Preskočiť na obsah
  |  

Pápež vyzval k podpore kultúry prijímania a odmietaniu diskriminácie pri omši

Slávnosť Zjavenia Pána pripadá na deň, keď podľa Biblie mudrci z Východu vedení hviezdou prišli do Betlehema navštíviť novonarodeného Ježiša.

František povedal, že hviezda, ktorá vedie ľudstvo k Bohu, nerobí rozdiely medzi etnickými, jazykovými alebo národnými skupinami a je tu pre všetkých.

Evanjeliový záznam tohto príbehu (Mt 2, 1 – 12) neuvádza ich počet, kráľovskú hodnosť ani mená; podľa tradície majú mená Gašpar, Melichar a Baltazár.

„Robíme dobre, keď o tom dnes meditujeme, vo svete, v ktorom sú jednotlivci a národy vybavené stále silnejšími komunikačnými prostriedkami, a napriek tomu sa zdá, že sú menej ochotné chápať, akceptovať a stretávať sa s druhými v ich rozmanitosti," povedal v homílii.

Boh vyzýva kresťanov, aby odmietli všetko, čo diskriminuje, vylučuje a zavrhuje ľudí, povedal pápež. Namiesto toho vyzval na podporu „silnej kultúry prijatia, v ktorej sú úzke miesta strachu a odsúdenia nahradené otvorenými priestormi stretnutia, integrácie a zdieľania života; bezpečné priestory, kde každý nájde teplo a úkryt." František podľa evanjelia dlhodobo hlása potrebu privítať cudzincov, najmä migrantov.

Pondelková omša ukončila pre 88-ročného pápeža mimoriadne namáhavé obdobie, ktoré sa časovo zhodovalo so začiatkom Svätého roka 2025. Koná sa raz za 25 rokov a očakáva sa, že privedie do Ríma v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov viac ako 30 miliónov pútnikov.

Tento týždeň pápež ešte pokrstí niekoľko detí v Sixtínskej kaplnke, prednesie svoj každoročný prejav o zahraničnej politike diplomatickému zboru Svätej stolice, stretne sa s končiacim americkým prezidentom Joem Bidenom.

(tasr)

  |  

Macron vyzval Ukrajinu na „realistické“ očakávania v územných otázkach

Uviedol tiež, že nevidí „žiadne rýchle ukončenie" takmer tri roky trvajúceho konfliktu na Ukrajine.

Rusko podľa AFP v súčasnosti kontroluje približne 20 percent ukrajinského územia a v pondelok oznámilo, že jeho sily obsadili strategicky významné mesto Kurachove.

„Nebude žiadne rýchle a jednoduché riešenie na Ukrajine," povedal Macron v prejave k francúzskym veľvyslancom v Elyzejskom paláci. Upozornil, že Ukrajinci podľa neho musia viesť „realistické diskusie o územných otázkach".

„Spojené štáty nám musia pomôcť zmeniť charakter situácie a presvedčiť Rusko, aby zasadlo za rokovací stôl," uviedol francúzsky prezident a dodal, že Európania budú musieť Ukrajine poskytnúť bezpečnostné záruky. Novozvolený americký prezident Donald Trump, ktorý 20. januára nastupuje do úradu, počas predvolebnej kampane vyhlásil, že rýchlo ukončí konflikt na Ukrajine. Nepovedal však žiadne podrobnosti.

„Nový americký prezident vie, že Spojené štáty nemajú šancu nič získať, ak Ukrajina prehrá," pokračoval Macron.

Macron zároveň varoval, že dôveryhodnosť západných krajín by bola zničená, ak by kvôli „únave" pristúpili na kompromis v otázke Ukrajiny. „Kapitulácia Ukrajiny nemôže byť pre Európanov a Američanov dobrá," povedal.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu v rozhovore s americkým podcasterom Lexom Fridmanom vyzdvihol Trumpa a uviedol, že Ukrajinci dúfajú, že po nástupe do úradu prinúti Moskvu, aby súhlasila s trvalým mierom.

Francúzsky prezident tiež varoval Západ v súvislosti s novým vedením Sýrie. „Na zmenu režimu v Sýrii musíme nazerať bez naivity," povedal a dodal, že Francúzsko neopustí „bojovníkov za slobodu, ako sú Kurdi," ktorí v Sýrii bojujú proti extrémistickým skupinám.

V Sýrii došlo minulý mesiac k zmene moci, keď povstalci islamistickej skupiny Hajat Tahrír aš-Šám (HTS) zvrhli dlhoročného prezidenta Bašára Asada.

Macron vo svojom prejave tiež označil Irán za „hlavnú strategickú a bezpečnostnú výzvu pre Francúzsko, Európanov a celý región aj mimo neho". Táto otázka bude podľa jeho tvrdenia kľúčovou témou rokovaní s novou americkou administratívou.

(tasr)

  |  

Vo Francúzsku začína súdny proces s bývalým prezidentom Sarkozym

Nicolas Sarkozy a 12 ďalších osôb sú obvinení z nezákonného financovania prezidentskej kampane, sprenevery verejných financií a úplatkárstva.

Sarkozy, ktorý bol v prezidentskom úrade v rokoch 2007 až 2012, je obvinený z prijatia miliónov dolárov v rámci nezákonného financovania predvolebnej kampane od bývalého líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího. Francúzsky exprezident obvinenie popiera.

Bývalý francúzsky prezident je podľa AP okrem nezákonného financovania kampane obvinený aj z pasívnej korupcie, zatajenia sprenevery verejných prostriedkov a zločineckého spolčenia.

Spolu so Sarkozym je obvinených aj 12 ďalších osôb, medzi ktorými sú aj bývalí francúzski ministri Claude Guéant, Éric Woerth a Brice Hortefeux.

Po desaťročnom protikorupčnom vyšetrovaní sa súd bude zaoberať obvineniami, ktoré vyšetrovatelia nazvali „korupčným paktom" uzavretým medzi Sarkozym a líbyjským režimom. Sprostredkovatelia údajne doručili kufre plné hotovosti do budov ministerstiev v Paríži s cieľom nelegálne financovať Sarkozyho víťaznú prezidentskú kampaň v roku 2007, píše denník The Guardian.

Súd preskúma, či líbyjský režim požadoval diplomatické, právne a obchodné výhody výmenou za financovanie prezidentskej kampane Sarkozyho. Francúzsko v súvislosti s rozsiahlym vyšetrovaním takzvanej líbyjskej aféry požiadalo o právnu pomoc 21 krajín.

Sarkozymu hrozí desať rokov väzenia a vysoká pokuta, píše agentúra DPA, podľa ktorej by súd mohol udeliť desaťročné väzenské tresty aj niekoľkým spoluobžalovaným. Súdny proces potrvá až do 10. apríla.

Právnik exprezidenta Christophe Ingrain uviedol, že neexistuje žiadne líbyjské financovanie kampane. „Chceme veriť, že súd bude mať odvahu objektívne preskúmať fakty bez toho, aby bol riadený nejasnou teóriou, ktorá otrávila vyšetrovanie," uviedol vo vyhlásení.

Sarkozy sa už pred súd postavil na základe rôznych ďalších obvinení. Francúzsky súd najvyššej inštancie 18. decembra potvrdil rozsudok voči Sarkozymu za korupciu a ovplyvňovanie. Súd mu udelili jednoročný trest v domácom väzení. Agentúra AFP uviedla, že Sarkozymu stále nenasadili na členok elektronický náramok, pričom tento proces môže trvať niekoľko týždňov, a vianočné sviatky strávil exprezident na Seychelách.

(tasr)

  |  

Karas kritizuje nákupy na ministerstve obrany. Vidí v nich účelovosť a snahu o rýchly zisk

Nákupy by si zaslúžili precíznu analýzu ekonomickej efektívnosti aj prínosu pre Ozbrojené sily SR.

„Osobitnou kapitolou je absolútne netransparentný a pokútny spôsob obstarania výstavby nemocnice v Prešove, ktorú má realizovať vojenské spravodajstvo. Je to v absolútnom rozpore s tým, čo má plniť rezort obrany a spravodajské služby. Jedinou rozumnou odpoveďou je snaha vyhnúť sa procesu verejného obstarávania a skryť tok finančných prostriedkov pred verejnou, ale aj štátnou kontrolou," myslí si podpredseda opozičného KDH a exminister spravodlivosti Viliam Karas.

Tento spôsob nakladania s peniazmi určenými na obranu štátu považuje podpredseda KDH za zlatú baňu korupcie a klientelizmu.

Ministerstvo sa pod vedením Roberta Kaliňáka (Smer) podľa Karasa na jednej strane stavia na stranu mieru na Ukrajine, no na druhej horúčkovito podporuje súkromný sektor pri rozvoji zbrojárskych kapacít. Ako uviedol, robí to na úkor štátnych firiem. Podpredseda hnutia poukázal, že napriek kritike v minulosti minister Kaliňák pokračuje v rozsiahlych nákupoch vojenskej techniky.

(tasr)

  |  

Biden zakázal ťažbu v pobrežných vodách USA pred nástupom Trumpa do úradu

Jeho nástupca sa v rámci kampane zaviazal masívne zvýšiť produkciu fosílnych palív na americkom území.

Podľa vyhlásenia Bieleho domu sa zákaz vzťahuje na celé atlantické pobrežie Spojených štátov a východ Mexického zálivu, ako aj na tichomorské pobrežie Kalifornie, Oregonu a Washingtonu a časť Beringovho mora pri Aljaške.

Biden podniká tieto kroky podľa zákona o kontinentálnom šelfe z roku 1953, ktorý dáva federálnej vláde právomoc nad využívaním prírodných zdrojov na mori. Vo vyhlásení Bieleho domu sa uvádza, že deklarácia chráni viac ako 625 miliónov akrov (253 miliónov hektárov) pobrežných vôd.

„Keďže klimatická kríza naďalej ohrozuje komunity v celej krajine a my prechádzame na hospodárstvo s čistou energiou, teraz je čas chrániť tieto pobrežia pre naše deti a vnúčatá," uviedol Biden vo vyhlásení.

Zákaz nemá presne stanovený dátum, dokedy bude platiť a pre Trumpa po nástupe do Bieleho domu môže byť z právneho a politického hľadiska zložité zvrátiť ho.

(tasr)

  |  

V eurozóne hrozí, že jej ekonomický motor z dlhodobého hľadiska zamrzne

Investorom v eurozóne sa v januári 2025 zhoršila nálada a dosiahla najnižšiu úroveň za viac ako rok. Nemecko pritom zostáva brzdou menového bloku. Ukázali to výsledky prieskumu renomovaného inštitútu Sentix.

Podľa prieskumu sa index dôvery, ktorý odráža náladu investorov v 20 štátoch menovej únie, v januári 2025 znížil na -17,7 bodu z -17,5 bodu v decembri. To je jeho najmenšia hodnota od novembra 2023, aj keď prekonala prognózu analytikov, ktorí predpovedali, že sa prepadne na -18 bodov.

"V eurozóne hrozí, že jej ekonomický motor z dlhodobého hľadiska zamrzne," uvádza sa vo vyhlásení inštitútu, ktorý poukázal na recesiu nemeckej ekonomiky.

Na prieskume sa zúčastnilo 1 121 investorov a uskutočnil sa v od 2. januára do 4. januára.

Prieskum odhalil, že index očakávaní v januári mierne vzrástol na -5 bodov z -5,8 bodu v decembri. Ale jeho rast zatienil index aktuálnej situácie v menovej únii, ktorý klesol na -29,5 z -28,5 bodu v decembri. To je najnižšia hodnota od októbra 2022.

Nemecko, najväčšia európska ekonomika, ktorú budúci mesiac čakajú predčasné voľby, je podľa Sentixu zrejme v recesii, pričom je nepravdepodobné, že sa z nej v dohľadnej dobe dostane.

(tasr, reuters)