Preskočiť na obsah
  |  

Cez Lamanšský prieliv prišlo do Británie za posledné roky viac ako 150-tisíc migrantov

Britská ministerka vnútra Yvette Cooperová informovala, že vláda má morálnu zodpovednosť za riešenie problému prekročenia Lamanšského prielivu zo strany nelegálnych prisťahovalcov.

Podľa analýzy vládnych údajov sa od 1. januára 2018 dostalo cez Lamanšský prieliv 150 243 ľudí. Hranica 50-tisíc osôb bola prekročená v júni 2022 a číslo 100-tisíc osôb v auguste 2023.

Kumulatívny počet príchodov v roku 2024 je v súčasnosti 35-tisíc migrantov, čo je o 22 percent viac ako počet v rovnakom období počas roku 2023.

Yvette Cooperová počas návštevy Talianska, kde sa stretla s predsedníčkou vlády tejto krajiny Giorgiou Meloniovou, aby s ňou diskutovala o migrácii, povedala, že Spojené kráľovstvo musí „ísť po gangoch, ktoré stoja za nebezpečnými prechodmi."

(mja)

  |  

Izrael sa prihlásil k náletom na sýrsko-libanonský hraničný prechod

Izraelská armáda informovala, že cieľom náletov bolo zabrániť Hizballáhu získať zbrane, ktoré by podľa nej využíval na útoky na izraelských občanov.

Izraelská armáda v piatok oznámila, že uskutočnila nálety zamerané na "infraštruktúru" na sýrsko-libanonskej hranici. Cieľom bol hraničný priechod pri obci Džantá, ktorý podľa armády využíva organizácia Hizballáh na pašovanie zbraní zo Sýrie do Libanonu.

Izraelské orgány nespresnili, či išlo o útoky na sýrskej alebo libanonskej strane. Prišli však deň po tom, ako libanonská armáda obvinila Izrael z „porušovania dohody o prímerí útokom na libanonskú suverenitu a zničenia miest a dedín na juhu krajiny".

Podľa libanonských bezpečnostných zdrojov útoky zasiahli aj tri miesta v údolí Bikáa vo východnom Libanone. S hnutím Hizballáh viedol Izrael viac ako rok pozemnú a leteckú vojnu, pričom 27. novembra uzavreli prímerie. Na oboch stranách však neustále dochádza k jeho porušovaniu.

„Naďalej sa budeme snažiť odstrániť akúkoľvek hrozbu pre Izrael v súlade s dohodami o prímerí," vyhlásila v piatok izraelská armáda.

Dočasné sily OSN v Libanone tento týždeň informovali, že „sú znepokojené neprestajným ničením obytných oblastí, poľnohospodárskej pôdy a ciest v južnom Libanone zo strany izraelskej armády". Zároveň vyzvali obe strany na ukončenie všetkých bojov.

(tasr, afp, dpa)

  |  

Azerbajdžanské aerolinky obmedzujú lety do Ruska, pridávajú sa aj ďalšie

Obmedzenia budú trvať až do ukončenia predbežného vyšetrovania stredajšej nehody.

Azerbajdžan Airlines pozastavuje lety do siedmich ruských miest. Má ísť o reakciu na stredajšiu haváriu lietadla tohto dopravcu, ktoré sa zrútilo v Kazachstane a bolo zostrelené ruskou protivzdušnou obranou. Kremeľ tvrdí, že príčina havárie sa stále vyšetruje.

Letecká spoločnosť od soboty pozastaví lety do miest Mineraľnyje Vody, Soči, Volgograd, Ufa, Samara, čečenského hlavného mesta Groznyj a dagestanského hlavného mesta Machačkala.

Z bezpečnostných dôvodov dočasne pozastavujú lety do Ruska aj ďalšie letecké spoločnosti, napríklad kazašská Qazaq Air od soboty na mesiac prestane lietať z Astany do Jekaterinburgu.

Izraelská letecká spoločnosť El Al sa predtým rozhodla dočasne pozastaviť lety na trase z Tel Avivu na moskovské letisko Domodedovo.

(echo24, mja)

  |  

Lekári zatiaľ svoje výpovede nestiahli, čakajú kým všetci podpíšu dodatky k zmluvám

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) minulý týždeň v mene vlády podpísal s Lekárskym odborovým združením zmluvu o nastolení sociálneho zmieru v zdravotníctve.

„Vo väčšine štátnych nemocníc máme dodatky už podpísané a všetci lekári vo výpovedi čakajú na pár súkromných nemocníc a nemocnice zverené v správe vyšších územných celkov, kým sa so svojimi lekármi dohodnú. Až potom definitívne stiahneme výpovede," skonštatoval šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský.      

Vláda sa v zmluve zaviazala k plneniu viacerých požiadaviek lekárskych odborárov. Rovnako k tomu, že o sporných bodoch budú obe strany ďalej rokovať.

LOZ má zabezpečiť, aby lekári stiahli svoje výpovede. Uzavretím zmluvy sa podarilo zabrániť kolapsu nemocníc, ktorý hrozil pre výpovede viac ako 3 300 lekárov. Visolajský po podpise dohody avizoval, že lekári sa vrátia do nemocníc podmienečne a vláda musí do konca februára 2025 splniť sľuby, ku ktorým sa zaviazala.

(tasr)

  |  

Nová vláda Sýrie hovorí, že chce lepšie vzťahy s Izraelom

Po ovládnutí Sýrie sa vodcovia hnutia Haját Tahrír aš-Šám napojeného na al-Kájdu snažia upevniť svoju medzinárodnú legitimitu.

„Náš problém nie je Izrael,“ povedal Maher Marwan, nový guvernér Damasku, v mene nového sýrskeho vodcu Abúa Muhammada al-Džawláního.

Marwan povedal, že je prirodzené, že Izrael má obavy z novej sýrskej vlády a že v dôsledku tohto strachu Izrael „trochu pokročil a trochu bombardoval.“

Dodal, že nová sýrska administratíva sa „nechce miešať do ničoho, čo by ohrozilo bezpečnosť Izraela alebo akejkoľvek inej krajiny.“ Zároveň vyzval Spojené štáty, aby umožnili lepšie vzťahy s Izraelom.

„Chceme mier a nechceme byť protivníkom Izraela ani protivníkom nikoho iného," uzavrel Marwan.

(mja)

  |  

NASA sa dokázala priblížiť historicky najbližšie k slnku

Sonda sa na Štedrý deň ponorila do vonkajšej atmosféry našej hviezdy, kde znášala brutálne teploty a extrémne žiarenie v snahe lepšie pochopiť, ako funguje Slnko.

Vedci dostali signál zo sondy Parker Solar Probe v piatok o 6:00 po tom, ako niekoľko dní nekomunikovala.

NASA informovala, že sonda je „v bezpečí“ a funguje normálne po tom, ako preletela len 6,1 milióna kilometrov od povrchu Slnka.

Sonda sa pohybovala rýchlosťou 692-tisíc kilometrov za hodinu a podľa webovej stránky Nasa znášala teploty až 980 °C.

Dr. Nicola Foxová, vedúca vedeckého oddelenia agentúry Nasa, predtým povedala pre BBC: „Ľudia už stáročia skúmajú Slnko, ale atmosféru daného miesta nezažijete, kým ho skutočne nenavštívite.

(mja)