Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Merz sa odmietol zaviazať k výdavkom na obranu, ktoré vyžaduje NATO

Nemecký opozičný líder a favorit na post spolkového kancelára v stredu prisľúbil, že Berlín bude vynakladať viac prostriedkov na obranu, nezaviaže sa však k plneniu cieľa Aliancie, ktorý vyžaduje zvolený prezident USA Donald Trump.

„Najprv musíme v Nemecku dosiahnuť dvojpercentnú hranicu (výdavkov na obranu v pomere k HDP). Zatiaľ tam nie sme,“ povedal kandidát na kancelára opozičnej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Friedrich Merz pre stanicu Bayerischer Rundfunk.

Reagoval tak na utorňajšiu výzvu Trumpa, aby členské štáty Severoatlantickej aliancie (NATO) zvýšili svoje výdavky na obranu na päť percent HDP. „Dve, tri alebo päť percent je v zásade nepodstatných. Rozhodujúcim faktorom je, že robíme všetko potrebné pre našu obranu,“ vyhlásil Merz.

Trump, ktorý 20. januára nastúpi do úradu, opakovane vyzval členov NATO na zvýšenie svojich obranných výdavkov. V decembri pohrozil, že USA z Aliancie pod jeho vedením odídu, ak zvyšní členovia nebudú dávať na obranu viac peňazí.

Podľa minuloročných odhadov NATO 23 z jeho 32 členov v roku 2024 splní alebo prekročí hodnotu výdavkov na obranu vo výške dvoch percent HDP.

Líder Kresťanskosociálnej únie (CSU) Markus Söder, ktorý sa podľa agentúry Reuters vzdal svojich ambícií stať sa kancelárom v prospech Merza, pre televízne stanice RTL a n-tv povedal, že vojenské výdavky Nemecka sa musia zvýšiť na „viac ako tri percentá“.

Nemecko je schopné splniť súčasný cieľ NATO vo výške dvoch percent HDP len vďaka osobitnému fondu zriadenému po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, píše agentúra DPA. Tento osobitný fond v hodnote 100 miliónov eur, z ktorého sa modernizuje nemecká armáda, by sa však v roku 2027 mal vyčerpať.

Merz tvrdí, že Nemecko je schopné pokryť budúce zvýšenie výdavkov na obranu aj bez osobitného fondu. Končiaci nemecký vicekancelár Robert Habeck, ktorý kandiduje na post kancelára za stranu Zelení, minulý týždeň povedal, že Berlín by sa mal zamerať na cieľ tri a pol percenta HDP a peniaze získať prostredníctvom pôžičiek.

Dirk Wiese od sociálnych demokratov (SPD) nemeckého kancelára Olafa Scholza vyhlásil, že Trumpova požiadavka na zvýšenie výdavkov na obranu na päť percent je „úplné šialenstvo“. Zároveň nepodporil ani Habeckov návrh.

(tasr)

Minúta  |  

Španielsky premiér varuje pred „fašizmom“, ktorý podľa neho stelesňuje Musk

Predseda vlády juhoeurópskej monarchie reagoval na vyjadrenia technologického miliardára, ktorý podľa neho „otvorene útočí na inštitúcie“ a „podnecuje nenávisť“, socialistického lídra citovala agentúra AFP.

Elon Musk „vyvolal rozhorčenie“ svojimi výrokmi na adresu najmä ľavicových predstaviteľov európskych vlád, predovšetkým nemeckého kancelára Olafa Scholza či britského premiéra Keira Starmera, pripomenula agentúra.

Premiér Pedro Sánchez v stredajšom prejave na úvod spomienkových podujatí pri príležitosti 50. výročia smrti diktátora Francisca Franca nepriamo obvinil Muska z vedenia medzinárodného „reakcionárskeho“ hnutia, ktoré okrem iného „otvorene vyzýva na podporu dedičov nacizmu v nadchádzajúcich voľbách v Nemecku“.

„Toto všetko je problém – výzva, ktorá by mala byť výzvou pre nás všetkých, ktorí veríme v demokraciu,“ vyhlásil socialistický premiér na podujatí v madridskom Múzeu umenia kráľovnej Sofie.

Ako podotkol, autokratické režimy zažívajú rozmach v polovici sveta. V tejto súvislosti upozornil, že „fašizmus, o ktorom sme si mysleli, že sme ho nechali za sebou, je teraz treťou politickou silou v Európe“. Podľa AFP tým priamo narážal na rastúcu podporu národno-konzervatívnych strán naprieč kontinentom.

Musk nedávno opakovane vyjadril podporu Alternatíve pre Nemecko (AfD). Podľa nemeckých mainstreamových médií tým zasiahol do predvolebnej kampane, keďže Nemecko 23. februára čakajú predčasné voľby.

Na svojej sieti X plánuje Musk vo štvrtok viesť diskusiu s predsedníčkou AfD a kandidátkou strany na post kancelára Alice Weidelovou.

Najbohatší muž sveta takisto vyzval britského premiéra Starmera, aby rezignoval z funkcie pre údajnú neschopnosť potrestať pakistanské gangy, ktoré systematicky znásilňovali deti.

Novinár Andrew Norfolk, ktorý daný škandál odhalil v roku 2011, keď bol Starmer na čele úradu prokuratúry, pritom súčasného premiéra obhajuje, priblížila AFP.

„Chcem to uviesť na pravú mieru. Bol to Starmer, kto zmenil pravidlá, aby umožnil viac trestných stíhaní. To sa stalo a došlo k obrovskému nárastu odsúdení,“ vyhlásil Norfolk.

Musk okrem iného požaduje prepustenie aktivistu Tommyho Robinsona z väzenia, kde si od októbra odpykáva 18-mesačný trest za pohŕdanie súdom. Robinsona, vlastným menom Stephen Yaxley-Lennon, označila AFP za „jedného z najznámejších krajne pravicových aktivistov v Británii“.

Miliardár takisto vyzval súčasného predsedu britskej protiimigračnej strany Reform UK Nigela Faragea, aby sa postu vzal, „pretože na to nemá“. Faragea pritom ešte donedávna zdanlivo podporoval.

Aj francúzsky minister zahraničia Jean-Noël Barrot v stredu vyzval Európsku komisiu, aby členské štáty chránila s „najväčšou rozhodnosťou pred zasahovaním do politickej diskusie“ zo strany Muska. Pre rozhlasovú stanicu France Inter povedal, že sa treba „zobudiť“.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko zatvorilo generálny konzulát v Petrohrade

Tento krok nariadila Varšave ruská vláda ešte v decembri 2024 ako reakciu na zatvorenie ruského konzulátu v Poznani, tvrdí poľské ministerstvo zahraničia v stredajšom oznámení, ktoré citovala agentúra PAP.

„Poľský generálny konzulát v Petrohrade bol zatvorený po tom, ako Rusko odvolalo svoj súhlas s jeho fungovaním... Je to odveta za rozhodnutie poľského ministra zahraničných vecí zavrieť ruský generálny konzulát v Poznani v dôsledku sabotážnych činov spáchaných na poľskom území a spájaných s ruskými orgánmi,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Rusko zároveň ešte na začiatku decembra vyhlásilo troch poľských diplomatov zo zmieneného konzulátu v Petrohrade za „nežiaduce osoby“ a nariadilo im opustiť krajinu. PAP pripomenula, že poľský konzulát fungoval v Petrohrade 52 rokov.

Poľský minister zahraničia Radosław Sikorski odvolal 22. októbra svoj súhlas s fungovaním ruského konzulátu v Poznani. Poľská vláda tento krok zdôvodnila sabotážnymi aktivitami Ruska v Poľsku a Európe, ktoré označila za „súčasť hybridnej vojny Moskvy proti Západu“. Ruskí diplomati z tohto konzulátu museli opustiť Poľsko do konca novembra.

Sikorski zároveň avizoval, že ak Rusko s uvedenými aktivitami neprestane, Poľsko by mohlo zatvoriť aj zvyšné ruské konzuláty na svojom území. Rusko má konzuláty ešte v Gdańsku a Krakove, doplnila agentúra TASR.

(tasr)

Minúta  |  

Podnestersko má zásoby plynu na 24 dní, oznámil tamojší vicepremiér

Odštiepenecký región na východe Moldavska sa pre odstávku ruského plynu ocitol v energetickej kríze, spresnila agentúra AFP.

„Krajina je nielen v stave energetickej, ale aj humanitárnej krízy,“ upozornil podpredseda separatistickej vlády Sergej Obolonik vo vyhlásení zverejnenom na vládnej webovej stránke.

Objasnil, že rezerva v podobe 13 miliónov kubických metrov plynu vystačí „oddnes na 24 dní“ pre sociálne zariadenia a ďalšie objekty dôležitej infraštruktúry, ako aj bytové domy.

S teplotami atakujúcim bod mrazu sú obyvatelia Podnesterska teraz nútení kúriť drevom alebo využívať elektrické ohrievače. S tým súvisiaci rastúci dopyt po elektrine zvýšil tlak na energetickú sieť pochádzajúcu ešte zo sovietskych čias, čo následne prinútilo úrady, aby pristúpili k riadeným obmedzeniam dodávok elektriny.

Najväčšia podnesterská elektráreň prešla z plynu na spaľovanie uhlia 1. januára, ale podľa úradov má zásoby len na 50 až 52 dní. Prevádzka elektrárne pri maximálnej kapacite s uhlím je navyše „extrémne riskantná“ vzhľadom na zastarané technické zariadenie, dodáva sa vo vyhlásení.

AFP doplnila, že niektoré z mála fungujúcich tovární v Podnestersku by súčasná kríza mohla donútiť prejsť na nočný režim práce, aby sa predišlo preťaženiu energetickej siete.

Úrady dali obyvateľom regiónu bezplatne k dispozícii palivové drevo, a zároveň ich vyzvali, aby sa doma teplo obliekli, zdržiavali sa v jednej miestnosti a utesnili okná prikrývkami.

Ruská spoločnosť Gazprom zastavila dodávky plynu do Moldavska 1. januára, ako dôvod uviedla dlhy Kišiňova. V ten istý deň vypršala platnosť rusko-ukrajinskej dohody o tranzite plynu cez Ukrajinu.

Moskva tvrdí, že celej situácii sú na vine Moldavsko a Ukrajina, pričom Kišiňov údajne ignoroval svoje dlhy a Kyjev „cynicky“ ukončil tranzit plynu.

Moldavsko argumentuje, že Rusko „nafúklo“ údaje o jeho dlhu, a viní Moskvu, že takto koná z politických dôvodov.

(tasr)

Minúta  |  

Česká vláda chce rozšíriť prípravu občanov na obranu štátu

Je podľa nej potrebné zmeniť celkový prístup k obrane, ktorý si vyžaduje zapojenie celej spoločnosti.

Zmenu koncepcie v stredu schválil kabinet Petra Fialu v reakcii na dlhodobé zhoršenie bezpečnostnej situácie v Európe, uviedlo ministerstvo obrany.

„Potreba novej koncepcie vychádza zo zásadného a dlhodobého zhoršenia bezpečnostnej situácie v Európe. V praxi bola dosiaľ príprava občanov na obranu štátu zameraná len na malú časť spoločnosti - najmä na žiakov a študentov základných a stredných škôl - a obsahovo nepokrývala všetky znalosti a zručnosti, ktoré sú v krízovej situácii potrebné," priblížil doterajšiu situáciu rezort.

Zaisťovanie obrany podľa neho nie je úlohou len jeho a ozbrojených síl. Cieľom zmeny je postupne rozšíriť prípravu na celú populáciu.

Základom koncepcie budú štyri piliere: vzdelávanie, spolupráca s neziskovými organizáciami, plánovanie obrany štátu a strategická komunikácia.

Nedostatok policajtov majú riešiť žandári. Pre civilov v zálohe zavedú tisícové odmeny

Mohlo by Vás zaujímať Nedostatok policajtov majú riešiť žandári. Pre civilov v zálohe zavedú tisícové odmeny

V rámci piliera vzdelávania je podľa ministerstva prioritou zahrnúť branno-bezpečnostné témy do vzdelávacieho systému.

Na školách by okrem toho mali byť vzdelávacie akcie armády, pričom tá by mala školiť aj pedagógov a tiež zamestnancov verejnej správy či pracovníkov firiem dôležitých pre obranu.

V oblasti plánovania obrany štátu budú podľa rezortu konkrétnejšie definované úlohy obcí a krajov. Strategickú komunikáciu označilo ministerstvo za jeden z hlavných nástrojov prípravy na obranu.

Prostredníctvom nej by mal štát zvyšovať povedomie spoločnosti o bezpečnosti a armáde či posilňovať spoločenskú odolnosť.

„V súčasnej bezpečnostnej situácii je štát povinný nielen zaistiť samotnú obranu štátu, ale ponúknuť občanom znalosti a zručnosti, ktoré využijú nielen pri obrane štátu alebo v krízovej situácii, ale aj v každodennom živote," uviedla česká ministerka obrany Jana Černochová.

(tasr)

Minúta  |  

Donald Trump požiadal súd USA o zrušenie plánovaného oznámenia trestu

Trump sa tak rozhodol po tom, čo sudca odvolacieho súdu v New Yorku v utorok zamietol jeho druhé odvolanie proti termínu oznámenia trestu.

Zrušením piatkového termínu v kauze falšovania finančných záznamov sa má podľa Trumpových právnikov predísť „poškodeniu inštitúcie prezidenta a činnosti federálnej vlády".

Trumpa, ktorému 20. januára začína druhé funkčné obdobie ako prezidenta USA, uznala koncom mája 2024 porota v New Yorku za vinného vo všetkých 34 bodoch obžaloby z falšovania finančných záznamov s cieľom zatajiť vyplatenie 130-tisíc dolárov bývalej pornoherečke Stormy Daniels.

Cieľom malo byť, aby pornoherečka pred voľbami v roku 2016 nehovorila o ich údajnom vzťahu z roku 2006, ktorý Trump popiera. Peniaze herečke vyplatil vtedajší Trumpov právnik Michael Cohen.

Newyorský sudca zamietol Trumpovu žiadosť o odloženie oznámenia trestu

Mohlo by Vás zaujímať Newyorský sudca zamietol Trumpovu žiadosť o odloženie oznámenia trestu

Trest mal byť pôvodne oznámený v polovici septembra. Sudca Juan Merchan, ktorý je pod veľkým politickým tlakom, však vyhovel Trumpovej žiadosti, aby tak urobil až po prezidentských voľbách.

Minulý piatok určil ako dátum vynesenia rozsudku 10. január, no zároveň avizoval, že Trumpovi neuloží trest odňatia slobody.

Trump by sa tak stal prvým zvoleným prezidentom USA, ktorého odsúdia za trestný čin. Po skončení svojho prvého funkčného obdobia (2017 – 2021), poznačeného mnohými škandálmi, bol obvinený celkovo v štyroch trestných veciach, vrátane manipulácie volieb a v súvislosti s útokom svojich radikálnym podporovateľov na Kapitol.

Dve trestné konania zo strany federálnych súdnych orgánov boli medzičasom zastavené s odôvodnením, že americké ministerstvo spravodlivosti vo všeobecnosti nevyšetruje úradujúcich prezidentov. Prípad marenia výsledku volieb v americkom štáte Georgia je odložený.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.