Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Celá vládna koalícia má problém s kvalitou legislatívneho procesu, vytkol prezident

Poslancom parlamentu chce dať Peter Pellegrini, podľa vlastných slov, výstražný prst, že od určitého momentu už bude zákony posudzovať prísnejšie.

S kvalitou legislatívneho procesu má problém celá vládna koalícia. Posledné mesiace prechádzalo množstvo zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. Problémom sú aj pozmeňujúce návrhy zákonov, ktoré s pôvodnou legislatívou nesúvisia. V rozhovore pre TASR to uviedol prezident SR Peter Pellegrini, ktorý chce zákony posudzovať prísnejšie.

Tvrdí, že jeho tím striktne posudzuje, či schválená legislatíva je alebo nie je v rozpore s ochranou ľudských práv alebo Ústavou SR. Nepovažuje za náležité, aby prezident zasahoval do kompetencií vlády a išiel do obsahu samotnej novely len preto, že sa mu nepáči.

"Ak by sa mal vracať každý zákon, v ktorom sa počas rokovania parlamentu objaví nejaký pozmeňujúci návrh, ktorý tam predtým nebol, alebo ktorý úplne priamo nesúvisel s tou novelou, tak by som musel vracať skoro každý jeden," poznamenal Pellegrini.

V súvislosti s legislatívnym procesom chce na vládu a poslancov apelovať aj v Správe o stave republiky, s ktorou sa chystá vystúpiť v pléne parlamentu. Chce im dať, podľa vlastných slov, výstražný prst, že od určitého momentu už bude zákony posudzovať prísnejšie. "Ale nateraz sme sa naozaj viac sústredili na protiústavnosť alebo porušovanie nejakých práv," doplnil prezident.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinec jazdil na povolenej 110-tke vyše 200-kilometrovou rýchlosťou. Prišiel o vodičák

Muži zákona upozornili vodičov, že vysokou rýchlosťou ohrozujú seba a ostatných účastníkov cestnej premávky.

Polícia udelila pokutu a zadržala vodičský preukaz 36-ročnému vodičovi z Ukrajiny. Na diaľnici D1 v smere na Trnavu mu namerala rýchlosť 201 kilometrov za hodinu. Bratislavská krajská polícia o tom informovala na sociálnej sieti.

"Vodič prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť stanovenú dopravným značením, teda túto prekročil o 91 kilometrov za hodinu," uviedli policajti. Pripomeňme, že na predmetnom úseku je cez deň povolená maximálna rýchlosť 110 kilometrov za hodinu.

Upozornili vodičov, že vysokou rýchlosťou ohrozujú seba a ostatných účastníkov cestnej premávky. "Dodržujte dopravné predpisy a jazdite bezpečne," dodali.

(tasr)

Minúta  |  

Biden udelil vysoké vyznamenanie republikánskej kritičke Trumpa podporujúcej Harrisovú

Liz Cheneyová dokonca v predvolebnej kampani vlani podporila demokratku Kamalu Harrisovú.

Končiaci americký prezident Joe Biden vo štvrtok udelil 20 osobám druhé najvyššie civilné vyznamenanie, Prezidentskú občiansku medailu. Medzi ocenenými sú aj bývalá republikánska poslankyňa Liz Cheneyová a kongresman z Mississippi Bennie Thompson, ktorí v Kongrese viedli výbor vyšetrujúci útok na Kapitol zo 6. januára 2021.

V záverečnej správe kongresového výboru sa tvrdí, že Donald Trump sa dopustil "trestného činu sprisahania pozostávajúceho z viacerých častí" s cieľom zvrátiť výsledky volieb v roku 2020, v ktorých zvíťazil Biden, a nezakročil, aby zabránil svojim stúpencom v útoku na Kapitol. Thompson napísal, že Trump "rozdúchal tento požiar".

Biden Cheneyovú, ktorá je ostrou kritičkou Trumpa, ocenil za to, že sa "ozvala ... na obranu krajiny a ideálov, ktoré zastávame: slobody, dôstojnosti a slušnosti". Demokrat Thompson bol ocenený za svoju "celoživotnú oddanosť ochrane ústavy USA".

Okrem nich medailu získali aj Američania, ktorí bojovali za právo na uzavretie manželstva pre všetkých, priekopník v liečbe zranených vojakov i dvaja dlhoroční priatelia prezidenta Bidena - bývalí demokratickí senátori Ted Kaufman a Chris Dodd.

"Spoločne ste stelesnením hlavnej pravdy: Sme skvelý národ, pretože sme dobrí ľudia. Naša demokracia sa začína a končí občianskymi povinnosťami. To je naša práca na veky vekov a vy všetci ju stelesňujete.“

Cheneyová sa po útoku na Kapitol od Trumpa dištancovala, v dôsledku čoho prišla aj o kreslo v Kongrese. V predvolebnej kampani vlani podporila demokratku Kamalu Harrisovú.

Podľa Bieleho domu sa Prezidentská občianska medaila udeľuje občanom USA, ktorí vykonali príkladné činy pre svoju krajinu alebo spoluobčanov. Po Prezidentskej medaile slobody ide o druhé najvyššie občianske vyznamenanie v USA.

(tasr)

Minúta  |  

Arabský influencer v Berlíne odpálil pyrotechniku na obytný dom. Ten začal horieť

Atallaha Younesa na Instagrame sleduje približne 300-tisíc používateľov.

Muž s migračným pôvodom si svoje konanie navyše nahral na video a zdieľal ho na svojom profile. „Video má berlínska polícia k dispozícii. Informácie o zranených nemôžeme zatiaľ zverejniť,“ potvrdil berlínsky policajný hovorca nemeckému denníku Tagesspiegel.

Younes záznam medzitým zmazal. Pravdepodobne tak urobil kvôli mnohým negatívnym reakciám, ktoré používatelia sociálnej siete zanechali.

Younes sa na Instagrame vo štvrtok ospravedlnil. „To, čo sa stalo, bola chyba. Majiteľovi domu sme sa ospravedlnili,“ napísal. Na ďalšej fotografii na Instagrame je vidieť, ako sedí na pohovke medzi starším a mladším mužom a hovorí po arabsky: „Dnes sme boli u Haga Abu Mohamada a prosili sme ho o odpustenie,“ dodal na videu Younes.

Incident, ktorý sa odohral vo štvrti Neukölln, kde žije veľké množstvo cudzincov, už vyšetruje tamojší hasičský komisár.

(tod)

Minúta  |  

Počet Ukrajincov ochotných znášať bremeno vojny za rok klesol až o 16 percent

Bremeno niesť náklady vojny je podľa prieskumu nižšie v najviac ohrozených regiónoch na východe Ukrajiny a medzi menej majetnými ľuďmi.

Počet Ukrajincov, ktorí sú ochotní niesť bremeno vojny, sa znižuje. Vypovedajú o tom dáta prieskumu zverejneného Kyjevským medzinárodným sociologickým inštitútom (KIIS). V decembri roku 2024 to bolo 57 percent opýtaných, čo je o 16 percentuálnych bodov menej ako rok predtým.

„Od začiatku invázie na Ukrajinu až do februára roku 2024 sa názory respondentov prakticky nemenili,“ uvádza Anton Hrušeckyj, výkonný riaditeľ KIIS. „Asi 71 – 73 percent opýtaných uvádzalo, že je pripravených vydržať vojnu tak dlho, ako bude treba,“ dodal.

Minulý rok ale ukázal, že naši východní susedia sú Ruskom vedenou vojnou stále viac unavení. V období februára do októbra minulého roku číslo kleslo na 63 percent a údaje zozbierané medzi októbrom a decembrom 2024 poukazujú na výrazný pokles na 57 percent.

Podľa sociológov sa počet tých, ktorí sú ochotní vydržať šesť alebo menej mesiacov, zvýšil od októbra 2024 o tri percentuálne body. Počet respondentov, ktorí nie sú schopní špecifikovať, ako dlho ešte vojnu zvládnu, sa zvýšil z 12 na 18 percent.

Ochota niesť bremeno vojny je podľa prieskumu nižšia v najviac ohrozených regiónoch na východe Ukrajiny a medzi menej majetnými ľuďmi.

Prieskum zozbieral odpovede celkom 985 respondentov nad 18 rokov žijúcich na území Ukrajiny kontrolovanom tamojšou vládou a teda nezahŕňa okupované územia.

(tod)

Minúta  |  

Juhokórejské úrady odvolali pokus o zatknutie prezidenta po strete s jeho ochrankou

Okrem zatykača, ktorého platnosť sa skončí v pondelok 6. januára, vydal súd aj príkaz na domovú prehliadku.

Piatkový pokus vyšetrovateľov o zatknutie juhokórejského prezidenta Jun Sok-jola neuspel. Po takmer šesťhodinovom strete s prezidentskou ochrankou v jeho sídle v centre Soulu oznámili, že výkon príkazu na zatknutie pozastavujú pre obavy o bezpečnosť.

"Pokiaľ ide o dnešné vykonanie zatykača, bolo rozhodnuté, že ho v skutočnosti nie je možné vykonať z dôvodu prebiehajúceho konfliktu. Obavy o bezpečnosť personálu na mieste viedli k rozhodnutiu zastaviť vykonanie príkazu," uviedol vo vyhlásení Úrad pre vyšetrovanie korupcie vysokopostavených predstaviteľov (CIO).

Zatykač na Jun Sok-jola bol vydaný v utorok v súvislosti s vyšetrovaním vyhlásenia stanného práva zo začiatku decembra. Okrem zatykača, ktorého platnosť sa skončí v pondelok 6. januára, vydal súd aj príkaz na domovú prehliadku.

Od oznámenia CIO z piatka rána, že začal vykonávať príkaz na zatknutie, bolo podľa agentúr nejasné, či bude suspendovaný prezident s úradmi spolupracovať.

Príslušníci protikorupčného úradu spolu s policajtmi k sídlu prezidenta dorazili krátko po siedmej ráno miestneho času (23.00 h SEČ). Vo vstupe im najprv podľa agentúry Jonhap bránila vojenská jednotka, potom boli konfrontovaní prezidentskou bezpečnostnou službou, ktorá im niekoľko hodín blokovala vstup do Junovej rezidencie.

Do oblasti bolo podľa Jonhap nasadených približne 2700 policajtov a 135 policajných autobusov, aby zabránili zrážkam po tom, ako vo štvrtok došlo k stretom medzi prívržencami a odporcami Juna.

Nad konaním prezidenta, ktorý bol predtým trikrát predvolaný na výsluch, no výzvu zakaždým ignoroval, protikorupční vyšetrovatelia vyjadrili vážne poľutovanie a uviedli, že zvážia svoje ďalšie kroky.

Podľa Junovho právnika sú oba príkazy "nezákonné a neplatné", pretože boli vydané na žiadosť orgánu, ktorý nemá vyšetrovacie právomoci. Obhajca v piatok povedal, že proti "nezákonnému" vykonaniu zatykača zo strany vyšetrovateľov podnikne právne kroky.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.