Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vyšetrovatelia predĺžia väzbu veliteľa juhokórejského obranného spravodajstva

Štátny protikorupčný úrad k tomuto kroku pristúpil z dôvodu podozrenia zo zapojenia sa do vyhlásenia stanného práva, povedal anonymný zdroj z prostredia vyšetrovania pre agentúru Jonhap.

Úrad na vyšetrovanie korupcie vysokých predstaviteľov (CIO) predĺžil väzbu generálmajora Mun Sang-hoa do 6. januára, hoci pôvodne mal byť prepustený v piatok 27. decembra. Prípad bude do piatku predložený vojenskému súdu, priblížil nemenovaný zdroj.

Mun je podozrivý z toho, že do kancelárie Národnej volebnej komisie v meste Kwačchon južne od Soulu vyslal 3. decembra po vyhlásení stanného práva vojakov pod svojím velením. Vojaci na miesto dorazili dve minúty po vyhlásení stanného práva, polícia ho preto podozrieva, že o pláne prezidenta Juna vyhlásiť stanné právo vedel dopredu alebo sa na ňom podieľal.

Zároveň je podozrivý z toho, že v zariadení rýchleho občerstvenia preberal vyhlásenie stanného práva niekoľko dní pred jeho vyhlásením so svojím predchodcom vo funkcii Noh Sang-wonom a ďalšími dvoma osobami, dodal Jonhap.

Muna v piatok prepustili z výnimočnej väzby po tom, ako ho polícia odmietla vziať do väzby. Zdôvodnila to tým, že Mun spadá pod jurisdikciu armády.

Veliteľ obranného spravodajstva bol v piatok po tom, ako prípad prebral CIO, oficiálne obvinený z účasti na príprave nevyhnutných krokov spojených so štátnym prevratom, a tiež zo zneužívania právomocí, píše Jonhap.

(tasr)

Minúta  |  

Haváriu lietadla v Kazachstane neprežilo 38 ľudí

Po stredajšej havárii lietadla Azerbajdžanských aerolínií (AZAL) neďaleko kazašského mesta Aktau hospitalizovali 29 ľudí vrátane troch detí, oznámil podpredseda kazašskej vlády a šéf komisie vyšetrujúcej príčiny nešťastia Kanat Bozumbajev.

Lietadlo Embraer 190 spoločnosti AZAL smerovalo z azerbajdžanskej metropoly Baku do čečenského hlavného mesta Groznyj. Podľa aerolínií bolo na palube 67 ľudí vrátane piatich členov posádky. Z toho bolo 42 občanov Azerbajdžanu (vrátane posádky), 16 občanov Ruska, šesť občanov Kazachstanu a traja občania Kirgizska.

Pre hmlu v Groznom lietadlo presmerovali do metropoly Dagestanu Machačkala, ale podľa spoločnosti AZAL sa zrútilo pri pokuse o núdzové pristátie tri kilometre od Aktau.

Bezprostredne nebolo jasné, čo nehodu zapríčinilo, píšu agentúry AP či Interfax. Ruský Federálny úrad pre leteckú dopravu (Rosaviacija) tvrdí, že lietadlo sa vo vzduchu zrazilo s vtákmi.

Na sociálnych sieťach bolo zverejnené video nakrútené mobilným telefónom, na ktorom vidno, ako lietadlo prudko klesá a po náraze do zeme exploduje. Iné zábery zachytávajú časť trupu, od ktorej sa odtrhli krídla, a zvyšok lietadla prevrátený na strechu. Na záberoch vidno aj registračné číslo stroja.

Na mieste nešťastia sa medzičasom podarilo nájsť čiernu skrinku, ktorá zaznamenávala komunikáciu posádky.

Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev sa mal pôvodne v stredu zúčastniť na samite Euroázijskej hospodárskej únie v Rusku. Po nehode sa však vrátil do vlasti. Podpísal aj dekrét, ktorým vyhlásil 26. december za deň smútku v Azerbajdžane.

Azerbajdžanské aerolínie uviedli, že až do ukončenia vyšetrovania havárie pozastavili lety medzi Baku a Grozným, ako aj medzi Baku a Machačkalou.

Ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie poslalo do Kazachstanu lietadlo s vybavením a zdravotníckymi pracovníkmi.

(tasr)

Minúta  |  

Pri troch ukrajinských útokoch zahynulo v Rusku päť ľudí

Štyri obete a päť zranených si v stredu vyžiadal ukrajinský útok na ruské mesto Lgov v Kurskej oblasti hraničiacej s Ukrajinou, oznámil miestny gubernátor Alexander Chinštejn, ktorého citovala agentúra AFP.

„Následkom ostreľovania mierumilovného mesta Lgov ukrajinskými silami zomreli tri osoby, jedna ďalšia neskôr zomrela v nemocnici,“ napísal Chinštejn na platforme Telegram.

Jednu obeť si vyžiadal útok ukrajinského dronu v meste Vladikavkaz, ktoré je metropolou ruskej republiky Severné Osetsko. Jedna žena zahynula pri požiari obchodného domu, ktorý v stredu ráno vyvolali padajúce trosky zostreleného dronu, uviedlo ruské ministerstvo obrany. Obeť požiaru bola upratovačka, ktorá nákupné centrum upratovala pred jeho otvorením, píše AFP.

Iný dron bol zostrelený v meste Malgobek v ruskej republike Ingušsko. Útok nespôsobil obete na životoch, zranenia ani škody na majetku, uviedol miestny predstaviteľ Machmúd Ali Kalimatov.

(tasr)

Minúta  |  

Šéfka nemeckých odborárov vyzvala na priemyselnú politiku nezávislú od Číny i USA

„Európa a jej priemysel musia byť od Číny a Spojených štátov nezávislejšie,“ povedala predsedníčka odborového zväzu IG Metall Christianne Bennerová pre agentúru DPA.

Vzhľadom na štátny kapitalizmus Číny a plány zvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa, veriť, že tu máme voľný trh, je naivné, dodala šéfka najväčšieho nemeckého odborového zväzu.

Podľa Bennerovej je potrebné, aby sa európske krajiny záväzne dohodli na priemyselných projektoch, a zároveň pracovali na prilákaní zahraničných investícií. Sústrediť by sa mali na digitalizáciu, zníženie energetických nákladov a zmiernenie byrokratickej záťaže pre európske podniky, pričom zároveň by „sa pracovalo na dodržiavaní klimatických cieľov“.

Čo sa týka domácej hospodárskej politiky, podľa šéfky IG Metall je základom zníženie nákladov na energie. To platí pre firmy aj spotrebiteľov. Upozornila, že Nemecku hrozí deindustrializácia, ak firmy nebudú mať prístup k cenovo dostupnej energii.

Spotrebitelia zasa potrebujú lacnejšiu energiu, ak sa má zvýšiť dopyt po elektromobiloch. V tejto súvislosti dodala, že krajina musí urýchliť rozširovanie siete nabíjacích staníc.

(tasr)

Minúta  |  

Izrael a Hamas sa vzájomne obviňujú z odďaľovania dohody o prímerí

Palestínske militantné hnutie v stredu obvinilo Tel Aviv z kladenia stále „nových podmienok“, ktoré zdržiavajú uzatvorenie dohody o prímerí a prepustení rukojemníkov, hoci pripustilo, že rokovania naďalej prebiehajú.

Izrael obvinenie odmietol a obvinil Hamas z klamstva a vytvárania „nových prekážok“ uzavretia dohody, píše agentúra AFP.

„Rokovania o prímerí a výmene zajatcov naďalej pokračujú v meste Dauha, kde ich sprostredkúvajú Katar a Egypt… no okupanti si kladú stále nové podmienky stiahnutia (jednotiek), prímeria, výmeny väzňov a návratu ľudí vyhnaných z domovov, ktoré odďaľujú dosiahnutie dohody,“ napísal Hamas vo vyhlásení. Hnutie podmienky nekonkretizovalo, dodala AFP.

„Teroristická organizácia Hamas opäť raz klame, porušuje už dosiahnuté dohody a naďalej vytvára nové prekážky rokovaniam,“ reagovala vo vyhlásení kancelária izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.

Nepriame rokovania medzi Izraelom a Hamasom, ktoré sprostredkovali Katar, Egypt a Spojené štáty, prebiehajú už niekoľko dní v katarskej metropole Dauha. Oživili tak nádej na dosiahnutie dohody o prímerí a prepustení zajatcov, ktorú sa dlhodobo nedarí dosiahnuť.

Netanjahu v pondelok v Knesete vyhlásil, že rokovania „do istej miery pokročili“. V utorok jeho kancelária vyhlásila, že izraelskí zástupcovia sa z Kataru vrátili po „významných rokovaniach“.

Hamas spolu s dvoma ďalšími palestínskymi militantnými skupinami minulý týždeň vydal vyhlásenie, podľa ktorého je dosiahnutie dohody o prímerí „bližšie než kedykoľvek predtým“, no pod podmienkou, že si Izrael nebude klásť nové podmienky, pripomenula AFP.

Dosiahnuť prímerie a prepustenie časti rukojemníkov sa podarilo v novembri 2023. Trvalo približne týždeň, odvtedy už niekoľkokrát zlyhalo. Hlavnými dôvodmi zlyhaní rokovaní je neschopnosť zhodnúť sa na podmienkach trvalého prímeria v Pásme Gazy a otázka vlády na území po vojne, ktorá rozdeľuje aj vedenie Palestínčanov.

Izraelská armáda vedie vojnu proti Hamasu ako odvetu za vpád palestínskych kománd na juh Izraela 7. októbra 2023, pri ktorom militanti zabili 1 200 ľudí a ďalších 251 uniesli. Vojenská operácia Izraela doteraz pripravila o život vyše 45-tisíc obyvateľov Pásma Gazy, väčšina z nich boli tiež nevojaci, tvrdí ministerstvo zdravotníctva územia ovládané Hamasom, ktorého údaje považuje OSN za hodnoverné.

(tasr)

Minúta  |  

Zábery Fica či Kaliňáka z poľovníckej chaty zverejnili na YouTube

Za účtom Chata v Čifároch pravdepodobne stoja príbuzné bývalých vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) známych ako čurillovci. V utorkovom príspevku na Facebooku tiež svojich sledovateľov vyzvali, aby videá „veselo šírili“.

„Ako vianočný darček sme sa rozhodli zverejniť kompletné znenie nahrávok z chaty v Čifároch tak, ako sme ich obdržali,“ napísal správca účtu Pravda & Fikcia s tým, že nahrávky nie sú utajované ani nelegálne, „len niekomu nevyhovuje ich verejná prezentácia“.

„Legálne ich má k dispozícii zhruba 30 ľudí okrem OČTK, ktorí nie sú ničím obmedzení v ich šírení. Predpokladáme, že nám ich poskytol niekto z nich,“ tvrdia údajné príbuzné čurillovcov.

Na videách sú premiér Robert Fico (Smer) a minister obrany Robert Kaliňák (Smer), v tom období ako opoziční politici. Na mediálne známej poľovníckej chate sú tiež advokát Marek Para, ktorý je v súčasnosti premiérov poradca, syn policajného exprezidenta Tibora Gašpara a riaditeľ SIS Pavol Gašpar, a zosnulý oligarcha Norbert Bödör.

Bödörova chata, paródia verzus spravodlivosť

Mohlo by Vás zaujímať Bödörova chata, paródia verzus spravodlivosť

Účet na platforme YouTube bol založený 4. augusta, pravdepodobne ho administrátor premenoval a na Štedrý večer zverejnil tri série videozáznamov z júla, augusta a septembra 2021, teda z obdobia, keď inkriminované záznamy vznikli.

Nahral ich vyšetrovateľ NAKA Martin Juhás, ktorý argumentoval získavaním dôkazov o pytliactve, čo nitrianska krajská prokuratúra odmietla ako neopodstatnené a Juhása obvinila zo zneužitia právomocí verejného činiteľa.

(red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.