Preskočiť na obsah
  |  

Rakúsky prezident poveril Herberta Kickla zostavením novej vlády

Prezident novinárom povedal, že zavolať lídrovi FPÖ nebolo „ľahké rozhodnutie".

Rakúsky prezident Alexader van der Bellen poveril predsedu Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Herberta Kickla zostavením novej vlády. Bude to prvýkrát, čo rokovania o vzniku vlády v Rakúsku povedie národno-konzervatívna a protimigračná strana.

„Pán Kickl verí, že dokáže nájsť životaschopné riešenia... a chce túto zodpovednosť,“ povedal van der Bellen médiám. „Preto som ho poveril, aby vstúpil do rozhovorov s ÖVP s cieľom zostaviť spolkovú vládu.“

V minulosti prezident viackrát vyjadril výhrady voči Kicklovi, ktorý van der Bellena označil za „senilnú múmiu“. Často tiež používal výrazy pripomínajúce „problematickú minulosť strany“, vrátane toho, že sa nazval budúcim „Volkskanzlerom“, ako bol označovaný Adolf Hitler, píše agentúra AFP. Titulom nacistického vodcu však bol ríšsky kancelár (Reichskanzler).

Proti „krajnej pravici“ pred prezidentským palácom Hofburg vo Viedni protestovali stovky ľudí. Kričali „Nacisti von“ a držali transparenty „Nechceme Rakúsko, ktorému vládnu pravicoví extrémisti“, dodala agentúra.

K rozhodnutiu rakúskeho spolkového prezidenta sa vyjadrila aj nemecká národno-konzervatívna Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá van der Bellenov krok privítala.

Kandidátka AfD na kancelárku Alice Weidelová vyhlásila, že udalosti v Rakúsku by mohli presvedčiť aj nemeckú konzervatívnu Kresťanskodemokratickú úniu (CDU), citovala ju agentúra DPA.

CDU a jej sesterská strana v Bavorsku Kresťanskosociálna únia (CSU) povolebnú spoluprácu s AfD dôrazne vylúčili. Podľa Weidelovej by však úspech FPÖ mal slúžiť ako varovanie pre lídra nemeckých konzervatívcov Friedricha Merza.

Weidelová vyhlásila, že voliči nechcú koalície, „v ktorých ľavicové strany udávajú tón“, v prípade, že CDU/CSU a AfD budú mať spolu po voľbách väčšinu kresiel v parlamente. Predčasné voľby do nemeckého Spolkového snemu sa uskutočnia 23. februára.

Slobodná strana Rakúska (FPÖ) koncom septembra zvíťazila v parlamentných voľbách. Stále vládnuci ľudovci (ÖVP) sa následne pokúsili vytvoriť koalíciu stredových strán so sociálnodemokratickou SPÖ a liberálnou stranou NEOS. Cieľom bolo udržať pravicových populistov mimo moci.

Koaličné rokovania cez víkend zlyhali. Najprv odišla NEOS, v sobotu sa ÖVP a SPÖ nedokázali zhodnúť na téme zmiernenia rozpočtového deficitu. Ľudovec Nehammer zotrval na stanovisku, že nechce vládnuť s FPÖ pod vedením jej lídra Kickla. Rezignoval preto na funkciu kancelára aj predsedu ľudovcov a otvoril cestu k spolupráci s FPÖ. Koalíciu uprednostňovalo najmä ekonomické krídlo strany.

Ľudovci už so slobodnými spoločne vládli medzi rokmi 2017 až 2019 pod vedením kancelára Sebastiana Kurza. Po korupčnom škandále FPÖ Ibizagate sa koalícia predčasne rozpadla. Slobodní tiež budú koaličné rokovnia viesť po prvý raz.

(tasr)

  |  

Medvedev: Celý ruský ľud pohŕda Zelenským

Dmitrij Medvedev, podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady, reagoval na vyjadrenie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý údajne povedal, že pohŕda ruským ľudom.

Zelenskij vyhlásil, že „pohŕda celým ruským ľudom“. Pochopiteľne, a „celý ruský ľud pohŕda týmto bastardom,“ napísal Medvedev na sieti VKontakte.

Vyhlásenie Medvedeva vyvolalo ďalší výbuch napätia medzi oboma lídrami, pričom politik zdôraznil, že osobná pomsta voči Zelenskému by sa nemala skončiť po jeho odvolaní z funkcie.

(lup)

  |  

Blinken bude v Ríme diskutovať o situácii v Sýrii so svojimi európskymi partnermi

Blinken sa „stretne s európskymi náprotivkami, aby sa zasadil za mierovú, inkluzívnu, Sýriou vedenú a vlastnenú politickú transformáciu," uviedlo ministerstvo vo vyhlásení. Ministerstvo neoznámilo, s ktorými ministrami sa Blinken v Ríme stretne.

Šéf americkej diplomacie je v súčasnosti v Soule, odkiaľ sa vyberie do Japonska a Francúzska. Následne sa v Ríme pripojí k odchádzajúcemu americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi, ktorý absolvuje poslednú cestu vo funkcii prezidenta. Súčasťou návštevy je aj audiencia u pápeža Františka.

Sýrski povstalci na čele s islamistickou organizáciou Hajat Tahrír aš-Šám (HTS) 27. novembra začali s nečakanou ofenzívou, pričom zakrátko ovládli rozsiahle územia a 8. decembra 2024 dobyli aj sýrske hlavné mesto Damask. Povstalci tak zvrhli dlhoročného prezidenta Bašára Asada, ktorý odišiel do Ruska.

Západné mocnosti sa vyslovujú za väčšiu stabilitu v Sýrii, v ktorej od roku 2011 zúrila občianska vojna, ktorá vyvolala utečeneckú krízu, ktorá otriasla európskou politikou.

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková a jej francúzsky rezortný kolega Jean-Noël Barrot v piatok navštívili Sýriu, kde sa stretli s novým sýrskym lídrom Ahmadom Šarom.

So Šarom sa minulý mesiac stretla aj americká diplomatka Barbara Leafová a uviedla, že USA zrušili odmenu, ktorá bola vypísaná za dolapenie nového sýrskeho vodcu, ktorý v minulosti bojoval proti Američanom v Iraku. Leafová tiež ocenila „pozitívne posolstvá", ktoré Šara vyslovil, týkajúce sa ochrany menšín a prísľubu, že Sýria nebude predstavovať hrozbu pre susedné krajiny.

(tasr)

  |  

Pápež vyzval k podpore kultúry prijímania a odmietaniu diskriminácie pri omši

Slávnosť Zjavenia Pána pripadá na deň, keď podľa Biblie mudrci z Východu vedení hviezdou prišli do Betlehema navštíviť novonarodeného Ježiša.

František povedal, že hviezda, ktorá vedie ľudstvo k Bohu, nerobí rozdiely medzi etnickými, jazykovými alebo národnými skupinami a je tu pre všetkých.

Evanjeliový záznam tohto príbehu (Mt 2, 1 – 12) neuvádza ich počet, kráľovskú hodnosť ani mená; podľa tradície majú mená Gašpar, Melichar a Baltazár.

„Robíme dobre, keď o tom dnes meditujeme, vo svete, v ktorom sú jednotlivci a národy vybavené stále silnejšími komunikačnými prostriedkami, a napriek tomu sa zdá, že sú menej ochotné chápať, akceptovať a stretávať sa s druhými v ich rozmanitosti," povedal v homílii.

Boh vyzýva kresťanov, aby odmietli všetko, čo diskriminuje, vylučuje a zavrhuje ľudí, povedal pápež. Namiesto toho vyzval na podporu „silnej kultúry prijatia, v ktorej sú úzke miesta strachu a odsúdenia nahradené otvorenými priestormi stretnutia, integrácie a zdieľania života; bezpečné priestory, kde každý nájde teplo a úkryt." František podľa evanjelia dlhodobo hlása potrebu privítať cudzincov, najmä migrantov.

Pondelková omša ukončila pre 88-ročného pápeža mimoriadne namáhavé obdobie, ktoré sa časovo zhodovalo so začiatkom Svätého roka 2025. Koná sa raz za 25 rokov a očakáva sa, že privedie do Ríma v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov viac ako 30 miliónov pútnikov.

Tento týždeň pápež ešte pokrstí niekoľko detí v Sixtínskej kaplnke, prednesie svoj každoročný prejav o zahraničnej politike diplomatickému zboru Svätej stolice, stretne sa s končiacim americkým prezidentom Joem Bidenom.

(tasr)

  |  

Macron vyzval Ukrajinu na „realistické“ očakávania v územných otázkach

Uviedol tiež, že nevidí „žiadne rýchle ukončenie" takmer tri roky trvajúceho konfliktu na Ukrajine.

Rusko podľa AFP v súčasnosti kontroluje približne 20 percent ukrajinského územia a v pondelok oznámilo, že jeho sily obsadili strategicky významné mesto Kurachove.

„Nebude žiadne rýchle a jednoduché riešenie na Ukrajine," povedal Macron v prejave k francúzskym veľvyslancom v Elyzejskom paláci. Upozornil, že Ukrajinci podľa neho musia viesť „realistické diskusie o územných otázkach".

„Spojené štáty nám musia pomôcť zmeniť charakter situácie a presvedčiť Rusko, aby zasadlo za rokovací stôl," uviedol francúzsky prezident a dodal, že Európania budú musieť Ukrajine poskytnúť bezpečnostné záruky. Novozvolený americký prezident Donald Trump, ktorý 20. januára nastupuje do úradu, počas predvolebnej kampane vyhlásil, že rýchlo ukončí konflikt na Ukrajine. Nepovedal však žiadne podrobnosti.

„Nový americký prezident vie, že Spojené štáty nemajú šancu nič získať, ak Ukrajina prehrá," pokračoval Macron.

Macron zároveň varoval, že dôveryhodnosť západných krajín by bola zničená, ak by kvôli „únave" pristúpili na kompromis v otázke Ukrajiny. „Kapitulácia Ukrajiny nemôže byť pre Európanov a Američanov dobrá," povedal.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu v rozhovore s americkým podcasterom Lexom Fridmanom vyzdvihol Trumpa a uviedol, že Ukrajinci dúfajú, že po nástupe do úradu prinúti Moskvu, aby súhlasila s trvalým mierom.

Francúzsky prezident tiež varoval Západ v súvislosti s novým vedením Sýrie. „Na zmenu režimu v Sýrii musíme nazerať bez naivity," povedal a dodal, že Francúzsko neopustí „bojovníkov za slobodu, ako sú Kurdi," ktorí v Sýrii bojujú proti extrémistickým skupinám.

V Sýrii došlo minulý mesiac k zmene moci, keď povstalci islamistickej skupiny Hajat Tahrír aš-Šám (HTS) zvrhli dlhoročného prezidenta Bašára Asada.

Macron vo svojom prejave tiež označil Irán za „hlavnú strategickú a bezpečnostnú výzvu pre Francúzsko, Európanov a celý región aj mimo neho". Táto otázka bude podľa jeho tvrdenia kľúčovou témou rokovaní s novou americkou administratívou.

(tasr)

  |  

Vo Francúzsku začína súdny proces s bývalým prezidentom Sarkozym

Nicolas Sarkozy a 12 ďalších osôb sú obvinení z nezákonného financovania prezidentskej kampane, sprenevery verejných financií a úplatkárstva.

Sarkozy, ktorý bol v prezidentskom úrade v rokoch 2007 až 2012, je obvinený z prijatia miliónov dolárov v rámci nezákonného financovania predvolebnej kampane od bývalého líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího. Francúzsky exprezident obvinenie popiera.

Bývalý francúzsky prezident je podľa AP okrem nezákonného financovania kampane obvinený aj z pasívnej korupcie, zatajenia sprenevery verejných prostriedkov a zločineckého spolčenia.

Spolu so Sarkozym je obvinených aj 12 ďalších osôb, medzi ktorými sú aj bývalí francúzski ministri Claude Guéant, Éric Woerth a Brice Hortefeux.

Po desaťročnom protikorupčnom vyšetrovaní sa súd bude zaoberať obvineniami, ktoré vyšetrovatelia nazvali „korupčným paktom" uzavretým medzi Sarkozym a líbyjským režimom. Sprostredkovatelia údajne doručili kufre plné hotovosti do budov ministerstiev v Paríži s cieľom nelegálne financovať Sarkozyho víťaznú prezidentskú kampaň v roku 2007, píše denník The Guardian.

Súd preskúma, či líbyjský režim požadoval diplomatické, právne a obchodné výhody výmenou za financovanie prezidentskej kampane Sarkozyho. Francúzsko v súvislosti s rozsiahlym vyšetrovaním takzvanej líbyjskej aféry požiadalo o právnu pomoc 21 krajín.

Sarkozymu hrozí desať rokov väzenia a vysoká pokuta, píše agentúra DPA, podľa ktorej by súd mohol udeliť desaťročné väzenské tresty aj niekoľkým spoluobžalovaným. Súdny proces potrvá až do 10. apríla.

Právnik exprezidenta Christophe Ingrain uviedol, že neexistuje žiadne líbyjské financovanie kampane. „Chceme veriť, že súd bude mať odvahu objektívne preskúmať fakty bez toho, aby bol riadený nejasnou teóriou, ktorá otrávila vyšetrovanie," uviedol vo vyhlásení.

Sarkozy sa už pred súd postavil na základe rôznych ďalších obvinení. Francúzsky súd najvyššej inštancie 18. decembra potvrdil rozsudok voči Sarkozymu za korupciu a ovplyvňovanie. Súd mu udelili jednoročný trest v domácom väzení. Agentúra AFP uviedla, že Sarkozymu stále nenasadili na členok elektronický náramok, pričom tento proces môže trvať niekoľko týždňov, a vianočné sviatky strávil exprezident na Seychelách.

(tasr)