Hlavnými dôvodmi zlyhaní rokovaní je neschopnosť zhodnúť sa na podmienkach trvalého prímeria v Pásme Gazy a otázka vlády na území po vojne, ktorá rozdeľuje aj vedenie Palestínčanov.

Izraelská armáda vedie vojnu proti Hamasu ako odvetu za vpád palestínskych kománd na juh Izraela 7. októbra 2023, pri ktorom militanti zabili 1 200 ľudí a ďalších 251 uniesli. Vojenská operácia Izraela doteraz pripravila o život vyše 45-tisíc obyvateľov Pásma Gazy, väčšina z nich boli tiež nevojaci, tvrdí ministerstvo zdravotníctva územia ovládané Hamasom, ktorého údaje považuje OSN za hodnoverné.

(tasr)

Minúta  |  

Zábery Fica či Kaliňáka z poľovníckej chaty zverejnili na YouTube

Za účtom Chata v Čifároch pravdepodobne stoja príbuzné bývalých vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) známych ako čurillovci. V utorkovom príspevku na Facebooku tiež svojich sledovateľov vyzvali, aby videá „veselo šírili“.

„Ako vianočný darček sme sa rozhodli zverejniť kompletné znenie nahrávok z chaty v Čifároch tak, ako sme ich obdržali,“ napísal správca účtu Pravda & Fikcia s tým, že nahrávky nie sú utajované ani nelegálne, „len niekomu nevyhovuje ich verejná prezentácia“.

„Legálne ich má k dispozícii zhruba 30 ľudí okrem OČTK, ktorí nie sú ničím obmedzení v ich šírení. Predpokladáme, že nám ich poskytol niekto z nich,“ tvrdia údajné príbuzné čurillovcov.

Na videách sú premiér Robert Fico (Smer) a minister obrany Robert Kaliňák (Smer), v tom období ako opoziční politici. Na mediálne známej poľovníckej chate sú tiež advokát Marek Para, ktorý je v súčasnosti premiérov poradca, syn policajného exprezidenta Tibora Gašpara a riaditeľ SIS Pavol Gašpar, a zosnulý oligarcha Norbert Bödör.

Bödörova chata, paródia verzus spravodlivosť

Mohlo by Vás zaujímať Bödörova chata, paródia verzus spravodlivosť

Účet na platforme YouTube bol založený 4. augusta, pravdepodobne ho administrátor premenoval a na Štedrý večer zverejnil tri série videozáznamov z júla, augusta a septembra 2021, teda z obdobia, keď inkriminované záznamy vznikli.

Nahral ich vyšetrovateľ NAKA Martin Juhás, ktorý argumentoval získavaním dôkazov o pytliactve, čo nitrianska krajská prokuratúra odmietla ako neopodstatnené a Juhása obvinila zo zneužitia právomocí verejného činiteľa.

(red)

Minúta  |  

Fínsko vyšetruje prerušenie podmorského elektrického kábla

Vyšetrovanie oznámil premiér Petteri Orpo na sieti X s tým, že incident neovplyvnil dodávky elektriny vo Fínsku, citovala ho agentúra Reuters.

Neplánované prerušenie prevádzky kábla Estlink 2 nastalo v stredu o 11.26, oznámil prevádzkovateľ fínskej elektrickej prenosovej sústavy Fingrid vo vyhlásení zverejnenom na webovej stránke paneurópskej burzy s elektrinou Nord Pool. Jeho dostupná kapacita sa tak znížila na 358 megawattov.

„Začalo sa vyšetrovanie incidentu,“ uviedol vo vyhlásení Arto Pahki z Fingridu.

Fingrid spolupracuje na identifikácii príčiny s estónskym operátorom Elering. Ten uviedol, že dodávky elektriny do Estónska sú zabezpečené a do štvrtka bude Elering využívať rezervné kapacity. Ak sa odstávka predĺži, kapacita kábla Estlink 2 bude nahradená inými zdrojmi.

Estlink 2 je jeden z dvoch elektrických káblov medzi Estónskom a Fínskom, ktorý uviedli do prevádzky v roku 2014. Má dĺžku 171 kilometrov, z toho 145 kilometrov je uložených na dne Baltského mora. Už v januári 2007 začal fungovať kábel Estlink 1, plánuje sa aj položenie kábla Estlink 3.

Hlavným účelom projektu je zabezpečiť dodávky elektriny v oboch regiónoch a integrovať tamojšie trhy s energiou.

Kábel Estlink 2 bol pre poruchu mimo prevádzky aj od 26. januára do 4. septembra 2024.

Podmorské káble mávajú často technické poruchy a výpadky spôsobené nehodami. V Baltskom mori sa však v posledných rokoch stalo viacero podozrivých porúch elektrických a telekomunikačných káblov a plynovodov, ktoré boli vyšetrované ako sabotáž.

V dňoch 17. a 18. novembra boli vo švédskych teritoriálnych vodách Baltského mora poškodené dva telekomunikačné káble. Jeden zabezpečuje internetové spojenie medzi Litvou a švédskym ostrovom Gotland, druhý spája fínsku metropolu Helsinki s nemeckým prístavným mestom Rostock. Prípad začali vyšetrovať úrady vo Švédsku, Fínsku, Nemecku i Dánsku.

(tasr)

Minúta  |  

Ruská vláda navrhuje zakázať migrantom meniť miesto výkonu práce

Návrh na viazanie pracovníkov zo zahraničia na jedného zamestnávateľa predložil ruský rezort výstavby v rámci plánu podpory stavebníctva, dokument zatiaľ odobrili ministerstvá práce i financií, hoci s určitými výhradami, píše denník Izvestija.

V pracovných povoleniach bude po potenciálnom schválení zákona v ruskom parlamente povinné uviesť zamestnávateľa, pre ktorého hodlajú migranti pracovať, a nie špecializáciu, citovali v piatok Izvestija dokumenty vlády. Cieľom je podľa ministerstva odstrániť nedostatok pracovnej sily v stavebníctve i v ďalších oblastiach, a tiež zabrániť fluktuácii zamestnancov.

Stavební robotníci, ktorí prišli do Ruska, tak nebudú môcť ísť robiť kuriérov alebo taxikárov, vysvetlili Izvestija.

Zmeny sa uskutočnia v zákone o právnom postavení cudzincov v Ruskej federácii, ktorý sa vzťahuje na všetky odvetvia ruskej ekonomiky. V sektore stavebníctva sa nový postup plánuje zaviesť už v apríli až júni 2025.

V odvetví výstavby pracuje podľa údajov ministerstva približne 11,5 milióna ľudí, z toho milión pochádza zo zahraničia. Sektor však podľa podpredsedu vlády Marata Chusnullina trpí deficitom až 400-tisíc odborníkov v dôsledku 30-percentného rastu objemu výstavby od roku 2020.

Právnička Elen Zurnačianová pre Izvestija vysvetlila, že v tomto roku stanovila Moskva štedré kvóty pre počet zamestnaných cudzincov v stavebníctve, ktoré umožňujú zamestnať až 80 percent pracovníkov s iným ako ruským občianstvom. Tí však musia požiadať o pracovné povolenie na ministerstve vnútra, ktoré podľa informácií Izvestija odmietlo uviesť pripomienky k návrhu novely.

Migrantom, ktorí chodia do Ruska za prácou, tak podľa Zurnačianovej bude hroziť, že pri zmene zamestnávateľa dostanú vysoké pokuty alebo ich vyhostia.

Združenia zamestnávateľov vyjadrili obavy, že viazanie migrantov na konkrétneho zamestnávateľa zníži snahu manažérov „vytvárať konkurenčné pracovné podmienky“, ako pre Izvestija povedal generálny riaditeľ pracovnej agentúry Laborplace Vladislav Rylejev.

Návrh na viazanie pracovníkov zo zahraničia na jedného zamestnávateľa predložil ruský rezort výstavby v rámci plánu podpory stavebníctva, dokument zatiaľ odobrili ministerstvá práce i financií, hoci s určitými výhradami, píše denník Izvestija.

(sab)

Minúta  |  

AFP: Napriek sankciám na luxusný tovar si bohatí Rusi vedia kúpiť autá či šperky

Situácia v moskovských obchodoch je tak na míle vzdialená od tvrdení západných politikov, že ich sankcie povedú ku kolapsu ruskej ekonomiky a odrezaniu Ruska od okolitého sveta, píše agentúra AFP.

„Nejaké veľké zmeny som nezaznamenala,“ povedala reportérovi Natalia, 51-ročná zubárka, ktorá sa vybrala na nákupy do najväčšieho ruského obchodného domu GUM, ktorý stojí na Červenom námestí oproti Kremľu.

„Čo viem, snáď tri obchodné domy Chanel, Dior a Hermés odtiaľto odišli. Všetko ostatné je tak ako v minulosti. Dokonca módny dom Brunello Cucinelli zostal,“ dodala s upozornením na taliansku módnu značku.

Podľa mnohých Moskovčanov podobne ako prezidenta Vladimira Putina sankcie Západu nedokázali izolovať Rusko od globálnej ekonomiky. „Chcú nás izolovať? Prosím vás! Takáto izolácia, veď to je smiešne,“ reagoval 61-ročný dôchodca Sergej, vychádzajúci z luxusného obchodu.

USA, Európska únia a Británia v rámci sankcií zakázali export všetkých luxusných tovarov do Ruska, pripomenula AFP. Niektoré značky po začatí vojny na Ukrajine opustili ruský trh dobrovoľne. K nim patrí Chanel, Hermés, LVMH (Louis Vuitton, Moët, Hennessy) a Kering.

Avšak takmer tri roky od invázie Ruska na Ukrajinu sa na pultoch obchodov v Moskve s 13 miliónmi obyvateľov stále predávajú výrobky s ich logom.

„Ich oznámený odchod je čisté farizejstvo,“ povedal francúzsky obchodník, predávajúci v ruskom hlavnom meste luxusný tovar, ktorý si neželal byť menovaný. „Aj keď ich obchody sú oficiálne zatvorené, tieto značky v predaji Rusom pokračujú cez ‚trhoviská‘ a prostredníctvom dílerov.“

Dôkazom sú podľa AFP vývozné štatistiky. Tie poukázali na prudký rast obchodu medzi západnými krajinami a štátmi ako Kirgizsko, Kazachstan a Azerbajdžan – postsovietskymi krajinami, ktoré dodnes majú úzke vzťahy s Ruskom. Výrazný nárast obchodu nasledoval práve po uvalení sankcií Západu na Ruskú federáciu v reakcii na útok na Ukrajinu.

„Tak alebo onak, dováža sa naďalej všetko,“ povedala pre AFP Elena, 38-ročná marketingová manažérka spoločnosti vyrábajúcej luxusnú spodnú bielizeň. „Je to síce trochu komplikovanejšie, nakoniec sa však aj tak podarí dostať k zákazníkom všetko, čo potrebujú,“ dodala počas nákupov v obchodnom dome GUM, ktorý ponúka veľký počet luxusných značiek.

Samotný GUM na svojej webovej stránke ponúka produkty značiek Prada, Yves Saint Laurent a Alexander McQueen. To sú všetko značky, ktoré oficiálne ruský trh opustili, podotkla AFP.

Po tom, ako sa priamy export západných značiek do Ruska zastavil, ruskí maloobchodníci si našli spôsob, ako sa dostať k tovaru, o ktorý ich zákazníci majú záujem. Sankcie oživili „nákupcov“, ktorí sa stali známi v 90. rokoch po rozpade Sovietskeho zväzu.

Tí pravidelne cestovali do Európy a s plnými kuframi sa vracali, aby svojim zákazníkom dodali luxusný tovar. Dnes majú nákupcovia priame kontrakty s veľkými butikmi alebo nákupnými centrami, povedal módny návrhár Andrej (52).

„Berú objednávky na tovar od nábytku cez šperky, oblečenie až po kožuchy priamo pre zástupcov v Miláne, Paríži a Londýne,“ dodal pre AFP. Pre neutíchajúci dopyt po luxusných tovaroch zo Západu sú bohatí Rusi presvedčení, že tieto firmy sa vrátia na ruský trh hneď, ako budú môcť. „Je to iba otázka času,“ povedal Andrej.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.