Preskočiť na obsah
  |  

Rakúsky kancelár po zlyhaní koaličných rokovaní končí v politike

Rakúsky kancelár a predseda Ľudovej strany Rakúska (ÖVP) Karl Nehammer oznámil zároveň so svojím odchodom aj koniec koaličných rokovaní so Sociálnodemokratickou stranou Rakúska (SPÖ).

„Vyskúšali sme všetko, no dohoda o zásadných kľúčových bodoch nebola možná. Pre budúcnosť Rakúska takáto koalícia nemá zmysel,“ vyhlásil Nehammer v sobotu večer.

Rokovania medzi ÖVP a SPÖ, ktoré mali za cieľ vytvoriť novú vládu bez Slobodnej strany Rakúska (FPÖ), sa neúspešne skončili po intenzívnych diskusiách o reštrukturalizácii rozpočtu.

Nehammer vo videoposolstve obvinil SPÖ z neústupnosti a kritizoval jej daňové návrhy. „Deštruktívne sily v SPÖ získali prevahu. Ľudová strana nikdy nepodpíše program, ktorý ide proti podnikaniu, konkurencii a výkonu,“ uviedol podľa rakuského denníka Kurier Nehammer.

Na záver vyhlásil, že v najbližších dňoch odstúpi z funkcie kancelára aj predsedu ÖVP, aby umožnil „usporiadaný prechod“. Poďakoval voličom a strane za dôveru a vyhlásil, že jeho cieľom vždy bolo stavať na tom, čo spája, a nie na tom, čo rozdeľuje.

Po zlyhaní rokovaní s SPÖ sa pozornosť obracia na ďalšie kroky ÖVP. V nedeľu ráno sa majú stretnúť hajtmani spolkových krajín, aby rozhodli o budúcnosti strany. V hre sú viaceré možnosti, vrátane rokovaní s ostrakizovanou FPÖ alebo vypísanie predčasných volieb.

Voľby do rakúskej Národnej rady sa konali ešte 29. septembra a s výrazným náskokom ich vyhrala FPÖ. Rakúsky prezident však zostavením novej vlády poveril Nehammera, čo zdôvodnil tým, že všetky ostatné parlamentné strany odmietli s „krajnou pravicou” spolupracovať.

(mm)

  |  

Severokórejci na Silvestra bojovali pod vplyvom alkoholu, tvrdí ukrajinská rozviedka

Ukrajinská vojenská rozviedka (HUR) informovala, že ruské velenie posiela na frontovú líniu v Kurskej oblasti stále nové severokórejské jednotky, ktoré čelia vysokým stratám.

Na Silvestra bojovali severokórejskí vojaci údajne pod vplyvom alkoholu, informuje napríklad denník Mirror.

Podľa HUR morálka severokórejských vojakov klesá, napriek intenzívnej propagande zo strany Ruska o dôležitosti ich účasti vo vojne.

Rozviedka uviedla, že medzi 31. decembrom a 1. januárom sa Severokórejci zapojili do bojov v Kurskej oblasti, kde utrpeli výrazné straty.

Podľa HUR sú severokórejskí vojaci nasadzovaní na frontovú líniu v okolí dediny Ulanok juhovýchodne od mesta Sudža. Bojujú tiež v oblasti Fanaševky a Čerkasskej Konopelky, západne od Ulanoku.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že v tejto oblasti už padlo alebo bolo zranených viac ako 3-tisíc severokórejských vojakov.

Ukrajinská armáda má pod kontrolou takmer 500 štvorcových kilometrov v regióne, kam vpadla v auguste minulého roka. Ruské jednotky, vrátane severokórejských posíl, sa ich snažia vytlačiť.

Pchjongjang podľa Kyjeva vyslal do Ruska asi 12-tisíc mužov, pričom Kórejská ľudovodemokratická republika (KLDR) okrem vojakov podporuje Moskvu aj dodávkami zbraní.

(mm)

  |  

Rakúski ľudovci prerušili koaličné rokovania so sociálnymi demokratmi

Obe strany sa v sobotu prvýkrát stretli na samostatných koaličných rokovaniach, po tom čo sa z nich v piatok stiahli liberálna strana NEOS.

Rakúsky kancelár a líder ľudovcov (ÖVP) Karl Nehammer v sobotu večer prerušil koaličné rokovania so sociálnymi demokratmi (SPÖ). Nehammer zároveň oznámil, že z funkcie kancelára a lídra ÖVP v najbližších dňoch odstúpi.

"Po prerušení koaličných rokovaní urobím nasledovné. V najbližších dňoch odstúpim z funkcie kancelára aj predsedu Ľudovej strany a umožním usporiadané odovzdanie moci," uviedol Nehammer vo videu na sociálnej sieti X.

"Viedli sme dlhé a tvrdé rokovania. Dohoda so sociálnymi demokratmi však nie je možná v kľúčových otázkach. Preto ukončujeme rokovania s SPÖ," uvádza Nehammer v liste.

Kancelár dal zároveň jasne najavo, že nebude viesť koaličné rokovania s krajne pravicovou Slobodnou stranou Rakúska (FPÖ) pod vedením Herberta Kickla.

"Som hlboko presvedčený, že radikáli neponúkajú riešenie ani na jeden problém," vyhlásil. Podľa DPA však podnikateľské krídlo jeho strany uprednostňuje koalíciu s FPÖ, ktorá zvíťazila v septembrových parlamentných voľbách, pred vládou s SPÖ.

Agentúra DPA pripomína, že dvojstranné koaličné rozhovory medzi ÖVP a SPÖ sprevádzali obavy, či sa týmto dvom tradičným rakúskym stranám podarí dosiahnuť dohodu vzhľadom na ich rozdielne predstavy o tom, ako prekonať hospodársku krízu v krajine a reorganizovať štátny rozpočet.

Už v piatok sa z trojstranných koaličných rokovaní stiahla strana NEOS. Šéfka liberálov Beate Meinl-Reisingerová vtedy uviedla, že ostatné strany nemajú vôľu uskutočniť potrebné reformy.

Voľby do rakúskej Národnej rady sa konali ešte 29. septembra a s výrazným náskokom ich vyhrala krajne pravicová FPÖ.

Rakúsky prezident však zostavením novej vlády poveril Nehammera, čo zdôvodnil tým, že všetky ostatné parlamentné strany odmietli s krajnou pravicou spolupracovať.

Odchádzajúci Nehammer je rakúskym kancelárom a šéfom ÖVP od decembra 2021. Vo funkcii nahradil súčasného ministra zahraničných vecí Alexandra Schallenberga. Ten strávil na poste kancelára strávil iba niekoľko týždňov po demisii Sebastiana Kurza.

(tasr, dpa)

  |  

Ruské úrady v okupovanom Sevastopoli vyhlásili núdzový stav pre únik ropy z tankerov

Ropa z poškodených tankerov zasiahla pobrežie najväčšieho krymského mesta.

Dva ruské tankery sa potopili ešte v decembri počas búrky v Kerčskom prielive východne od polostrova.

„Dnes bol v Sevastopoli vyhlásený regionálny núdzový stav," napísal na sociálnej sieti Telegram Moskvou dosadený gubernátor Sevastopoľa Michail Razvožajev.

Ropa sa podľa neho našla na štyroch plážach v oblasti a miestne orgány ju v spolupráci s dobrovoľníkmi rýchlo odstránili.

„Dovoľte mi zdôrazniť: v Sevastopoli nedochádza k masívnemu znečisteniu pobrežia," napísal Razvožajev.

Pôvodne riečne tankery Volgonefť-212 a Volgonefť-239 sa potopili počas búrky v Kerčskom prielive asi 250 kilometrov od Sevastopoľa.

Podľa ruského ministerstva dopravy z nich uniklo približne 2400 ton ťažkého vykurovacieho oleja. Ropná škvrna odvtedy zamorila pláže v juhoruskom Krasnodarskom kraji a na priľahlom Kryme, ktorý v roku 2014 nezákonne anektovalo Rusko.

Prezident Vladimir Putin označil únik za „ekologickú katastrofu". V podobnom duchu sa vyjadril aj poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak, ktorý zároveň medzinárodné spoločenstvo vyzval na uvalenie dodatočných sankcií na ruské tankery.

Ukrajina označila únik ropy za „najväčší v čiernomorskom regióne v 21. storočí" a obvinila Moskvu z používania lodí nevhodných do drsných zimných podmienok.

Tankery Volgonefť sa vyrábali v 20. storočí primárne pre kanály a splavné rieky európskeho Ruska, na krátke vzdialenosti na mori len za priaznivých podmienok.

(tasr, ap)

  |  

Taliban vyzval Trumpa, aby zmenil politiku USA voči Afganistanu

Námestník afganského ministra zahraničných vecí Šer Muhammad Abbás Stanikzáí v sobotu uviedol, že si želá, aby mal Afganistan dobré vzťahy s USA.

Vyzval preto novozvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa, aby zmenil súčasnú politiku USA voči Afganistanu a prijal novú, ktorá bude vychádzať z dohody z Dauhy podpísanej medzi Talibanom a USA v roku 2020. TASR píše podľa agentúry DPA.

Stanikzáí tvrdí, že Taliban je ochotný byť priateľom USA a vyhlásil, že „nepriateľ nie je vždy nepriateľom". Načrtol však konkrétne podmienky potrebné na zlepšenie vzájomných vzťahov. Taliban požaduje zrušenie hospodárskych sankcií, rozmrazenie afganských aktív v zahraničných bankách, vyradenie vodcov Talibanu z teroristických zoznamov, nezasahovanie do vnútorných záležitostí Afganistanu a uznanie vlády Talibanu.

Predstavitelia Talibanu vyjadrili nádej na zlepšenie vzťahov s Washingtonom už krátko po víťazstve Trumpa v novembrových prezidentských voľbách. Hovorca afganského ministerstva zahraničných vecí Abdul Kahár Balchí vtedy vyjadril nádej, že staronový prezident podnikne realistické kroky smerom ku konkrétnemu pokroku vo vzťahoch medzi oboma krajinami.

Podobne ako Stanikzáí zdôraznil, že počas prvého funkčného obdobia bývalého prezidenta Trumpa bola dosiahnutá mierová dohoda s Talibanom podpísaná vo februári 2020 v katarskej Dauhe. Tá pripravila pôdu pre stiahnutie vojsk USA z krajiny v roku 2021, „po ktorom sa skončila 20-ročná okupácia".

Vládu Talibanu v Afganistane doteraz oficiálne neuznala žiadna krajina. Niektoré štáty vrátane Číny a Ruska však napriek tomu udržiavajú s islamistami diplomatické styky.

(tasr)

  |  

Letisko v Damasku obnoví prevádzku komerčných letov

Takéto lety boli zastavené po tom, čo moc v krajine v decembri po zvrhnutí dlhoročného prezidenta Bašára Asada prevzali islamistickí povstalci.

„Oznamujeme, že od utorka začneme prijímať medzinárodné lety na medzinárodné letisko v Damasku a z neho," uviedol podľa sýrskej agentúry SANA Ašhád as-Salibí, ktorý vedie Generálny úrad pre civilné letectvo a leteckú dopravu v Sýrii.

Vo vyhlásení takisto ubezpečil letecké spoločnosti, že s pomocou partnerov bola spustená fáza obnovy letísk v meste Aleppo i Damask, aby „mohli privítať lety z celého sveta."

AFP píše, že v Sýrii už pristávajú medzinárodné lietadlá s humanitárnou pomocou a zahraničné diplomatické delegácie. Obnovené boli taktiež vnútroštátne lety.

Obnovenie letov do sýrskej metropoly po takmer 13 rokoch vo štvrtok avizovali aj katarské aerolínie Qatar Airways. Rovnako od utorka začnú prevádzkovať tri lety týždenne. Katarský predstaviteľ pre AFP ešte v decembri povedal, že Dauha ponúkla novému sýrskemu vedeniu pomoc pri obnovení prevádzky na letisku v Damasku.

Asad utiekol zo Sýrie do Ruska po tom, ako povstalci vedení skupinou Hajat Tahrír aš-Šám (HTS), kedysi napojenou na teroristickú sieť al-Káida, spustili 27. novembra nečakanú ofenzívu. Úspešne ju zavŕšili 8. decembra dobytím Damasku.

(tasr, afp)