Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nórsky premiér reagoval na útoky Elona Muska voči európskym politikom

Predseda vlády Jonas Gahr Støre v pondelok vyhlásil, že vyjadrenia amerického miliardára k vnútorným záležitostiam európskych štátov považuje za „znepokojivé“, citovala ho agentúra AFP.

„Považujem za znepokojujúce, že človek so značným prístupom k sociálnym sieťam a s významnými ekonomickými zdrojmi sa priamo zapája do vnútorných záležitostí iných krajín,“ povedal Støre v nórskom verejnoprávnom rozhlase NRK.

Musk, ktorého viaceré médiá označujú za blízkeho spojenca zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa, sa v uplynulých dňoch vyjadril k politickej situácii vo viacerých európskych štátoch. Pred blížiacimi sa voľbami do Bundestagu otvorene podporil populistickú Alternatívu pre Nemecko (AfD), niekoľko príspevkov na ním vlastnenej sieti X však venoval aj britskej vláde.

Premiéra Keira Starmera obvinil z neschopnosti stíhať gangy, ktoré v minulosti systematicky zneužívali a znásilňovali mladé dievčatá a žiadal, aby bola uväznená Jess Phillipsová, šéfka rezortu, ktorý zodpovedá za boj proti násiliu páchanému na ženách.

V pondelkovej ankete na X sa taktiež spýtal či, by mala „Amerika oslobodiť obyvateľov Británie od ich tyranskej vlády“.

„Toto nie je spôsob, akým by sa mali riešiť záležitosti medzi demokraciami a spojencami,“ odpovedal Støre na otázku, či by Musk mohol zasahovať do parlamentných volieb v Nórsku, ktoré sú naplánované na september.

„Ak by sme to videli v Nórsku, dúfam a verím, že celá nórska politická scéna by sa voči tomu ohradila a dištancovala by sa,“ uviedol premiér z Labouristickej strany, ktorá v uplynulom období zaostáva v prieskumoch.

V podobnom duchu ako Støre sa vyjadril aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, podľa ktorého Musk „priamo zasahuje do volieb“, a to vrátane nemeckých. Výroky amerického miliardára odsúdil aj nemecký kancelár Olaf Scholz.

(tasr)

Minúta  |  

Pápež vymenoval prvú ženu za prefekta dikastéria

Talianska mníška sestra Simona Brambilla sa stala prefektom Dikastéria pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, priblížili agentúra AP a portál Vatican News.

Mnížka bude zodpovedná za všetky rehoľné rády, od jezuitov a františkánov až po menšie kongregácie. Pre prípadné teologické dôsledky František súčasne menoval za spoluvedúceho (proprefekta) dikastéria kardinála Ángela Fernándeza Artima.

Ide o významný krok vo Františkovom zámere poskytnúť ženám viac vedúcich úloh pri riadení cirkvi, tvrdí AP. V niektorých vatikánskych úradoch už zastávali významné posty, ale doteraz žiadna nebola prefektom dikastéria alebo kongregácie Kúrie Svätej stolice, ústredného riadiaceho orgánu Katolíckej cirkvi.

Za obdobie od roku 2013 až 2023 sa vo Vatikáne podiel žien zvýšil z 19,2 percenta na 23,4 percenta.

V menovaní zverejnenom vo vatikánskom dennom bulletine je Brambilla uvedená na prvom mieste ako prefekt a Fernández na druhom mieste ako jej spolubrat. Z teologického hľadiska to je nevyhnutné: prefekt musí byť schopný sláviť svätú omšu a vykonávať iné sviatostné funkcie, ktoré môžu vykonávať len muži.

Brambilla (59) patrí k ženskej časti rehoľného rádu Misionárov Consolata. Získala doktorát na Pápežskej univerzite Gregoriana v Ríme, kde bola aj docentkou. Večné sľuby zložila v roku 1999 a ako misionárka pôsobila tri roky v Mozambiku. Od roku 2011 do mája 2023 bola dvakrát po sebe zvolená za generálnu predstavenú svojej kongregácie.

Na poste prefekta vystrieda 77-ročného kardinála Joaa Braza de Aviza, ktorý odchádza do dôchodku.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko obvinilo Ukrajinu z útoku na Záporožskú jadrovú elektráreň

Najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe už tri roky okupujú sily Moskvy, pri útoku sa nikto nezranil ani nehlásil žiadne škody, oznámilo v pondelok ruské ministerstvo obrany, ktoré citovala agentúra DPA.

Ukrajina podľa rezortu na elektráreň a priľahlé mesto Enerhodar zaútočila ôsmimi dronmi. Všetky bezpilotné lietadlá údajne ruské sily zneškodnili. Jeden zo zničených dronov však explodoval a následne sa podľa ministerstva vznietil na streche výcvikového centra elektrárne.

DPA pripomenula, že Záporožskú jadrovú elektráreň obsadili ruské jednotky krátko po spustení celoplošnej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Ukrajina sa ju niekoľkokrát pokúsila oslobodiť, avšak neúspešne.

Kyjev a Moskva sa odvtedy pravidelne obviňujú z delostreleckých a dronových útokov na elektráreň, čo vyvoláva obavy z jadrovej havárie. Reaktory elektrárne sú vzhľadom na obavy o bezpečnosť v takzvanej studenej odstávke už od roku 2022, naďalej však potrebujú chladenie.

V areáli jadrového zariadeniu sa nachádzajú aj pozorovatelia z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

(tasr)

Minúta  |  

U.S. Steel a Nippon Steel podali žaloby proti Bielemu domu za blokovanie fúzie

Oceliarske spoločnosti v pondelok oznámili podanie dvojice žalôb proti rozhodnutiu končiaceho prezidenta USA zablokovať finalizáciu kúpy amerického gigantu japonským náprotivkom.

Predaj U.S. Steelu schválili americké úrady ešte v decembri 2023, prezident Joe Biden v piatok 3. januára po odporúčaní vládneho výboru tento proces zastavil.

Spoločnosti U.S. Steel a Nippon Steel vo vyhlásení uviedli, že iniciovali právne kroky na americkom odvolacom súde vo Washingtone, v ktorých spochybňujú proces preskúmania akvizície. Tvrdia, že ​Biden, ktorý odchádza z funkcie 20. januára, nesprávne využil svoj vplyv a zablokoval dohodu „z čisto politických dôvodov“.

V jednej žalobe preto žiadajú súd, aby zrušil Bidenov príkaz aj proces skúmania vládnym Výborom pre zahraničné investície v USA (CFIUS). Obe spoločnosti tvrdia, že CFIUS „nevykonal v dobrej viere proces regulačnej kontroly zameraný na národnú bezpečnosť“. Súd žiadajú, aby nariadil nové preskúmanie navrhovanej fúzie.

Druhá žaloba je proti Cleveland-Cliffs, jej generálnemu riaditeľovi Lourencovi Goncalvesovi a prezidentovi odborov USW Davidovi McCallovi „za ich nezákonné a koordinované kroky“ zamerané na zabránenie obchodu, napísali predstavitelia spoločností.

CFIUS strávil mesiace skúmaním dohody z hľadiska rizík pre národnú bezpečnosť. Nepodarilo sa mu však dosiahnuť konsenzus. Rozhodnutie sa tak presunulo na odchádzajúceho prezidenta, ktorý kritizoval dohodu celé mesiace, pričom odďaľoval rozhodnutie, keďže hrozí, že môže poškodiť vzťahy USA s Japonskom.

Japonský premiér Šigeru Išiba medzitým v pondelok vyzval Washington, aby rozptýlil obavy, že Bidenovo blokovanie dohody by mohlo ovplyvniť budúce investície.

Transakcia bola dôležitým prvkom prezidentskej kampane v roku 2024 vzhľadom na väzby U.S. Steel na Pensylvániu, z hľadiska volieb dôležitý štát a kolísku amerického oceliarskeho priemyslu.

Viceprezident Nippon Steel Takahiro Mori v rozhovore pre denník Nikkei povedal, že jeho spoločnosť „neustúpi po tom, ako sa s ňou zaobchádzalo neprimerane a bude bojovať zubami-nechtami“.

Revíznemu procesu CFIUS „chýbala integrita“, vyhlásil a dodal, že „rozhodnutie bolo ponechané na prezidenta bez akejkoľvek vecnej konzultácie s dotknutými spoločnosťami“.

(tasr)

Minúta  |  

Turecký minister zahraničia: Likvidácia sýrskych kurdských bojovníkov je len otázkou času

Turecko viní kurdské milície Oddiely ľudovej sebaobrany (YPG) z napojenia na Stranu kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Ankara považuje za „teroristickú" skupinu.

„Podmienky v Sýrii sa zmenili. Veríme, že je len otázkou času, než budú PKK/YPG eliminované," povedal Hakan Fidan.

Šéf tureckej diplomacie tiež varoval akúkoľvek podporu Západu pre kurdských bojovníkov v Sýrii. „Ak vy (Západ) máte iné ciele v regióne, ak chcete slúžiť ďalšej politike tým, že budete používať Dáiš ako zámienku na povzbudenie PKK, tak ani na to nie je miesto," dodal Fidan, pričom pre pomenovanie Islamský štát (IS) použil akronym Dáiš.

YPG tvoria hlavnú zložku Sýrskych demokratických síl (SDF) podporovaných Spojenými štátmi, ktoré stáli na čele bojov, v ktorých boli v roku 2019 porazení džihádisti zo skupiny Islamský štát (IS), za kľúčové pre zabránenie opätovnému vzostupu džihádistov v oblasti.

Nový faktický líder Sýrie Ahmad Šara, ktorého povstalecká skupina Hajaj Tahrír aš-Šám zvrhla sýrskeho prezidenta Bašára Asada, má dlhodobé väzby s Tureckom a v nedeľu uviedol, sily vedené Kurdmi by mali byť integrované do národnej armády, píše AFP.

Podľa AFP existujú obavy, že po zvrhnutí Asada by sa mohol vytvoriť priestor pre IS, aby opäť nabral silu. Skupina prežila v Iraku aj v Sýrii napriek zničeniu jej tzv. kalifátu, ktorý trval v rokoch 2014 až 2019, pripomína AFP.

„Dáiš je jedom pre moslimské spoločnosti. Samozrejme, že využívanie nášho náboženstva na brutálne zabíjanie ľudí... (a) vytváranie chaosu nie je niečo, o čom budeme mlčať, povedal Fidan a dodal, že je veľmi dôležité, aby IS "opäť nepovstal".

(tasr)

Minúta  |  

Rakúsky prezident poveril Herberta Kickla zostavením novej vlády

Prezident novinárom povedal, že zavolať lídrovi FPÖ nebolo „ľahké rozhodnutie".

Rakúsky prezident Alexader van der Bellen poveril predsedu Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Herberta Kickla zostavením novej vlády. Bude to prvýkrát, čo rokovania o vzniku vlády v Rakúsku povedie národno-konzervatívna a protimigračná strana.

„Pán Kickl verí, že dokáže nájsť životaschopné riešenia... a chce túto zodpovednosť,“ povedal van der Bellen médiám. „Preto som ho poveril, aby vstúpil do rozhovorov s ÖVP s cieľom zostaviť spolkovú vládu.“

V minulosti prezident viackrát vyjadril výhrady voči Kicklovi, ktorý van der Bellena označil za „senilnú múmiu“. Často tiež používal výrazy pripomínajúce „problematickú minulosť strany“, vrátane toho, že sa nazval budúcim „Volkskanzlerom“, ako bol označovaný Adolf Hitler, píše agentúra AFP. Titulom nacistického vodcu však bol ríšsky kancelár (Reichskanzler).

Proti „krajnej pravici“ pred prezidentským palácom Hofburg vo Viedni protestovali stovky ľudí. Kričali „Nacisti von“ a držali transparenty „Nechceme Rakúsko, ktorému vládnu pravicoví extrémisti“, dodala agentúra.

K rozhodnutiu rakúskeho spolkového prezidenta sa vyjadrila aj nemecká národno-konzervatívna Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá van der Bellenov krok privítala.

Kandidátka AfD na kancelárku Alice Weidelová vyhlásila, že udalosti v Rakúsku by mohli presvedčiť aj nemeckú konzervatívnu Kresťanskodemokratickú úniu (CDU), citovala ju agentúra DPA.

CDU a jej sesterská strana v Bavorsku Kresťanskosociálna únia (CSU) povolebnú spoluprácu s AfD dôrazne vylúčili. Podľa Weidelovej by však úspech FPÖ mal slúžiť ako varovanie pre lídra nemeckých konzervatívcov Friedricha Merza.

Weidelová vyhlásila, že voliči nechcú koalície, „v ktorých ľavicové strany udávajú tón“, v prípade, že CDU/CSU a AfD budú mať spolu po voľbách väčšinu kresiel v parlamente. Predčasné voľby do nemeckého Spolkového snemu sa uskutočnia 23. februára.

Slobodná strana Rakúska (FPÖ) koncom septembra zvíťazila v parlamentných voľbách. Stále vládnuci ľudovci (ÖVP) sa následne pokúsili vytvoriť koalíciu stredových strán so sociálnodemokratickou SPÖ a liberálnou stranou NEOS. Cieľom bolo udržať pravicových populistov mimo moci.

Rakúsky kancelár po zlyhaní koaličných rokovaní končí v politike

Mohlo by Vás zaujímať Rakúsky kancelár po zlyhaní koaličných rokovaní končí v politike

Koaličné rokovania cez víkend zlyhali. Najprv odišla NEOS, v sobotu sa ÖVP a SPÖ nedokázali zhodnúť na téme zmiernenia rozpočtového deficitu. Ľudovec Nehammer zotrval na stanovisku, že nechce vládnuť s FPÖ pod vedením jej lídra Kickla. Rezignoval preto na funkciu kancelára aj predsedu ľudovcov a otvoril cestu k spolupráci s FPÖ. Koalíciu uprednostňovalo najmä ekonomické krídlo strany.

Ľudovci už so slobodnými spoločne vládli medzi rokmi 2017 až 2019 pod vedením kancelára Sebastiana Kurza. Po korupčnom škandále FPÖ Ibizagate sa koalícia predčasne rozpadla. Slobodní tiež budú koaličné rokovnia viesť po prvý raz.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.