Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Za haváriou lietadla v Kazachstane môže byť chyba ruskej protivzdušnej obrany

Havária lietadla Embraer 190 spoločnosti Azerbaijan Airlines, ku ktorej došlo v stredu ráno pri kazašskom meste Aktau, si vyžiadala 38 obetí z celkového počtu 67 osôb na palube. 

Podľa informácií z vyšetrovania, ktoré získala televízia Euronews, preživší pasažieri vypovedali, že krátko pred haváriou počuli explóziu, pričom vyšetrovatelia neskôr na trupe lietadla našli stopy po šrapneloch.

Tieto zistenia korešpondujú so správami azerbajdžanského spravodajského kanála AnewZ, ktorý citoval ruského vojenského blogera. Podľa neho poškodenie lietadla naznačuje, že mohlo byť omylom zasiahnuté ruským raketovým systémom protivzdušnej obrany.

Aj server Meduza si všimol, že v zadnej časti sa nachádzajú diery, ktoré zodpovedajú poškodeniu šrapnelmi z rakiet zem-vzduch.

Zdroje Euronews vo štvrtok popoludní potvrdili, že z predbežného vyšetrovania vyplýva zásah letu ruskou raketou zem-vzduch, ktorej črepina zasiahla cestujúcich a palubný personál pri explózii vedľa lietadla uprostred letu.

Vládne zdroje portálu tiež uviedli, že poškodenému lietadlu nebolo umožnené pristáť na žiadnom ruskom letisku napriek žiadostiam pilotov o núdzové pristátie a bolo mu nariadené preletieť cez Kaspické more smerom na Aktau v Kazachstane.

Raketa bola podľa AnewZ s odvolaním sa na azebrajdžanské vládne zdroje odpálená zo systému protivzdušnej obrany Pantsir-S.

Izraelská letecká spoločnosť El Al vo štvrtok zároveň oznámila, že pozastavuje všetky lety do Moskvy na tento týždeň. Ako dôvod uviedla "vývoj vo vzdušnom priestore Ruska".

Kazašská tlačová agentúra Kazinform s odvolaním sa na oblastného prokurátora počas štvrtka informovala, že dve čierne skrinky lietadla sa už našli. Podľa kazašských úradov boli na palube 37 pasažieri z Azerbajdžanu, šiesti Kazachovia, traja Kirgizi a 16 Rusov. Jedenásť zranených bolo na jednotke intenzívnej starostlivosti, uviedlo kazašské ministerstvo zdravotníctva.

Cieľovou destináciou letu bolo mesto Groznyj, ktoré je pre svoju strategickú polohu silno chránené ruskými jednotkami. Vzhľadom na vojenský konflikt na Ukrajine je Groznyj potenciálnym cieľom ukrajinských dronov, čo zvyšuje pravdepodobnosť aktivácie ruských systémov protivzdušnej obrany.

Ruské protivzdušné systémy sa údajne v deň nehody nachádzali v plnej pohotovosti pre údajnú ukrajinskú dronovú ofenzívu na mesto a ďalšie oblasti na juhu Ruska. Rôzne zdroje potvrdili, že protivzdušná obrana bola aktivovaná na odrážanie dronov, čo mohlo viesť k tragickej chybe.

Let 8432 z Baku do Grozného bol odklonený na letisko v Aktau pre nepriaznivé počasie v Groznom. Podľa údajov z FlightRadar24 lietadlo pred pristátím vykonávalo neobvyklé manévre a jeho výška sa opakovane menila. Služba FlightRadar24 tiež zaznamenala silné rušenie GPS signálu, ktoré mohlo ovplyvniť navigáciu.

Sociálne siete zaplavili videá zachytávajúce lietadlo počas pokusu o núdzové pristátie. Stroj sa po náraze rozpadol a zachvátil ho požiar.

Prezident Azerbajdžanu Ilham Alijev na tlačovej konferencii uviedol, že je priskoro špekulovať o príčinách havárie. Zdôraznil, že lietadlo zmenilo kurz pre zlé poveternostné podmienky a pokúsilo sa pristáť na letisku v Aktau, kde sa tragédia stala.

Spoločnosť Embraer na incident zatiaľ nereagovala. Azerbaijan Airlines vydali vyhlásenie, že verejnosť budú priebežne informovať a na svojich sociálnych sieťach zmenili pozadie na čierne ako prejav smútku.

Azerbajdžanský prezident vyhlásil na štvrtok v krajine deň smútku a zrušil aj plánovanú cestu do Ruska na samit Spoločenstva nezávislých štátov. Ruský prezident Vladimir Putin Alijevovi telefonoval, aby mu vyjadril sústrasť v súvislosti s haváriou, oznámil hovorca Kremľa.

(mm, max)

Minúta  |  

Eurokomisár pre klímu sa zameriava na leteckú dopravu, plánuje zaviesť vyššie dane

Wopke Hoekstra tým vyvolal obavy nielen v leteckom priemysle, ale aj v krajinách EÚ, ktoré sú silne závislé na príjmoch z cestovného ruchu.

Hoekstra, ktorý má na starosti aj daňovú politiku, zdôraznil, že letecké spoločnosti by mali niesť väčší podiel na nákladoch spojených s ochranou životného prostredia.

Letecké spoločnosti doteraz podľa jeho slov využívali výhodné daňové podmienky, keď vo väčšine krajín neplatia daň z leteckého paliva ani DPH z leteniek. Hoci sú súčasťou systému obchodovania s emisnými povolenkami EÚ, dlhodobo boli oslobodené od povinnosti za nich platiť. Táto výnimka sa má skončiť do roku 2026, pričom letecké spoločnosti už začali platiť za emisie z letov v rámci Európy, referuje o tom server Politico.

Hoekstra navrhuje zaviesť daň z fosílneho leteckého paliva, cenu uhlíka na emisie mimoeurópskych leteckých spoločností a ukončiť nulovú sadzbu DPH na medzinárodné lety. „Logika, že znečisťovateľ platí, je základom mnohých našich politík,“ vyhlásil.

Jeho návrhy však narazili na ostrú kritiku zo strany leteckého priemyslu. Šéf Medzinárodnej asociácie leteckej dopravy Willie Walsh označil zdanenie za „nezmysel“, pričom tvrdí, že tieto dane nepovedú k zníženiu emisií, ale iba sťažia prístup k lietaniu. Peniaze z daní nebudú podľa neho investované späť do ekologického zlepšenia odvetvia.

Najväčší odpor voči Hoekstrovým plánom prejavili juhoeurópske krajiny, ako Grécko, Taliansko, Chorvátsko, Cyprus a Malta, ktorých ekonomiky sú silne závislé na cestovnom ruchu. Grécky minister hospodárstva Kostis Hatzidakis upozornil, že daň z paliva by mohla ohroziť konkurencieschopnosť gréckych turistických destinácií voči mimoeurópskym krajinám, kde takéto náklady neexistujú.

„Cestovný ruch predstavuje 20 percent HDP Grécka, pričom na ostrovoch je tento podiel ešte vyšší,“ dodal Hatzidakis.

(mm)

Minúta  |  

Záchranári našli telá všetkých obetí havárie lietadla

Sedem z nich už úrady identifikovali, uviedli vo štvrtok kazašské úrady.

„Tridsaťosem mŕtvych tiel bolo nájdených a odoslaných do forenzného centra vrátane šiestich kazašských občanov a troch členov posádky," uvádza sa vo vyhlásení s tým, že v súčasnosti pokračujú likvidačné práce. Potvrdili sa tak predošlé informácie, že pri havárii lietadla zahynulo 38 ľudí.

V nemocnici po incidente hospitalizovali 29 ľudí. Väčšina z nich utrpela mnohopočetné poranenia vrátane uzavretých poranení hlavy, otrasu mozgu, poranení hrudníka a traumatického šoku, oznámilo vo štvrtok kazašské ministerstvo zdravotníctva.

Lietadlo Embraer 190 spoločnosti AZAL smerovalo z azerbajdžanskej metropoly Baku do čečenského hlavného mesta Groznyj. Podľa aerolínií bolo na palube 67 ľudí vrátane piatich členov posádky. Z toho bolo 42 občanov Azerbajdžanu (vrátane posádky), 16 občanov Ruska, šesť občanov Kazachstanu a traja občania Kirgizska.

Pre hmlu v Groznom lietadlo presmerovali do Machačkaly, metropoly Dagestanu, ale podľa spoločnosti AZAL sa zrútilo pri pokuse o núdzové pristátie tri kilometre od Aktau.

Bezprostredne nebolo jasné, čo nehodu zapríčinilo. Ruský Federálny úrad pre leteckú dopravu (Rosaviacija) tvrdí, že lietadlo sa vo vzduchu zrazilo s vtákmi. Medzičasom sa podarilo nájsť čiernu skrinku, ktorá zaznamenávala komunikáciu posádky a presnú príčinu nešťastia vyšetrujú.

(tasr, tass)

Minúta  |  

Eset: Slovenský online priestor zaplavil v tomto roku nový investičný podvod

Počet zachytených digitálnych hrozieb na Slovensku vzrástol v druhej polovici roka 2024 o deväť percent v porovnaní s prvým polrokom.

Tento rozdiel je do značnej miery zapríčinený novým druhom investičného podvodu, ktorý zaplavil slovenský online priestor. Vyplýva to zo správy bezpečnostnej spoločnosti Eset Threat Report H2 2024.

„Investičný podvod, ktorý Eset označuje detekciou HTML/Nomani, sa šíri prostredníctvom falošných reklám na sociálnych sieťach, najmä na Meta platforme. Reklamy zneužívajú známe osobnosti či firmy, ktoré lákajú používateľov na rozprávkovo výhodné investovanie," uviedla spoločnosť.

Častou taktikou pri týchto podvodných reklamách sú videá upravené pomocou umelej inteligencie (AI), teda deepfake videá. Vystupujú v nich známi politici, moderátori či úspešní podnikatelia a hovoria niečo, čo v skutočnosti nepovedali. „Útočníci pomocou AI napodobnili napríklad prezidenta Petra Pellegriniho, ministra financií Ladislava Kamenického či generálneho riaditeľa spoločnosti Eset Richarda Marka," dodala spoločnosť.

Vysvetlila, že reklamy často odkazujú na dôveryhodne pôsobiace, no falošné spravodajské portály alebo podvodné stránky, ktoré imitujú legitímne firmy. Falošné weby vyzývajú na vyplnenie kontaktných údajov používateľmi, ktorí majú záujem investovať. Po vyplnení formulára záujemcu kontaktuje agent telemarketingu, ktorý má za úlohu nasmerovať obeť k prevodu peňazí s počiatočnou "investíciou" 250 eur.

Kým v prvej polovici roka tento druh detekcie výskumníci spoločnosti prakticky nezaznamenávali, v druhej polovici predstavovala až takmer tri percentá zo všetkých zachytených hrozieb na Slovensku a skončila na deviatom mieste.

„Ide o pomerne prepracovanú podvodnú schému, ktorú útočníci realizujú na viacerých úrovniach. Aj keď pre skúsenejších používateľov ide o očividný podvod, spoliehajú sa na to, že naletí aspoň malá časť zraniteľnej populácie. Osoby rozprávajúce na deepfake videách majú neprirodzené pohyby pier, čo však obete môžu prehliadnuť na menších obrazovkách. Navyše predpokladáme, že tento podvod bude vďaka zlepšujúcej sa umelej inteligencii čoraz dôveryhodnejší," uzavrel odborník zo spoločnosti Eset Ondrej Kubovič.

(tasr)

Minúta  |  

Pri izraelskom útoku v Pásme Gazy údajne zahynuli piati novinári

Úder podľa tamojšieho ministerstvo zdravotníctva zasiahol auto s novinármi pred nemocnicou v zastavanom utečeneckom tábore Nusajrát v centrálnej časti palestínskej enklávy.

Podľa AP pracovali pre miestnu spravodajskú agentúru Quds News Network, ktorá o zásahu tiež informovala.

Izraelská armáda tvrdí, že útočila na skupinu bojovníkov Islamského džihádu - militantnej skupiny spriaznenej s palestínským hnutím Hamas, ktorého útok na juhu Izraela 7. októbra 2023 rozpútal vojnu v Pásme Gazy. Výbor na ochranu novinárov uvádza, že od začiatku vojny bolo zabitých viac ako 130 palestínskych novinárov.

(tasr, ap)

Minúta  |  

FSB tvrdí, že zmarila pokusy o atentáty na predstaviteľov ruského rezortu obrany

Podľa vyjadrenia ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) stáli za prípravou týchto útokov ukrajinské bezpečnostné služby (SBU). 

V súvislosti s prípadom zadržali štyroch občanov Ruska. FSB uviedla, že ciele atentátov mali byť osoby zapojené do takzvanej „špeciálnej vojenskej operácie“, čo je termín, ktorým Rusko označuje svoju inváziu na Ukrajinu trvajúcu už viac ako dva roky, referuje ruská štátna agentúra TASS.

FSB spresnila, že zadržaní Rusi sú podozriví z napomáhania pri plánovaní útokov, ktoré podľa ruských tajných služieb pripravovala SBU. Moskva uvádza, že tieto aktivity boli zamerané na „podkopanie stability a bezpečnosti“ v Rusku. Ukrajina sa k aktuálnym obvineniam zatiaľ nevyjadrila.

Minulý utorok zahynul v Moskve pri atentáte náčelník síl radiačnej, chemickej a biologickej ochrany ruskej armády Igor Kirillov spolu so svojím asistentom. Deň predtým Ukrajina informovala, že generál Kirillov je podozrivý z vojnových zločinov.

V súvislosti s atentátom ruské úrady zatkli muža pochádzajúceho z Uzbekistanu, ktorého obvinili z terorizmu. Podľa vyjadrenia ruských úradov tento muž konal na základe príkazov Kyjeva.

(mm)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.