Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Opozícia považuje za potrebné nájsť zhodu pri tvorbe novely o rokovacom poriadku

Jednotlivé strany predkladajú na rokovania pracovnej skupiny zloženej zo zástupcov parlamentných strán vlastné návrhy.

Líder hnutia PS Michal Šimečka zdôraznil potrebu zhody na novele rokovacieho poriadku. „Toto by nemalo a dúfam, že k tomu nedôjde, prejsť len tesnou väčšinou," podotkol. Dúfa, že pracovná skupina príde s konsenzuálnym návrhom. Nechcel konkretizovať návrhy z ich dielne. Odmieta však, aby zmena priniesla "zatváranie úst" opozícii.

Aj predseda SaS Branislav Gröhling verí, že sa na zmene rokovacieho poriadku nájde zhoda a bude pre všetky politické strany. Národná rada SR by sa ňou podľa jeho informácií mala zaoberať na marcovej schôdzi. Informoval o tom, že na rokovaní pracovnej skupiny predstavili vlastnú úpravu, ktorú predtým predložili aj do parlamentu. Obsahovala viaceré návrhy, ako napríklad sprísnenie pravidiel pre skrátené legislatívne konanie či pripomienkové konanie aj k poslaneckým návrhom zákonov.

Vlastné návrhy majú pripravené aj kresťanskí demokrati. Líder KDH Milan Majerský avizoval, že chcú presadiť, aby mohol pozmeňujúci návrh predložiť aj poslanecký klub. V súčasnosti tak môže urobiť skupina najmenej 15 poslancov. Zmena by podľa Majerského zjednodušila situáciu, keďže klub môže mať najmenej osem zákonodarcov.

Zároveň avizoval, že v rámci rokovacieho poriadku by sa mohol riešiť aj etický kódex, vrátane požívania alkoholu. Nevie však, či na ňom dôjde k zhode. „My môžeme mať akékoľvek reguly, pravidlá, zákony, no pokiaľ raz nemáte etický kódex vo svojom vnútri a pobehujete po parlamente pod vplyvom alkoholu a ste zákonodarcom, tak nie ste dobrým vzorom pre kolegov ani ľudí na Slovensku," okomentoval.

Predseda poslaneckého klubu Slovensko, Za ľudí a KÚ Michal Šipoš hovoril, že v rámci rokovacieho poriadku treba presadiť zavedenie testovania prítomnosti drog či alkoholu u zákonodarcov. Upozornil pritom na problém s alkoholom na pôde NR SR. Hovoril o tom, že pod vplyvom alkoholu a iných návykových látok sú často vládni poslanci.

„Vnímam ako veľké nebezpečenstvo, že oni z parlamentu chcú spraviť stroj, ktorý už len bude vypľúvať zákony podľa ich želania a najideálnejšie, aby nikto nič nerozprával, aby im nikto nehovoril kritiku, aby nikto proti nim nevystúpil," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Na 70 percentách zmien v rokovacom poriadku je zhoda aj s opozíciou, vyhlásil Žiga

Peter Žiga si vie predstaviť skrátenie času rečníkov v rozprave napríklad na polovicu, ako aj zavedenie pokút za vulgarizmy.

Na väčšine plánovaných zmien v rokovacom poriadku parlamentu je dohoda naprieč politickým spektrom, čiže aj s opozíciou. Informoval podpredseda Národnej rady (NR) SR poverený jej riadením Peter Žiga (Hlas).

Po novom by sa napríklad pozmeňujúce návrhy nemuseli čítať v pléne, pretože sa dajú predložiť aj v elektronickej forme. Zatiaľ nie je jasné, či sa novela rokovacieho poriadku stihne pripraviť a predložiť na februárovú schôdzu.

Žiga vníma prienik názorov medzi koalíciou a opozíciou na zmenách v rokovacom poriadku NR SR. „Povedal by som, že na 70 percent budeme mať v zmenách rokovacieho poriadku zhodu. A potom ostáva nejakých 30 percent, z ktorých polovicu si budeme musieť asi dohodnúť, že jedna aj druhá strana urobí ústupky, respektíve kompromisy a asi na nejakých desiatich až 15 percentách z celého balíka zmien sa asi možno nedohodneme," povedal.

Zdôraznil, že rokovací poriadok sa tvoril na analógovú dobu. „Inštitút čítania pozmeňujúceho návrhu v parlamente je už prežitý," skonštatoval s tým, že po novom by sa nemuseli v pléne čítať siahodlhé paragrafové znenia návrhov, keďže sa dajú predložiť aj v elektronickej forme a každý poslanec by ich mohol mať k dispozícii vo svojom počítači.

Debatuje sa podľa neho aj o tom, či čas pridelený poslancom na rozpravu nie je zbytočne dlhý. Pripomenul tiež, že splnomocnenci či komisári pri prednesení výročnej správy v pléne NR SR nemajú obmedzený čas. Tento priestor by sa im podľa neho mohol časovo obmedziť, aby sa zdynamizovali rokovania parlamentu.

Žiga si vie predstaviť, že by sa vystúpenie poslanca za klub skrátilo z 30 na 20 minút, vystúpenie v písomnej rozprave z 20 na desať minút a vystúpenie v ústnej rozprave z desať na päť minút. "Myslím si, že aj opozícia vníma to, že zefektívnenie fungovania parlamentu prináša oveľa kvalitnejšiu debatu," skonštatoval.

„Niekedy si debata vyžaduje aj dlhšie vystúpenie v rozprave, ale väčšinou sa dá povedať všetko, čo poslanec potrebuje povedať, aj v oveľa kratšom čase," povedal s tým, že navrhovateľ, respektíve spravodajca by mali ponechaný neobmedzený čas v diskusii. „Chceme zefektívniť rokovania parlamentu, aby sme tu nemlátili prázdnu slamu," dodal.

Pri príprave novely sa podľa Žigu rieši aj vhodnosť oblečenia poslancov a vnášanie vecí do rokovacej sály. Nepovažuje za vhodné chodiť do rokovacej sály s tričkom s nápismi. „Stretávame sa u malej skupinky poslancov aj s vulgarizmami, ktoré sa používajú počas rokovania. Na to nemáme veľmi efektívny inštitút, akým spôsobom proti tomu zakročiť," pripomenul podpredseda NR SR s tým, že vyvádzanie poslanca zo sály je krajným riešením.

„Myslím si, že by sme ešte mohli zaviesť niečo také ako pokutu za vulgárne výrazy alebo za nadávky, ktoré sa používajú niekedy v rámci rokovania pléna," povedal.

Zástupcovia parlamentných politických strán by sa mali najbližšie stretnúť 17. januára. Nie je však isté, či stihnú pripraviť paragrafové znenie novely rokovacieho poriadku, aby bola predložená na rokovanie najbližšej schôdze od 4. februára. „Ak nie, posunieme to o ďalší čas," skonštatoval Žiga.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecký prezident ohlásil dátum predčasných volieb. Konať sa budú vo februári

Nemecké politické strany presadzovali ako termín predčasných volieb 23. február a Frank-Walter Steinmeier im vyhovel.

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier oznámil v piatok rozpustenie Spolkového snemu (Bundestag) a predčasné voľby vypísal na 23. februára budúceho roka.

 Svoje rozhodnutie odôvodnil potrebou politickej stability v Nemecku. To si podľa neho vyžaduje vládu schopnú konať a so spoľahlivou väčšinou v parlamente.

Prezident má podľa základného zákona krajiny povinnosť - po vyslovení nedôvery spolkovej vláde - do 21 dní rozpustiť Spolkový snem. Koalícia kancelára v demisii, Olafa Scholza zložená z SPD, FDP a Zelených, totiž "neprežila" hlasovanie o vyslovení dôvery, ktoré sa konalo 16. decembra 2024.

Išlo o vyvrcholenie krízy v koalícii, ktorú spôsobilo odvolanie ministra financií Christiana Lindnera (FDP) pre stranícke nezhody so Scholzom (SPD). FDP následne trojkoalíciu opustila, Scholz tak zostal na čele menšinovej vlády.

 V Nemecku sa už začala predvolebná kampaň, ktorej hlavnými témami sú ekonomika, podpora Ukrajiny vo vojne proti Rusku a migrácia po vyostrení situácie na Blízkom východe.

Podľa prieskumov má kandidát na kancelára opozičnej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Friedrich Merz väčšiu podporu v nadchádzajúcich voľbách než Scholz (SPD), ktorý je najmenej obľúbeným nemeckým kancelárom od zjednotenia v roku 1990.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Podnikatelia s kryptomenami sa presunú do USA, tvrdí analytik

Donald Trump zároveň ustanovil prezidentskú poradnú radu pre kryptomeny a americké spoločnosti vyzval, aby rozširovali svoje zásoby najstaršej a najrozšírenejšej digitálnej meny na svete bitcoin.

Politika novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa môže povzbudiť spoločnosti v Európskej únii, ktoré podnikajú v oblasti digitálnych aktív, aby sa presunuli do USA.

Podniky, ktoré v Európe akýmkoľvek spôsobom súvisia s kryptomenami, budú migrovať, keďže v USA bude všetko oveľa jednoduchšie, informoval analytik Eswar Prasad z amerického Brookingsovho inštitútu. Legislatíva EÚ podľa neho ohrozuje životaschopnosť podnikov v oblasti kryptomien, čo by mohlo vyvolať odlev kapitálu do USA.

EÚ nedávno schválila nariadenie o regulácii trhov s kryptoaktívami, na základe ktorého musia všetci prevádzkovatelia obchodov s kryptomenami prepojenými s reálnymi aktívami získať povolenia na svoju činnosť. Emitenti sú zároveň povinní držať až dve tretiny svojich rezerv v nezávislej banke, ako aj monitorovať všetky transakcie uskutočnené na účely platieb. Nové pravidlá nadobudnú účinnosť 30. decembra 2024.

Bývalý aj budúci americký prezident vystupuje ako presvedčený zástanca liberalizácie trhu s kryptomenami a prisľúbil, že po nástupe do úradu spraví z USA svetové centrum digitálnych aktív. Trump zdôraznil, že ak sa USA nestanú lídrom kryptomien, urobí tak Čína a iné krajiny.

(tasr, tass, ft)

Minúta  |  

Vzdušný priestor Rumunska narušil dron

Rumunské radarové systémy vo štvrtok neskoro večer zachytili malý lietajúci objekt, pravdepodobne dron, ktorý narušil vzdušný priestor krajiny.

Dron v župe Tulcea prenikol asi šesť kilometrov do rumunského vnútrozemia hraníc. Rumunské ministerstvo obrany uviedlo, že radar prvýkrát zachytil lietajúci objekt o 20.04 SEČ približne 15 kilometrov od obce Chilia Veche na juhovýchode krajiny.

Následne vyzvalo obyvateľov župy, aby sa ukryli a začalo pripravovať stíhacie lietadlá. Radar však stratil signál objektu o 20.09 SEČ.

"Neexistujú žiadne informácie o možnom dopade objektu na štátne územie," uviedlo rumunské ministerstvo obrany.

V priebehu októbra rumunské radary niekoľkokrát zachytili viacero signálov z dronov, ktoré narúšali vzdušný priestor krajiny. Rumunské stíhačky neboli schopné drony vidieť a nenašli sa ani žiadne miesta dopadu.

Podľa miestnych úradov mohlo ísť o kybernetické narušovanie. Na územie Rumunska za posledný rok a pol už viackrát dopadli zvyšky ruských dronov, ktorými Moskva útočila na ukrajinské prístavy v Čiernom mori.

(tasr)

Minúta  |  

Estónsko začalo vojenskú operáciu na ochranu podmorského kábla

Podmorské káble mávajú často technické poruchy a výpadky spôsobené nehodami. V Baltskom mori však v posledných rokoch bolo viacero podozrivým porúch elektrických a telekomunikačných káblov a plynovodov.

Estónske ozbrojené sily spustili v piatok námornú operáciu na ochranu podmorského kábla Estlink 1 v Baltskom mori, uviedol estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna.

„Ak dôjde k ohrozeniu kritickej podmorskej infraštruktúry v našom regióne, bude nasledovať aj reakcia," napísal na sociálnej sieti X.

Fínsko vo štvrtok zadržalo ruský tanker podozrivý z poškodenia podmorského kábla Estlink 2 a z poškodenia ďalších štyroch internetových spojení.

Estlink 2 je jeden z dvoch elektrických káblov medzi Estónskom a Fínskom, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 2014. Meria 171 kilometrov, z toho 145 kilometrov je na dne mora. K neplánovanému prerušeniu prevádzky kábla Estlink 2 došlo v stredu o 11:26.

Jeho oprava potrvá niekoľko mesiacov a jeho prerušenie môže skomplikovať dodávky elektriny počas zimy, uviedla fínska spoločnosť Fingrid. V prevádzke medzi oboma krajinami je teraz len kábel Estlink 1, ktorý má menšiu kapacitu.

(tasr, reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.