Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko obvinilo Ukrajinu z útoku na Záporožskú jadrovú elektráreň

Najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe už tri roky okupujú sily Moskvy, pri útoku sa nikto nezranil ani nehlásil žiadne škody, oznámilo v pondelok ruské ministerstvo obrany, ktoré citovala agentúra DPA.

Ukrajina podľa rezortu na elektráreň a priľahlé mesto Enerhodar zaútočila ôsmimi dronmi. Všetky bezpilotné lietadlá údajne ruské sily zneškodnili. Jeden zo zničených dronov však explodoval a následne sa podľa ministerstva vznietil na streche výcvikového centra elektrárne.

DPA pripomenula, že Záporožskú jadrovú elektráreň obsadili ruské jednotky krátko po spustení celoplošnej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Ukrajina sa ju niekoľkokrát pokúsila oslobodiť, avšak neúspešne.

Kyjev a Moskva sa odvtedy pravidelne obviňujú z delostreleckých a dronových útokov na elektráreň, čo vyvoláva obavy z jadrovej havárie. Reaktory elektrárne sú vzhľadom na obavy o bezpečnosť v takzvanej studenej odstávke už od roku 2022, naďalej však potrebujú chladenie.

V areáli jadrového zariadeniu sa nachádzajú aj pozorovatelia z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

(tasr)

Minúta  |  

U.S. Steel a Nippon Steel podali žaloby proti Bielemu domu za blokovanie fúzie

Oceliarske spoločnosti v pondelok oznámili podanie dvojice žalôb proti rozhodnutiu končiaceho prezidenta USA zablokovať finalizáciu kúpy amerického gigantu japonským náprotivkom.

Predaj U.S. Steelu schválili americké úrady ešte v decembri 2023, prezident Joe Biden v piatok 3. januára po odporúčaní vládneho výboru tento proces zastavil.

Spoločnosti U.S. Steel a Nippon Steel vo vyhlásení uviedli, že iniciovali právne kroky na americkom odvolacom súde vo Washingtone, v ktorých spochybňujú proces preskúmania akvizície. Tvrdia, že ​Biden, ktorý odchádza z funkcie 20. januára, nesprávne využil svoj vplyv a zablokoval dohodu „z čisto politických dôvodov“.

V jednej žalobe preto žiadajú súd, aby zrušil Bidenov príkaz aj proces skúmania vládnym Výborom pre zahraničné investície v USA (CFIUS). Obe spoločnosti tvrdia, že CFIUS „nevykonal v dobrej viere proces regulačnej kontroly zameraný na národnú bezpečnosť“. Súd žiadajú, aby nariadil nové preskúmanie navrhovanej fúzie.

Druhá žaloba je proti Cleveland-Cliffs, jej generálnemu riaditeľovi Lourencovi Goncalvesovi a prezidentovi odborov USW Davidovi McCallovi „za ich nezákonné a koordinované kroky“ zamerané na zabránenie obchodu, napísali predstavitelia spoločností.

CFIUS strávil mesiace skúmaním dohody z hľadiska rizík pre národnú bezpečnosť. Nepodarilo sa mu však dosiahnuť konsenzus. Rozhodnutie sa tak presunulo na odchádzajúceho prezidenta, ktorý kritizoval dohodu celé mesiace, pričom odďaľoval rozhodnutie, keďže hrozí, že môže poškodiť vzťahy USA s Japonskom.

Japonský premiér Šigeru Išiba medzitým v pondelok vyzval Washington, aby rozptýlil obavy, že Bidenovo blokovanie dohody by mohlo ovplyvniť budúce investície.

Transakcia bola dôležitým prvkom prezidentskej kampane v roku 2024 vzhľadom na väzby U.S. Steel na Pensylvániu, z hľadiska volieb dôležitý štát a kolísku amerického oceliarskeho priemyslu.

Viceprezident Nippon Steel Takahiro Mori v rozhovore pre denník Nikkei povedal, že jeho spoločnosť „neustúpi po tom, ako sa s ňou zaobchádzalo neprimerane a bude bojovať zubami-nechtami“.

Revíznemu procesu CFIUS „chýbala integrita“, vyhlásil a dodal, že „rozhodnutie bolo ponechané na prezidenta bez akejkoľvek vecnej konzultácie s dotknutými spoločnosťami“.

(tasr)

Minúta  |  

Turecký minister zahraničia: Likvidácia sýrskych kurdských bojovníkov je len otázkou času

Turecko viní kurdské milície Oddiely ľudovej sebaobrany (YPG) z napojenia na Stranu kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Ankara považuje za „teroristickú" skupinu.

„Podmienky v Sýrii sa zmenili. Veríme, že je len otázkou času, než budú PKK/YPG eliminované," povedal Hakan Fidan.

Šéf tureckej diplomacie tiež varoval akúkoľvek podporu Západu pre kurdských bojovníkov v Sýrii. „Ak vy (Západ) máte iné ciele v regióne, ak chcete slúžiť ďalšej politike tým, že budete používať Dáiš ako zámienku na povzbudenie PKK, tak ani na to nie je miesto," dodal Fidan, pričom pre pomenovanie Islamský štát (IS) použil akronym Dáiš.

YPG tvoria hlavnú zložku Sýrskych demokratických síl (SDF) podporovaných Spojenými štátmi, ktoré stáli na čele bojov, v ktorých boli v roku 2019 porazení džihádisti zo skupiny Islamský štát (IS), za kľúčové pre zabránenie opätovnému vzostupu džihádistov v oblasti.

Nový faktický líder Sýrie Ahmad Šara, ktorého povstalecká skupina Hajaj Tahrír aš-Šám zvrhla sýrskeho prezidenta Bašára Asada, má dlhodobé väzby s Tureckom a v nedeľu uviedol, sily vedené Kurdmi by mali byť integrované do národnej armády, píše AFP.

Podľa AFP existujú obavy, že po zvrhnutí Asada by sa mohol vytvoriť priestor pre IS, aby opäť nabral silu. Skupina prežila v Iraku aj v Sýrii napriek zničeniu jej tzv. kalifátu, ktorý trval v rokoch 2014 až 2019, pripomína AFP.

„Dáiš je jedom pre moslimské spoločnosti. Samozrejme, že využívanie nášho náboženstva na brutálne zabíjanie ľudí... (a) vytváranie chaosu nie je niečo, o čom budeme mlčať, povedal Fidan a dodal, že je veľmi dôležité, aby IS "opäť nepovstal".

(tasr)

Minúta  |  

Rakúsky prezident poveril Herberta Kickla zostavením novej vlády

Prezident novinárom povedal, že zavolať lídrovi FPÖ nebolo „ľahké rozhodnutie".

Rakúsky prezident Alexader van der Bellen poveril predsedu Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Herberta Kickla zostavením novej vlády. Bude to prvýkrát, čo rokovania o vzniku vlády v Rakúsku povedie národno-konzervatívna a protimigračná strana.

„Pán Kickl verí, že dokáže nájsť životaschopné riešenia... a chce túto zodpovednosť,“ povedal van der Bellen médiám. „Preto som ho poveril, aby vstúpil do rozhovorov s ÖVP s cieľom zostaviť spolkovú vládu.“

V minulosti prezident viackrát vyjadril výhrady voči Kicklovi, ktorý van der Bellena označil za „senilnú múmiu“. Často tiež používal výrazy pripomínajúce „problematickú minulosť strany“, vrátane toho, že sa nazval budúcim „Volkskanzlerom“, ako bol označovaný Adolf Hitler, píše agentúra AFP. Titulom nacistického vodcu však bol ríšsky kancelár (Reichskanzler).

Proti „krajnej pravici“ pred prezidentským palácom Hofburg vo Viedni protestovali stovky ľudí. Kričali „Nacisti von“ a držali transparenty „Nechceme Rakúsko, ktorému vládnu pravicoví extrémisti“, dodala agentúra.

K rozhodnutiu rakúskeho spolkového prezidenta sa vyjadrila aj nemecká národno-konzervatívna Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá van der Bellenov krok privítala.

Kandidátka AfD na kancelárku Alice Weidelová vyhlásila, že udalosti v Rakúsku by mohli presvedčiť aj nemeckú konzervatívnu Kresťanskodemokratickú úniu (CDU), citovala ju agentúra DPA.

CDU a jej sesterská strana v Bavorsku Kresťanskosociálna únia (CSU) povolebnú spoluprácu s AfD dôrazne vylúčili. Podľa Weidelovej by však úspech FPÖ mal slúžiť ako varovanie pre lídra nemeckých konzervatívcov Friedricha Merza.

Weidelová vyhlásila, že voliči nechcú koalície, „v ktorých ľavicové strany udávajú tón“, v prípade, že CDU/CSU a AfD budú mať spolu po voľbách väčšinu kresiel v parlamente. Predčasné voľby do nemeckého Spolkového snemu sa uskutočnia 23. februára.

Slobodná strana Rakúska (FPÖ) koncom septembra zvíťazila v parlamentných voľbách. Stále vládnuci ľudovci (ÖVP) sa následne pokúsili vytvoriť koalíciu stredových strán so sociálnodemokratickou SPÖ a liberálnou stranou NEOS. Cieľom bolo udržať pravicových populistov mimo moci.

Rakúsky kancelár po zlyhaní koaličných rokovaní končí v politike

Mohlo by Vás zaujímať Rakúsky kancelár po zlyhaní koaličných rokovaní končí v politike

Koaličné rokovania cez víkend zlyhali. Najprv odišla NEOS, v sobotu sa ÖVP a SPÖ nedokázali zhodnúť na téme zmiernenia rozpočtového deficitu. Ľudovec Nehammer zotrval na stanovisku, že nechce vládnuť s FPÖ pod vedením jej lídra Kickla. Rezignoval preto na funkciu kancelára aj predsedu ľudovcov a otvoril cestu k spolupráci s FPÖ. Koalíciu uprednostňovalo najmä ekonomické krídlo strany.

Ľudovci už so slobodnými spoločne vládli medzi rokmi 2017 až 2019 pod vedením kancelára Sebastiana Kurza. Po korupčnom škandále FPÖ Ibizagate sa koalícia predčasne rozpadla. Slobodní tiež budú koaličné rokovnia viesť po prvý raz.

(tasr)

Minúta  |  

Medvedev: Celý ruský ľud pohŕda Zelenským

Dmitrij Medvedev, podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady, reagoval na vyjadrenie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý údajne povedal, že pohŕda ruským ľudom.

Zelenskij vyhlásil, že „pohŕda celým ruským ľudom“. Pochopiteľne, a „celý ruský ľud pohŕda týmto bastardom,“ napísal Medvedev na sieti VKontakte.

Vyhlásenie Medvedeva vyvolalo ďalší výbuch napätia medzi oboma lídrami, pričom politik zdôraznil, že osobná pomsta voči Zelenskému by sa nemala skončiť po jeho odvolaní z funkcie.

(lup)

Minúta  |  

Blinken bude v Ríme diskutovať o situácii v Sýrii so svojimi európskymi partnermi

Blinken sa „stretne s európskymi náprotivkami, aby sa zasadil za mierovú, inkluzívnu, Sýriou vedenú a vlastnenú politickú transformáciu," uviedlo ministerstvo vo vyhlásení. Ministerstvo neoznámilo, s ktorými ministrami sa Blinken v Ríme stretne.

Šéf americkej diplomacie je v súčasnosti v Soule, odkiaľ sa vyberie do Japonska a Francúzska. Následne sa v Ríme pripojí k odchádzajúcemu americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi, ktorý absolvuje poslednú cestu vo funkcii prezidenta. Súčasťou návštevy je aj audiencia u pápeža Františka.

Sýrski povstalci na čele s islamistickou organizáciou Hajat Tahrír aš-Šám (HTS) 27. novembra začali s nečakanou ofenzívou, pričom zakrátko ovládli rozsiahle územia a 8. decembra 2024 dobyli aj sýrske hlavné mesto Damask. Povstalci tak zvrhli dlhoročného prezidenta Bašára Asada, ktorý odišiel do Ruska.

Západné mocnosti sa vyslovujú za väčšiu stabilitu v Sýrii, v ktorej od roku 2011 zúrila občianska vojna, ktorá vyvolala utečeneckú krízu, ktorá otriasla európskou politikou.

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková a jej francúzsky rezortný kolega Jean-Noël Barrot v piatok navštívili Sýriu, kde sa stretli s novým sýrskym lídrom Ahmadom Šarom.

So Šarom sa minulý mesiac stretla aj americká diplomatka Barbara Leafová a uviedla, že USA zrušili odmenu, ktorá bola vypísaná za dolapenie nového sýrskeho vodcu, ktorý v minulosti bojoval proti Američanom v Iraku. Leafová tiež ocenila „pozitívne posolstvá", ktoré Šara vyslovil, týkajúce sa ochrany menšín a prísľubu, že Sýria nebude predstavovať hrozbu pre susedné krajiny.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.