Preskočiť na obsah
  |  

Taliban zakázal pracovať ženám v mimovládkach, OSN dvíha varovný prst

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk v utorok upozornil, že afganské vládne hnutie Taliban musí prehodnotiť svoje rozhodnutie zakázať ženám pracovať v mimovládnych organizáciách.

"Som hlboko znepokojený nedávnym oznámením de facto úradov v Afganistane, že mimovládnym organizáciám budú odobraté povolenia na prevádzku, ak budú naďalej zamestnávať afganské ženy. Toto je absolútne nesprávna cesta," uviedol Türk vo vyhlásení.

Vyhlásenie vlády Talibanu prichádza dva roky po tom, čo mimovládnym organizáciám v Afganistane zakázala zamestnávanie žien údajne z toho dôvodu, že nenosia podľa predpisov islamskú šatku. Afganské ministerstvo hospodárstva v liste zverejnenom v nedeľu na platforme X varovalo, že v prípade nedodržania tohto nariadenia stratia mimovládne organizácie povolenie na činnosť v Afganistane.

Vláda súčasne opätovne nariadila zastavenie akejkoľvek práce žien v inštitúciách, ktoré neriadi Taliban, vyplýva z listu.

"Humanitárna situácia v Afganistane je hrozná, viac než polovica populácie žije v chudobe. Mimovládne organizácie hrajú kľúčovú úlohu v poskytovaní život zachraňujúcej pomoci afganským ženám, mužom, dievčatám i chlapcom a toto opatrenie bude mať priamy vplyv na schopnosť populácie prijímať humanitárnu pomoc," upozornil ďalej vysoký komisár OSN pre ľudské práva.

"Ešte raz apelujem na de facto úrady v Afganistane, aby prehodnotili toto hlboko diskriminačné nariadenie i všetky ostatné opatrenia, ktorými sa usilujú zamedziť prístup žien a detí k vzdelaniu, práci a verejným službám vrátane zdravotníctva a ktoré obmedzujú ich slobodu pohybu," vyzval Türk.

"Žiadna krajina nemôže dosiahnuť pokrok - politický, ekonomický či sociálny -, keď vylučuje polovicu svojej populácie z verejného života," dodal podľa AFP.

(tasr)

  |  

Politické strany si budúci rok polepšia. Za výsledky vo voľbách zinkasujú milióny eur

Politické strany dostanú v roku 2025 za výsledky volieb do Národnej rady SR takmer 14,3 milióna eur.

Príspevok si rozdelí osem strán a jedna koalícia, ktoré vo voľbách ešte v roku 2023 dosiahli aspoň tri percentá hlasov. Vyplýva to z údajov ministerstva financií. Príspevky za voľby sa stranám vyplácajú postupne každý rok počas štvorročného volebného obdobia 2023 až 2027. Celkovo je príspevok vo výške 92,87 milióna eur.

Najviac peňazí získa víťaz volieb Smer, a to takmer 3,6 milióna eur. Nasleduje Progresívne Slovensko s vyše 2,8 milióna eur, za ním Hlas s takmer 2,4 milióna eur. Koalícia OĽaNO (dnes hnutie Slovensko), Kresťanská únia, Za ľudí dostane takmer 1,5 milióna eur a KDH vyše 1,1 milióna eur. SaS získa 1,04 milióna eur a SNS vyše 935-tisíc eur.

Príspevok dostanú v roku 2025 aj subjekty, ktoré sa do parlamentu nedostali, ale získali vo voľbách viac ako tri percentá hlasov. Hnutie Republika dostane takmer 460-tisíc eur a Aliancia (dnes Maďarská aliancia) dostane vyše 424-tisíc eur.

Sumy v rovnakej výške dostali strany aj v tomto roku. Rezort financií zasiela príspevky spravidla v letných mesiacoch. Celkový príspevok dostávajú strany postupne každý rok až do konca volebného obdobia, teda do roku 2027. Príspevok sa delí na tri časti, ide o príspevky zo štátneho rozpočtu za hlasy, na činnosť a na mandát.

(tasr)

  |  

Čína: Pred Svetovou zdravotníckou organizáciou sme o covide nezatajili nič

Vyjadrenia Pekingu prišli po tom, čo Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyzvala Čínu, aby poskytla viac informácií v záujme pochopenia pôvodu tohto ochorenia.

COVID-19, ktorý sa prvýkrát objavil v stredočínskom meste Wu-chan pred piatimi rokmi, si podľa AFP vyžiadal milióny mŕtvych, otriasol ekonomikami a oslabil systémy zdravotníctva vo svete. WHO zverejnila v pondelok vyhlásenie, v ktorom uviedla, že pre Čínu by bolo "morálnym i vedeckým imperatívom" podeliť sa o viac informácií.

"Pred piatimi rokmi Čína okamžite poskytla epidemiologické informácie a génovú sekvenciu vírusu WHO a medzinárodnému spoločenstvu," uviedla hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning.

"Bez toho, aby sme čokoľvek zatajovali, sme sa podelili o svoje skúsenosti s prevenciou, kontrolou a liečbou, čím sme značne prispeli k boju medzinárodného spoločenstva proti pandémii," povedala reportérom na pravidelnom tlačovom brífingu.

Tento mesiac uplynulo päť rokov od vypuknutia prvej epidémie v meste Wu-chan. V súvislosti s pandémiou koronavírusu WHO opätovne kritizovala čínske úrady za nedostatočnú transparentnosť a spoluprácu.          

Tím špecialistov vedený WHO, ku ktorému sa pripojili aj čínski kolegovia, uskutočnil začiatkom roka 2021 vyšetrovanie ohľadne pôvodu pandémie. V spoločnej správe uprednostnili hypotézu, že vírus bol prenesený zvieraťom na človeka z netopiera, pričom k prenosu podľa nich pravdepodobne došlo na trhovisku.

Čína však odvtedy zahraničným odborníkom neumožnila vykonať ďalší výskum a WHO opakovane márne žiadala Peking o ďalšie informácie, uzatvára AFP.

(tasr)

  |  

Video: Pre husté sneženie Japonsko ruší lety, tisícky pasažierov slávia Silvester na letisku

Husté sneženie zasiahlo sever Japonska v čase, keď sa milióny ľudí vracajú domov, aby strávili novoročné sviatky so svojimi rodinami.

Letecká spoločnosť Japan Airlines uviedla, že na najsevernejšom ostrove Hokkaidó zrušila dovedna 42 letov, čo sa dotklo 6389 pasažierov.

Štrnásť letov zrušili aj aerolínie ANA, čo malo vplyv na 800 pasažierov. Dôvodom bolo nepriaznivé počasie na severe krajiny, pričom spoločnosť upozornila cestujúcich na ďalšie možné meškania a rušenia letov.

https://twitter.com/StormCentar/status/1873810901989781510

Na hlavnom letisku na ostrove Hokkaidó sa pasažieri usilovali zabezpečiť si alternatívne lety. Tvorili sa pritom dlhé rady, píše AFP. Niektorí cestujúci, ktorým zrušili let, sa pripravovali na to, že rok 2025 privítajú v odletových halách.

Ostrov Hokkaidó a oblasti pozdĺž pobrežia Japonského mora zasiahlo v utorok husté sneženie so silným vetrom, uviedla japonská meteorologická agentúra. V niektorých častiach ostrova Hokkaidó napadlo od pondelka viac než 20 centimetrov snehu, pričom najhustejšie snežilo na Silvestra ráno a snehové zrážky sa očakávajú aj počas Nového roka.

(tasr)

  |  

Gazprom v posledný deň platnosti tranzitnej zmluvy pošle do Európy nižší objem plynu

Gazprom uviedol, že v utorok pošle do Európy cez Ukrajinu 37,2 milióna kubických metrov (m3) zemného plynu - na porovnanie, v pondelok predstavovali dodávky 42,4 milióna m3.

V stredu by sa tok plynu z Ruska cez územie Ukrajiny mal už v prvých hodinách nového roka zastaviť úplne, keďže platnosť tranzitnej dohody medzi Ukrajinou a Ruskom sa končí. Ukrajina odmietla rokovať o novej tranzitnej dohode a informovala, že po ukončení jej platnosti sa ruský plyn cez jej územie prepravovať nebude.

Zastavenie dodávok ruského plynu do európskych krajín cez Ukrajinu spôsobí problémy najmä Moldavsku, ktoré bolo v minulosti súčasťou Sovietskeho zväzu. Spomedzi krajín Európskej únie zastavenie dodávok zasiahne v najväčšej miere Slovensko.

Maďarsko bude naďalej odoberať ruský plyn prostredníctvom plynovodu TurkStream, ktorý vedie cez Čierne more, aj keď malo záujem aj o zachovanie ukrajinskej trasy, dodal Reuters.

(tasr)

  |  

KDH prešlo v parlamente niekoľko zákonov, dohodu s koalíciou Majerský popiera

Politický obchod s KDH odmieta aj podpredseda Národnej rady poverený jej riadením Peter Žiga (Hlas) s dôvetkom, že pokiaľ príde opozícia so zákonom, ktorý vládnej koalícii vyhovuje, tak ho vie schváliť.

Zákon o turistických trasách z dielne KDH prešiel v decembri do druhého čítania, podporila ho celá koalícia i opozícia. Podľa lídra Kresťanských demokratov Milana Majerského sa im podarilo koalíciu presvedčiť o potrebe zákona.

"Z tohto zákona nevieme vytlačiť žiaden politický kapitál, jednoducho to je zákon, ktorý je síce prospešný, no nikto na tom nezarobí, nie je to nejaký biznis zákon. Je to zákon, ktorý pomáha pri rozvoji cestovného ruchu," povedal šéf KDH s tým, že ide o malé víťazstvo, keďže zákon ešte nemusí definitívne prejsť.

Kresťanským demokratom tiež prešiel zákon týkajúci sa malých prevádzkovateľoch čistiarní odpadových vôd a tiež zákon súvisiaci s problematikou medveďov. Majerský tvrdí, že poprosil ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nom. SNS), nech rieši problematiku cez zákon o civilnej ochrane, čo bolo akceptované.

Majerský odmieta, že by malo hnutie od koalície výhody. "Práve, naopak, sme v permanentnom konflikte s vládnymi predstaviteľmi. To, že to prešlo, bolo podľa mňa tým, že sa snažíme byť naozaj konštruktívni," ozrejmil. "Zatiaľ sme so žiadnou politickou stranou o žiadnom 'bartri', výmene alebo podpore inej legislatívy pre nich nerozprávali. To môžem povedať s absolútne čistým svedomím," vyhlásil.

"S niektorými stranami viete viesť konštruktívny dialóg a aj konštruktívny konflikt je niekedy dobrý," reagoval Žiga. "Diskutovali o tom aj s našimi poslaneckými klubmi, takže nevidím problém, že by sa ten zákon schválil," reagoval na zákon o turistických trasách z dielne KDH.

"Prišli, komunikovali a prešlo to. Keby prišlo PS alebo SaS s niečím podobným, tiež nevidím problém, že by to prešlo," dodal. Aj pri zákone týkajúcom sa problematiky medveďov z dielne kresťanských demokratov išlo podľa neho o praktické riešenie situácie v regiónoch, ktoré podporili.

V koalícii sú podľa Žigu otvorené dvere na diskusiu aj s opozíciou. "Keď príde niekto konštruktívne komunikovať, debatovať, riešiť nejaký konkrétny problém, nevnímam to tak, že by vládna koalícia zatvárala dvere," skonštatoval.

Pripomenul, že o praktických veciach v rámci fungovania v parlamente sa dohadujú naprieč politickým spektrom na poslaneckom grémiu. "Je to čisto o komunikácii, keď sa viete otvorene rozprávať aj s druhou stranou politického spektra a dohodnúť sa na nejakých pravidlách, tak tie potom prechádzajú všeobecným súhlasom v parlamente," uzavrel.

(tasr)