Preskočiť na obsah
  |  

Kongres USA potvrdil výsledky prezidentských volieb

Na spoločnom zasadnutí oboch komôr, teda Senátu a Snemovne reprezentantov, oficiálne potvrdili výsledky hlasovania voliteľov, čím uznali víťazstvo republikána Donalda Trumpa v prezidentských voľbách 5. novembra 2024.

Zároveň s ním potvrdili zástupcovia legislatívy aj volebné víťazstvo viceprezidenta JD Vancea, pričom inaugurácia oboch bude 20. januára, píše agentúra AP. Trump sa vtedy stane 47. prezidentom, Vance zase 50. viceprezidentom.

Oficiálne potvrdzuje zápisnice a zoznamy voličov predseda Senátu, ktorým je podľa článku II americkej ústavy viceprezident. Trumpovo volebné víťazstvo tak potvrdila jeho demokratická súperka Kamala Harrisová.

Republikáni celkovo získali hlasy 312 voliteľov, zatiaľ čo ich protikandidáti o Biely dom a viceprezidentský úrad – Harrisová a guvernér Minnesoty Tim Walz – dostali 226 hlasov. Na zvolenie bolo potrebných 270 z 538 hlasov voliteľov.

Už druhé voľby po sebe sa nevyskytli žiadni „neverní volitelia“ – každý z voliteľov hlasoval za kandidátov, za ktorých bol zvolený, pripomenula AP.

Agentúra upozornila, že tohtoročné zasadnutie oboch komôr Kongresu prebiehalo za prísnych bezpečnostných opatrení, pričom budovu Kapitolu bezpečnostné zložky obkolesili vysokým čiernym oplotením.

Tieto opatrenia zaviedli preventívne, keďže pred štyrmi rokmi priaznivci vtedajšieho prezidenta Trumpa vtrhli do sídla Kongresu v snahe zabrániť potvrdeniu výsledkov volieb, v ktorých oficiálne zvíťazil Joe Biden.

Agentúra AFP pripomenula, že počas „útoku“ na sídlo amerického zákonodarného zboru vtedy zomreli štyria ľudia – dvaja na infarkt, jeden na predávkovanie drogami a jedna žena, ktorú polícia smrteľne postrelila, keď sa pokúšala vtrhnúť do rokovacej sály. Volala sa Ashli Babbittová a bola neozbrojená.

Štyria policajti následne spáchali samovraždu. Orgány činné v trestnom konaní odvtedy obvinili viac ako 1 500 ľudí. Viacerých súdy odsúdili na trest odňatia slobody.

Tohtoročné potvrdenie výsledkov volieb taktiež prebiehalo podľa nových pravidiel. Kým v minulosti na podanie námietky voči hlasovaniam voliteľov z jednotlivých štátov stačili podpisy jedného kongresmana z oboch komôr, po prijatí novely v roku 2022 je na to potrebná až jedna pätina členov Kongresu.

(tasr)

  |  

Venezuela zatkne Gonzáleza hneď, ako vstúpi do krajiny, vyhlásil minister vnútra

Šéf silového rezortu Diosdado Cabello v pondelok upozornil lídra venezuelskej opozície, ktorý údajne vyhral sporné júlové voľby, že pokiaľ vstúpi na územie štátu, bude okamžite zatknutý.

Edmundo González Urrutia podľa opozičných predstaviteľov zvíťazil v prezidentských voľbách, o ktorých však volebná komisia tvrdí, že ich vyhral Nicolás Maduro. González od septembra žije v španielskom exile, v piatok sa však plánuje vrátiť do Venezuely a zložiť prezidentský sľub.

Cabello vyhlásil, že ak González vkročí do Venezuely, „bude zatknutý a súdený“. Venezuelská vláda nedávno na opozičného lídra vypísala odmenu 100-tisíc dolárov.

Venezuelské ozbrojené sily zároveň v pondelok kategoricky odmietli Gonzálezovu výzvu, v ktorej žiadal, aby vojenské zložky podporili jeho nárok na prezidentský úrad.

Táto žiadosť sa stretla s „hlbokým rozhorčením“, uvádza sa vo vyhlásení, ktoré v štátnej televízii prečítal minister obrany Vladimir Padrin. Ten v prejave uistil o „lojalite, poslušnosti a podriadenosti“ ozbrojených síl voči prezidentovi Madurovi, ktorý sa chystá zložiť prezidentský sľub na tretie funkčné obdobie.

González je v súčasnosti na návšteve viacerých juhoamerických štátov a USA v rámci regionálneho turné, na ktorom sa snaží získať medzinárodnú podporu, pripomenula agentúra AFP.

Venezuelská opozícia, Spojené štáty, Európska únia a desiatky ďalších krajín považujú Gonzáleza za skutočného víťaza volieb a tvrdia, že volebné orgány zmanipulovali výsledky hlasovania, keďže doteraz nezverejnili zápisnice z jednotlivých volebný okrskov.

(tasr)

  |  

SHMÚ: S poľadovicou treba v niektorých častiach Slovenska počítať až do rána

Meteorológovia v pondelok večer varovali aj pre vietor na horách, Slovenský hydrometeorologický ústav k týmto javom vydal aj príslušné výstrahy.

Poľadovica bude počas noci a v utorok ráno podľa meteorológov v celom Banskobystrickom kraji a vo väčšine okresov Prešovského, Košického a Bratislavského kraja. „Tvorba poľadovice predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské aktivity (doprava, pohyb osôb, infraštruktúra – rôzne typy vedenia). Výskyt poľadovice je v danej ročnej dobe a oblasti bežný, ale môže spôsobiť škody menšieho rozsahu,“ upozornil ústav.

Ako uvádza na svojom webe, výstrahy prvého stupňa pred vetrom na horách platia v okresoch Tvrdošín, Poprad, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Banská Bystrica a Brezno. Počas noci môže vietor ešte zosilnieť a výstrahy sa zvýšia na druhý stupeň.

V noci a v utorok ráno na horách môže v nárazoch rýchlosť vetra dosiahnuť 160 kilometrov za hodinu. Výstrahy prvého stupňa potom predbežne budú pokračovať aj počas utorka.

V okresoch Tvrdošín, Poprad a Kežmarok zároveň podľa SHMÚ platia do rána výstrahy prvého stupňa pred vetrom. Jeho rýchlosť môže v nárazoch dosiahnuť 70 kilometrov za hodinu.

(tasr)

  |  

Rusko plánuje využiť alternatívne trasy pre dovoz plynu do EÚ, píše Bloomberg

Do roku 2035 chce Moskva strojnásobiť vývoz skvapalneného zemného plynu (LNG) napriek sankciám a uzavretiu ukrajinského potrubia, píše agentúra Bloomberg s tým, že jednou z možností je aj presmerovanie fosílneho paliva do Číny.

Hoci ruský prezident Vladimir Putin prišiel o časť príjmov po tom, čo ukrajinská vláda od 1. januára zastavila tranzit plynu cez svoje územie, Kremeľ už má alternatívy na prepravu LNG, ktoré ju ochránia pred akýmkoľvek hospodárskym zásahom, uviedla v pondelok agentúra Bloomberg.

„Budeme naďalej zvyšovať náš podiel na svetových trhoch s LNG“, aj keď cieľom sankcií je tento rast zastaviť, povedal Putin počas výročnej tlačovej konferencie 19. decembra. Vyjadril tiež presvedčenie, že ruský plynárenský gigant Gazprom prežije ukončenie plynovodnej prepravy cez Ukrajinu.

Napriek výzvam na zákaz takýchto dodávok Európa nakupuje rekordné množstvo hlboko chladeného paliva z Ruska, prevažne zo závodu na skvapalnený zemný plyn Jamal, ktorý patrí spoločnosti Novatek.

Bloomberg pripomenul, že Gazprom vlani dodal cez Ukrajinu do západných štátov plyn v hodnote šesť miliárd dolárov, uzavretie 50 rokov fungujúcej trasy podľa agentúry spôsobí zníženie príjmov do rozpočtu len na úrovni 0,2 až 0,3 percenta ruského HDP.

Slovensko v dôsledku zastaveného tranzitu príde o 0,3 percenta svojho HDP, ako pre Bloomberg priblížil analytik londýnskeho think tanku Capital Economics David Oxley.

Pred začiatkom otvorenej vojny na Ukrajine Rusko dodávalo ročne približne 155 miliárd kubických metrov plynu cez plynovody, citoval Bloomberg údaje ruského ministerstva financií. V roku 2024 Moskva vyviezla zhruba 30 miliárd kubických metrov tejto komodity, pričom viac ako polovica tohto objemu išla práve cez Ukrajinu, čo „poukazuje na to, aké ťažké je pre Európu prerušiť vzťahy s Ruskom“, dodali analytici Bloombergu.

Sankcie, ktoré západné štáty uvalili na Moskvu za napadnutie Ukrajiny, tiež presmerovali dodávky LNG od potrubí k lodiam, pričom vývoz plynu prostredníctvom tankerov dosiahol vlani rekordných 16 miliónov ton.

Do Číny chce Rusko zvyšovať vývoz LNG prostredníctvom plynovodu Sila Sibíri. Vlani cez toto potrubie vyviezol Gazprom takmer 31 miliárd kubických metrov plynu, tento rok prognózy Bloombergu predpokladajú objem až 38 miliárd kubických metrov, keďže Sila Sibíri dosiahne maximálnu prepravnú kapacitu.

Ruský plynárenský gigant tiež plánuje pokračovať v preprave plynu cez potrubie TurkStream v Čiernom mori či obnoviť kapacitu prepravy cez sovietske potrubia do stredoázijských republík.

(sab)

  |  

Turecko nedovolí rozpad Sýrie, vyhlásil Erdogan

Ak by scenár rozpadu krajiny nastal, turecký prezident je ochotný nariadiť vojenskú intervenciu, ako povedal v pondelkovom prejave, ktorý citovala agentúra AFP.

„Nemôžeme pod žiadnou zámienkou akceptovať rozdelenie Sýrie a ak zaznamenáme najmenšie riziko, prijmeme potrebné opatrenia,“ vyhlásil prezident Recep Tayyip Erdogan, podľa ktorého na to Ankara „má prostriedky“ a môže zasiahnuť „v priebehu jednej noci“.

Turecko pod vedením Erdogana je v dlhodobom konflikte s kurdskými Oddielmi ľudovej sebaobrany (YPG). Tie sú hlavnou silou v Spojenými štátmi podporovanej aliancii známej ako Sýrske demokratické sily (SDF), ktorá pôsobí na severe Sýrie v de facto autonómnej oblasti Rojava.

Turecko však YPG považuje za odnož Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorá bojuje proti tureckému štátu a je zakázaná ako teroristická organizácia Ankarou, Washingtonom i Európskou úniou.

Erdogan opakovane vyhlasoval, že kurdské milície v severnej Sýrii chce zničiť, a prirovnal ich k teroristom z Islamského štátu. Kurdské oddiely pritom stáli na čele bojov proti sunnitským teroristom, ktorí boli v roku 2019 porazení, a podľa USA sú kurdské sily kľúčové pre zabránenie opätovnému vzostupu teroristov v oblasti.

Po páde dlhoročného prezidenta Bašára Asada a prevzatí moci militantnými skupinami na čele s islamistickou organizáciou Hajat Tahrír aš-Šám predstavitelia nového vedenia uviedli, že Sýria bude v novom usporiadaní centralizovaným štátom a nerátajú s federálnym statusom pre Kurdov v Rojave.

(tasr)

  |  

Rakúšan Tschofenig sa stal víťazom skokanského Turné štyroch mostíkov

Sošku Zlatého orla si definitívne zabezpečil vďaka triumfu na záverečnom podujatí v Bischofshofene.

Rakúsky skokan na lyžiach Daniel Tschofenig sa stal celkovým víťazom 73. ročníka Turné štyroch mostíkov. Na domácej pôde predstihol o 2,1 bodu svojho krajana Jana Hörla, tretí skončil ďalší Rakúšan Stefan Kraft.

 Tschofenig dosiahol životný úspech a ukončil desaťročné rakúske "suchoty". Doposiaľ posledným rakúskym celkovým víťazom Turné bol v roku 2015 Kraft. Ten po prvom kole v Bischofshofene viedol, napokon však skončil až tretí. Tschofenig sa z piateho miesta vyšvihol na čelo, keď v ťažkých podmienkach zaletel v 2. kole do vzdialenosti 140,5 m a predviedol ukážkový telemark. Dvadsaťdvaročný skokan slávil štvrté víťazstvo vo Svetovom pohári a upevnil si post lídra prestížneho seriálu.

"Je to neuveriteľné, neviem čo na to povedať. Je mi ľúto Stefana, ktorý musel pred druhým kolom dlho čakať pre silný vietor. Zaslúžil by si získať sošku Zlatého orla. Je to môj najväčší úspech v kariére, venujem ho rodičom a priateľke," uviedol bývalý juniorský majster sveta, ktorý sa postaral celkovo o 17. celkový triumf rakúskych farieb na Turné.

Rakúšania sa tak na čele historických tabuliek odpútali od Nemcov a Fínov. Nemci sa opäť nedočkali celkového víťazstva na Turné, hoci Pius Paschke bol v pozícii najväčšieho favorita. Doposiaľ posledným nemeckým šampiónom bol v sezóne 2001/2002 Sven Hannawald.

Výsledky záverečného podujatia Turné štyroch mostíkov v skokoch na lyžiach v Bischofshofene:

1. Daniel Tschofenig (Rak.) 308,6 b, (136,0+140,5 m), 2. Jan Hörl (Rak.) 306,5 (140,5+143,0), 3. Stefan Kraft (Rak.) 303,2 (136,0+137,5), 4. Johann André Forfang (Nór.) 301,7 (139,5+139,5), 5. Maximilian Ortner (Rak.) 300,0 (134,0+137,5), 6. Benjamin Östvold (Nór.) 298,2 (137,5+139,0), 7. Michael Hayböck (Rak.) 296,9 (138,0+140,0), 8. Pawel Wasek (Poľ.) 294,1 (137,5+139,0), 9. Andreas Wellinger (Nem.) 290,9 (133,0+135,5), 10. Ren Nikaido (Jap.) 289,9 (135,5+136,5)

Konečné poradie Turné:

1. Tschofenig 1194,4 b., 2. Hörl 1193,0, 3. Kraft 1190,3, 4. Forfang 1154,2, 5. Deschwanden 1151,9, 6. Pius Paschke (Nem.) 1134,0, 7. Hayböck 1128,6, 8. Wasek 1109,3, 9. Ortner 1107,3, 10. Anže Lanišek (Slovin.) 1099,0

(tasr)