Preskočiť na obsah
  |  

SHMÚ: S poľadovicou treba v niektorých častiach Slovenska počítať až do rána

Meteorológovia v pondelok večer varovali aj pre vietor na horách, Slovenský hydrometeorologický ústav k týmto javom vydal aj príslušné výstrahy.

Poľadovica bude počas noci a v utorok ráno podľa meteorológov v celom Banskobystrickom kraji a vo väčšine okresov Prešovského, Košického a Bratislavského kraja. „Tvorba poľadovice predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské aktivity (doprava, pohyb osôb, infraštruktúra – rôzne typy vedenia). Výskyt poľadovice je v danej ročnej dobe a oblasti bežný, ale môže spôsobiť škody menšieho rozsahu,“ upozornil ústav.

Ako uvádza na svojom webe, výstrahy prvého stupňa pred vetrom na horách platia v okresoch Tvrdošín, Poprad, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Banská Bystrica a Brezno. Počas noci môže vietor ešte zosilnieť a výstrahy sa zvýšia na druhý stupeň.

V noci a v utorok ráno na horách môže v nárazoch rýchlosť vetra dosiahnuť 160 kilometrov za hodinu. Výstrahy prvého stupňa potom predbežne budú pokračovať aj počas utorka.

V okresoch Tvrdošín, Poprad a Kežmarok zároveň podľa SHMÚ platia do rána výstrahy prvého stupňa pred vetrom. Jeho rýchlosť môže v nárazoch dosiahnuť 70 kilometrov za hodinu.

(tasr)

  |  

Rusko plánuje využiť alternatívne trasy pre dovoz plynu do EÚ, píše Bloomberg

Do roku 2035 chce Moskva strojnásobiť vývoz skvapalneného zemného plynu (LNG) napriek sankciám a uzavretiu ukrajinského potrubia, píše agentúra Bloomberg s tým, že jednou z možností je aj presmerovanie fosílneho paliva do Číny.

Hoci ruský prezident Vladimir Putin prišiel o časť príjmov po tom, čo ukrajinská vláda od 1. januára zastavila tranzit plynu cez svoje územie, Kremeľ už má alternatívy na prepravu LNG, ktoré ju ochránia pred akýmkoľvek hospodárskym zásahom, uviedla v pondelok agentúra Bloomberg.

„Budeme naďalej zvyšovať náš podiel na svetových trhoch s LNG“, aj keď cieľom sankcií je tento rast zastaviť, povedal Putin počas výročnej tlačovej konferencie 19. decembra. Vyjadril tiež presvedčenie, že ruský plynárenský gigant Gazprom prežije ukončenie plynovodnej prepravy cez Ukrajinu.

Napriek výzvam na zákaz takýchto dodávok Európa nakupuje rekordné množstvo hlboko chladeného paliva z Ruska, prevažne zo závodu na skvapalnený zemný plyn Jamal, ktorý patrí spoločnosti Novatek.

Bloomberg pripomenul, že Gazprom vlani dodal cez Ukrajinu do západných štátov plyn v hodnote šesť miliárd dolárov, uzavretie 50 rokov fungujúcej trasy podľa agentúry spôsobí zníženie príjmov do rozpočtu len na úrovni 0,2 až 0,3 percenta ruského HDP.

Slovensko v dôsledku zastaveného tranzitu príde o 0,3 percenta svojho HDP, ako pre Bloomberg priblížil analytik londýnskeho think tanku Capital Economics David Oxley.

Pred začiatkom otvorenej vojny na Ukrajine Rusko dodávalo ročne približne 155 miliárd kubických metrov plynu cez plynovody, citoval Bloomberg údaje ruského ministerstva financií. V roku 2024 Moskva vyviezla zhruba 30 miliárd kubických metrov tejto komodity, pričom viac ako polovica tohto objemu išla práve cez Ukrajinu, čo „poukazuje na to, aké ťažké je pre Európu prerušiť vzťahy s Ruskom“, dodali analytici Bloombergu.

Sankcie, ktoré západné štáty uvalili na Moskvu za napadnutie Ukrajiny, tiež presmerovali dodávky LNG od potrubí k lodiam, pričom vývoz plynu prostredníctvom tankerov dosiahol vlani rekordných 16 miliónov ton.

Do Číny chce Rusko zvyšovať vývoz LNG prostredníctvom plynovodu Sila Sibíri. Vlani cez toto potrubie vyviezol Gazprom takmer 31 miliárd kubických metrov plynu, tento rok prognózy Bloombergu predpokladajú objem až 38 miliárd kubických metrov, keďže Sila Sibíri dosiahne maximálnu prepravnú kapacitu.

Ruský plynárenský gigant tiež plánuje pokračovať v preprave plynu cez potrubie TurkStream v Čiernom mori či obnoviť kapacitu prepravy cez sovietske potrubia do stredoázijských republík.

(sab)

  |  

Turecko nedovolí rozpad Sýrie, vyhlásil Erdogan

Ak by scenár rozpadu krajiny nastal, turecký prezident je ochotný nariadiť vojenskú intervenciu, ako povedal v pondelkovom prejave, ktorý citovala agentúra AFP.

„Nemôžeme pod žiadnou zámienkou akceptovať rozdelenie Sýrie a ak zaznamenáme najmenšie riziko, prijmeme potrebné opatrenia,“ vyhlásil prezident Recep Tayyip Erdogan, podľa ktorého na to Ankara „má prostriedky“ a môže zasiahnuť „v priebehu jednej noci“.

Turecko pod vedením Erdogana je v dlhodobom konflikte s kurdskými Oddielmi ľudovej sebaobrany (YPG). Tie sú hlavnou silou v Spojenými štátmi podporovanej aliancii známej ako Sýrske demokratické sily (SDF), ktorá pôsobí na severe Sýrie v de facto autonómnej oblasti Rojava.

Turecko však YPG považuje za odnož Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorá bojuje proti tureckému štátu a je zakázaná ako teroristická organizácia Ankarou, Washingtonom i Európskou úniou.

Erdogan opakovane vyhlasoval, že kurdské milície v severnej Sýrii chce zničiť, a prirovnal ich k teroristom z Islamského štátu. Kurdské oddiely pritom stáli na čele bojov proti sunnitským teroristom, ktorí boli v roku 2019 porazení, a podľa USA sú kurdské sily kľúčové pre zabránenie opätovnému vzostupu teroristov v oblasti.

Po páde dlhoročného prezidenta Bašára Asada a prevzatí moci militantnými skupinami na čele s islamistickou organizáciou Hajat Tahrír aš-Šám predstavitelia nového vedenia uviedli, že Sýria bude v novom usporiadaní centralizovaným štátom a nerátajú s federálnym statusom pre Kurdov v Rojave.

(tasr)

  |  

Rakúšan Tschofenig sa stal víťazom skokanského Turné štyroch mostíkov

Sošku Zlatého orla si definitívne zabezpečil vďaka triumfu na záverečnom podujatí v Bischofshofene.

Rakúsky skokan na lyžiach Daniel Tschofenig sa stal celkovým víťazom 73. ročníka Turné štyroch mostíkov. Na domácej pôde predstihol o 2,1 bodu svojho krajana Jana Hörla, tretí skončil ďalší Rakúšan Stefan Kraft.

 Tschofenig dosiahol životný úspech a ukončil desaťročné rakúske "suchoty". Doposiaľ posledným rakúskym celkovým víťazom Turné bol v roku 2015 Kraft. Ten po prvom kole v Bischofshofene viedol, napokon však skončil až tretí. Tschofenig sa z piateho miesta vyšvihol na čelo, keď v ťažkých podmienkach zaletel v 2. kole do vzdialenosti 140,5 m a predviedol ukážkový telemark. Dvadsaťdvaročný skokan slávil štvrté víťazstvo vo Svetovom pohári a upevnil si post lídra prestížneho seriálu.

"Je to neuveriteľné, neviem čo na to povedať. Je mi ľúto Stefana, ktorý musel pred druhým kolom dlho čakať pre silný vietor. Zaslúžil by si získať sošku Zlatého orla. Je to môj najväčší úspech v kariére, venujem ho rodičom a priateľke," uviedol bývalý juniorský majster sveta, ktorý sa postaral celkovo o 17. celkový triumf rakúskych farieb na Turné.

Rakúšania sa tak na čele historických tabuliek odpútali od Nemcov a Fínov. Nemci sa opäť nedočkali celkového víťazstva na Turné, hoci Pius Paschke bol v pozícii najväčšieho favorita. Doposiaľ posledným nemeckým šampiónom bol v sezóne 2001/2002 Sven Hannawald.

Výsledky záverečného podujatia Turné štyroch mostíkov v skokoch na lyžiach v Bischofshofene:

1. Daniel Tschofenig (Rak.) 308,6 b, (136,0+140,5 m), 2. Jan Hörl (Rak.) 306,5 (140,5+143,0), 3. Stefan Kraft (Rak.) 303,2 (136,0+137,5), 4. Johann André Forfang (Nór.) 301,7 (139,5+139,5), 5. Maximilian Ortner (Rak.) 300,0 (134,0+137,5), 6. Benjamin Östvold (Nór.) 298,2 (137,5+139,0), 7. Michael Hayböck (Rak.) 296,9 (138,0+140,0), 8. Pawel Wasek (Poľ.) 294,1 (137,5+139,0), 9. Andreas Wellinger (Nem.) 290,9 (133,0+135,5), 10. Ren Nikaido (Jap.) 289,9 (135,5+136,5)

Konečné poradie Turné:

1. Tschofenig 1194,4 b., 2. Hörl 1193,0, 3. Kraft 1190,3, 4. Forfang 1154,2, 5. Deschwanden 1151,9, 6. Pius Paschke (Nem.) 1134,0, 7. Hayböck 1128,6, 8. Wasek 1109,3, 9. Ortner 1107,3, 10. Anže Lanišek (Slovin.) 1099,0

(tasr)

  |  

Djokovič sa priznal, že má po pandémii stále traumu z návratu do Austrálie

Bývalú svetovú jednotku v januári 2022 vyhostili z krajiny.

Srbský tenista Novak Djokovič priznal, že má traumu z návratu do Austrálie. "Nole", ktorý prišiel v čase pandémie koronavírusu v roku 2022 do Austrálie nezaočkovaný, vtedy neuspel na federálnom súde v Melbourne s odvolaním sa proti opätovnému zrušeniu jeho víza. Nemohol tak obhajovať titul na grandslamovom turnaji Australian Opbn.

"Budem úprimný, pri návrate do Austrálie mám traumu z pasovej kontroly či imigračných úradov. Vždy si spomeniem na to, čím som si prešiel pred tromi rokmi. Obávam sa, či ma pri kontrole dokumentov nezadržia Necítim však voči Austrálii žiadnu zášť. V roku 2023 som sa do Melbourne vrátil a získal tam svoj 22. grandslamový titul. Bol to jeden z najemotívnejších momentov mojej kariéry, boli pri ňom rodičia i členovia tímu," citovala Djokoviča agentúra DPA.

  |  

Kanadský premiér Justin Trudeau odstupuje z funkcie

Líder Liberálnej strany odstúpil po deviatich rokoch vlády, ktorú podporovala ľavicová Nová demokratická strana (NDP), pričom v poslednom období zaznamenal v prieskumoch verejnej mienky najnižšie voličské preferencie.

Premiér Justin Trudeau v pondelok oznámil svoju rezignáciu z postu šéfa kanadského federálneho kabinetu po stredajšom stretnutí liberálnej parlamentnej skupiny. K tomuto kroku ho podľa denníka Telegraph viedla aj otvorená vzbura poslancov v súvislosti s rapídnym nárastom cien potravín a bytovou krízou.

"Táto krajina si zaslúži skutočnú voľbu v nasledujúcich voľbách a mne je jasné, že ak budem musieť viesť vnútrostrannícke súboje, nemôžem byť najlepšou voľbou," vyhlásil odchádzajúci premiér.

Televízia CTV News informovala, že Trudeau požiadal o prerušenie činnosti parlamentu do 24. marca. Takzvaná prorogácia znamená ukončenie zasadnutia federálneho zhromaždenia i zákonodarných zborov jednotlivých provincií, vysvetlil Telegraph.

Agentúra Reuters pripomenula, že ďalším vládnym problémom bolo odstúpenie ministerky financií Chrystie Freelandovej 16. decembra po tom, čo sa s premiérom nezhodla na ďalšom zvyšovaní vládnych výdavkov, ktoré by spôsobili ďalší rozsiahly deficit.

Všeobecne kanadské médiá za najpravdepodobnejšieho nástupcu premiéra považujú lídra Konzervatívnej strany Pierra Poilievrea, ktorého podpora však tiež dosahuje len 45 percent. Na druhej strane, so zotrvaním Trudeaua na pozícii predsedu vlády súhlasí len 16 percent voličov, ako ukázal prieskum kanadského Inštitútu Angusa Reida.

Po Freelandovej odstúpení tiež 24 poslancov Liberálnej strany vyslovilo premiérovi nedôveru. Trudeau na pondelkovej tlačovej konferencii priznal, že je „jasné“, že so súčasnými preferenciami nemôže viesť liberálov do volieb – ktoré sa musia konať najneskôr do októbra tohto roku. Avizoval tiež, že ostane lídrom strany až do zvolenia nástupcu.

(sab, tasr)