Preskočiť na obsah
  |  

Mikulec kritizuje Kaliňáka: Ministerstvo obrany sa stalo nákupným centrom

Kaliňák podľa exministra „kašle“ na občanov a vojakov.

Exminister vnútra a poslanec Národnej rady SR Roman Mikulec (Slovensko, Za ľudí, KÚ) poukázal na to, že minister obrany Robert Kaliňák (Smer) sa podľa neho venuje najmä predraženým nákupom.

„Vieme veľmi dobre o teraz naposledy oznamovaných nákupoch z Ameriky starých vylietaných vrtuľníkov. Absolútne zbytočné nákupy, odborníci si ťukajú na čelo. Ja sa pýtam, kto to bude lietať, keď nie je dostatok pilotov v armáde na to, aby dokázali lietať s dvoma Spartanmi," vyhlásil exminister.

Tvrdí, že Kaliňák obchodovanie so Spojenými štátmi americkými v minulosti kritizoval. Poslanec takisto dodal, že podľa neho na rezorte pripravili súťaž na rukavice pre konkrétnu spoločnosť. „Toto je presne DNA vlády Roberta Fica (Smer) a Robert Fico im toto všetko kryje," myslí si.

(tasr)

  |  

Lavrov: Moskva odmieta návrhy Trumpovho tímu na zmiernenie konfliktu na Ukrajine

Rusko trvá na právne záväzných dohodách, ktoré odstránia Moskvou nazvané príčiny konfliktu, ale žiadne oficiálne rokovania o Ukrajine zatiaľ neprebiehajú.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyjadril nespokojnosť s návrhmi tímu novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktoré by mohli ovplyvniť situáciu na Ukrajine. 

Lavrov kritizoval myšlienku odkladu ukrajinského členstva v NATO o 20 rokov a zavedenie mierových síl z Británie a EÚ na území Ukrajiny. Podľa neho tieto návrhy neprispievajú k riešeniu konfliktu, uviedla agentúra TASS.

„Súdiac podľa početných únikov informácií a rozhovoru, ktorý poskytol sám Trump časopisu Time, reč je o ‚zmrazení‘ bojových operácií na frontovej línii a o odovzdaní ďalšej zodpovednosti za konfrontáciu s Ruskom Európanom," vyhlásil Lavrov.

Ruská federácia podľa Lavrova nedostala žiadne oficiálne návrhy od Spojených štátov, pričom rokovania o situácii na Ukrajine sa zatiaľ nekonajú. Do inaugurácie Donalda Trumpa 20. januára naďalej ostáva plná moc a rokovania na súčasnom prezidentovi Joeovi Bidenovi.

Podľa ČTK Moskva trvá na tom, že akékoľvek riešenie konfliktu musí zahŕňať právne záväzné dohody s mechanizmami, ktoré zabránia ich porušeniu. 

Lavrov zdôraznil, že ciele Ruska zostávajú nezmenené. Ukrajina podľa neho musí zostať mimo NATO, pretože snahy Ukrajiny o vstup do aliancie považuje Rusko za jeden z hlavných dôvodov „ukrajinskej krízy".

Kyjev a Západ však obviňujú Moskvu z porušenia medzinárodného práva, vrátane budapeštianskeho memoranda z roku 1994, v ktorom sa Rusko zaviazalo rešpektovať územnú celistvosť Ukrajiny. 

Návrh ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na obnovenie hraníc z roku 1991 a stiahnutie ruských vojsk Rusko odmieta, pričom Lavrov dodal, že za týchto okolností sa Moskva nezúčastní žiadneho „mierového samitu“.

Lavrov okrem toho vyjadril pochybnosti o ochote USA obnoviť dialóg s Ruskom. Podľa neho bude Trump musieť „plávať proti prúdu“ v americkej politike, ak by sa rozhodol zohľadniť záujmy Moskvy. Bez takéhoto kroku bude situácia podľa Lavrova stagnovať.

Mier na Ukrajine tak ostáva vzdialený, pričom obe strany sa nezhodujú na základných podmienkach na ukončenie konfliktu.

(lipa)

  |  

Novelou zákona o obchode s potravinami by sa mohli zvýšiť poriadkové pokuty

Vyplýva to z návrhu novely legislatívy z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR predloženej do medzirezortného pripomienkového konania (MPR).

Novela by mala nadobudnúť účinnosť 1. júla 2025. Návrhom zákona sa dopĺňajú a precizujú taktiež definície kľúčových pojmov.

„Návrhom zákona sa upravuje a rozširuje okruh skutkových podstát neprimeraných podmienok v obchode s potravinami na základe poznatkov z vývoja obchodných vzťahov medzi dodávateľmi a odberateľmi potravín. V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou sa zvyšuje horná sadzba poriadkových pokút tak, aby bol zabezpečený ich primeraný preventívny a represívny charakter," priblížil v dôvodovej správe agrorezort.

„V rámci zákona sa rozlišujú tri úrovne podľa ich závažnosti. Pri požadovaní môže ministerstvo pôdohospodárstva uložiť pokutu do výšky 200-tisíc eur, pri dohodnutí do výšky 500-tisíc eur a pri uplatnení do výšky milión eur," spresnilo agroministerstvo.

Účelom návrhu zákona je podľa MPRV úprava doterajších pojmov, ako aj doplnenie nových pojmov do zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami, úprava a rozšírenie okruhu skutkových podstát neprimeraných podmienok v obchode s potravinami a úprava kontroly neprimeraných podmienok v obchode s potravinami.

„Návrhom zákona sa dopĺňajú a precizujú definície kľúčových pojmov s cieľom jednoznačnej a nespochybniteľnej transpozície príslušných ustanovení eurosmernice o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci," doplnilo ministerstvo pôdohospodárstva.

MPRV dodalo, že precizovanie a úprava znenia zákona na základe skúseností z aplikačnej praxe kontrolného orgánu umožní riadny výkon kontroly a prerokovania správnych deliktov, ako aj zníženie administratívnej záťaže a zvýšenie efektivity.

(tasr)

  |  

Sýria a Ukrajina chcú obnoviť diplomatické a ekonomické vzťahy

Po rokoch stagnácie je ich plánom vybudovať „strategické partnerstvo“.

Po pondelňajšom stretnutí s ukrajinskou delegáciou to v Damasku povedal sýrsky minister zahraničných vecí v dočasnej vláde Asad Hasan Šíbání, uvádzajú agentúry Reuters a DPA. Obe krajiny nadviažu vzťahy na politickej, ekonomickej a sociálnej úrovni a vo vede.

Šíbání po stretnutí s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Andrijom Sybihom uviedol, že sýrsky a ukrajinský ľud majú rovnaké skúsenosti s utrpením.

Podľa agentúry Reuters narážal na krvavú občiansku vojnu v Sýrii v rokoch 2011 - 2024 a okupáciu ukrajinského územia Ruskom, ktorá vyvrcholila inváziou ruských síl vo februári 2022. Po jej začiatku boli prerušené aj diplomatické vzťahy medzi Sýriou a Ukrajinou.

Sybiha, ktorý sa v Damasku stretol aj s novým de facto vodcom Sýrie Ahmadom Šarom, uviedol, že Ukrajina pošle do Sýrie zásielky potravinovej pomoci. Do krajiny podľa neho dorazia v stredu nákladné autá s 500 tonami ukrajinskej múky.

Ukrajina ako popredný svetový exportér obilia vyváža pšenicu a kukuricu aj do krajín Blízkeho východu, nie však do Sýrie, ktorá za Asadovej éry dovážala potraviny z Ruska.

Dodávky pšenice z Ruska do Sýrie boli pozastavené pre neistotu ohľadom novej vlády v Damasku a meškania platieb, uviedli začiatkom decembra pre agentúru Reuters ruské a sýrske zdroje.

Rusko dodávalo pšenicu Sýrii prostredníctvom zložitých finančných a logistických postupov, aby obišlo západné sankcie uvalené na Moskvu aj Damask.

Kyjev podľa Sybihu na oplátku očakáva, že nová sýrska vláda bude dodržiavať medzinárodné právo a zruší protiprávne uznanie anexie ukrajinských území Ruskom zo strany režimu zvrhnutého prezidenta Bašára Asada.

Povstalci vedení islamistickou skupinou Hajat Tahrír aš-Šám (HTS) spustili 27. novembra ofenzívu, počas ktorej v rýchlom slede za sebou dobyli niekoľko kľúčových miest a o 11 dní neskôr obsadili hlavné mesto Damask, odkiaľ Asad utiekol do Ruska. HTS vtedy viedol Šara pod svojím bojovým menom abú Muhammad Džawlání.

Napriek tomu, že Moskva podporovala Asada, Šara v nedeľu v rozhovore pre televíziu al-Arabíja povedal, že Rusko a Sýriu spájajú hlboké strategické záujmy.

„Všetky zbrane v Sýrii sú ruského pôvodu a mnohé elektrárne riadia ruskí experti... Nechceme, aby Rusko odišlo zo Sýrie tak, ako si to niektorí želajú," uviedol Šara.

Rusko má v Sýrii aj dve vojenské základne. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov avizoval, že ich štatút bude predmetom rokovaní s novým vedením v Damasku.

(tasr)

  |  

Ruská žiačka putuje do väzby potom, čo označila Rusov bojujúcich za Ukrajinu ako hrdinov

Šestnásťročná žiačka z Petrohradu strávi vo vyšetrovacej väzbe dva mesiace – súd tak rozhodol potom, ako na školnú nástenku zavesila fotografie Rusov z RDK, ktorých Putinov režim vyhlásil za teroristov.

Kirovský obvodný súd mesta Petrohrad rozhodol, že maloletej Jeve Bagrovovej - obvinenej zo schvaľovania terorizmu - možnosť domáceho väzenia neudelí.

Po súdnom konaní hrozí mladej Ruske pokuta od 100-tisíc do 500-tisíc rubľov alebo 2 až 5 rokov odňatia slobody.

Na nástenku v škole žiačka zavesila fotografie dvoch Rusov, ktorých považuje za „vyslúžilých hrdinov Ruska“. Obaja sú členmi Ruského dobrovoľníckeho zboru (RDK) - organizácie, ktorú Kremeľ považuje za teroristickú.

Ide o Denisa Kapustina (známeho ako Denis Nikitin) a člena ním založeného RDK Alexeja Ľovkina - obaja bojujú na strane Ozbrojených síl Ukrajiny proti jednotkám Ruskej federácie.

Zľava zakladateľ a vrchný veliteľ RDK Denis Nikitin, vpravo vojak RDK Alexej Ľovkin. Foto: @svtv_news / x

Krátka správa o fotografiách na školskej nástenke sa po medializovaní objavila na jednom z telegramových kanálov RDK s opisom "v škole zlému neučia."

Po tom, ako začali médiá písať o vznesení obvinenia voči mladej žiačke, Denis Nikitin na svojom telegramovom kanáli napísal: "Strach zo školáčky je taký veľký, že sa rozhodli ju zatvoriť! Aká hanba a nekonečná slabosť [režimu, pozn. red.], fuj! Ôsmačka, drž sa!"

Orgány činné v trestnom konaní zistili, že fotografie viseli v škole niekoľko dní. Najprv zadržali zástupkyňu riaditeľky zodpovednej za výchovnú prácu.

Keďže tá svoju zodpovednosť odmietla, v noci z 27. na 28. decembra zadržali bezpečnostné zložky Jevu Bagrovovú, ktorú následne 29. decembra súd poslal na dva mesiace do vyšetrovacej väzby.

(hal)

  |  

Vyšetrovatelia poškodeného kábla v Baltskom mori našli podozrivú stopu

Zamerali sa na tanker Eagle S, údajne spojený s ruskou „tieňovou flotilou“.

Fínski vyšetrovatelia objavili po prerušení podmorského elektrického kábla Estlink 2 na dne Baltského mora podozrivú stopu po ťahaní lodnej kotvy. Uviedla to vo štvrtok televízia YLE s odvolaním sa na vyhlásenie policajného vyšetrovacieho tímu.

„Stopa má dĺžku desiatky kilometrov. Zatiaľ nebolo možné presne určiť, kde bola kotva spustená," uviedla polícia vo vyhlásení. Oznámila to agentúra DPA a web televízie YLE.

Policajný inšpektor Sami Paila pre YLE povedal, že kriminálna polícia sa domnieva, že stopu zanechala kotva ropného tankera Eagle S, ktorý je súčasťou tzv. ruskej tieňovej flotily. Tú Moskva používa na obchádzanie sankcií, napríklad pri preprave ropy.

„Podarilo sa nám to zistiť pomocou podmorského preverovania," konštatoval inšpektor. Pre zlé poveternostné podmienky ho však museli prerušiť.

„Stopa sa končí tam, kde loď zdvihla kotvovú reťaz, a od tohto bodu sa tiahne niekoľko desiatok, ak nie takmer sto kilometrov smerom na východ," dodal Paila.

Fínska pobrežná stráž tanker plaviaci sa pod vlajkou Cookových ostrovov zadržala a posádku lode, ktorú tvoria občania Gruzínska a Indie, vypočúva.

Kábel Estlink 2 spájajúci Fínsko a Estónsko a ďalšie štyri komunikačné káble boli prerušené 25. decembra vo Fínskom zálive. V tom čase sa v jeho blízkosti pohyboval práve tanker Eagle S.

Estlink 2 je jeden z dvoch elektrických káblov medzi Estónskom a Fínskom, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 2014. Má dĺžku 171 kilometrov, z toho 145 kilometrov je uložených na dne mora. Už v januári 2007 začal fungovať kábel Estlink 1, plánuje sa aj položenie kábla Estlink 3.

(tasr)