Preskočiť na obsah
  |  

Bidenove sankcie zasiahli ruskú ropu: Čína odmieta prijímať tankery

Sankcie, ktoré minulý týždeň uvalil americký prezident Joe Biden na ruskú tieňovú flotilu, ropné spoločnosti a poisťovateľov, spôsobili okamžité komplikácie v medzinárodnom obchode.

Čínske rafinérie už odmietajú prijímať zásielky a niektoré tankery prevážajúce ruskú ropu zmenili kurz.

Agentúra Bloomberg informovala, že tri tankery s ruskou ropou smerujúce do čínskych prístavov cez víkend zastavili a napokon odplávali. Napríklad tanker Huihai Pacific, naložený 770-tisíc barelmi ropy ESPO, sa nečakane zastavil na mori pred prístavom v provincii Šan-tung. Podobne aj tanker Mermar, ktorý mal dodať vyše 755-tisíc barelov ropy do prístavu Jen-tchaj, zmenil kurz.

Nové reštrikcie postihli až 183 plavidiel a viaceré kľúčové spoločnosti vrátane Gazprom Nefť a Surgutneftegaz. Sankcionované tankery minulý rok prepravili viac než 530 miliónov barelov ruskej ropy, pričom približne 61 percent z tohto objemu smerovalo do Číny.

Čínsky gigant Shandong Port Group už pred vyhlásením sankcií oznámil, že prestáva prijímať plavidlá zaradené na americkú čiernu listinu. Táto situácia vyvoláva obavy o budúcnosť ruského exportu do Číny a Indie, ktoré patria medzi najväčších odberateľov ruskej ropy. Indické rafinérie varujú, že môžu čeliť výpadkom dodávok až na šesť mesiacov.

Sankcie zasiahli aj globálny trh s ropou, keďže mnohé krajiny sú závislé od lacného ruského dovozu. Situácia môže viesť k ďalšiemu napätiu vo vzťahoch medzi Washingtonom, Moskvou a krajinami Ázie.

(lup)

  |  

Polícia použila proti mužovi donucovacie prostriedky, no záznam nespísali. Ľudia ich nafotili

Ešte minulý rok sa na verejného ochrancu práv obrátil muž namietajúci policajný zákrok - tvrdil, že policajti voči nemu bezdôvodne a neoprávnene použili donucovacie prostriedky, a to len preto, že sa policajtom odmietol identifikovať.

Muži zákona použili donucovacie prostriedky po tom, ako medzi podávateľom a inou osobou nastal spor ohľadom parkovania. Na miesto privolali Mestskú políciu z Trstenej a následne i hliadku Obvodného oddelenia Policajného zboru Tvrdošín.

Podávateľ policajtom odmietol uviesť svoju totožnosť, tvrdil, že žiadny právny predpis neporušil, a preto nie je povinný sa identifikovať.

"Po tom, ako sa podávateľ neidentifikoval ani po opakovaných výzvach policajtov, policajti z Obvodného oddelenia Policajného zboru Tvrdošín voči podávateľovi použili donucovacie prostriedky, a to tak, že podávateľa zvalili na zem a za chrbtom mu nasadili putá," ozrejmil ombudsman Róbert Dobrovodský.

Vďaka tomu, že podávateľ a ďalšia osoba z namietaných udalostí vyhotovili fotografie a videá, bolo možné spoľahlivo zistiť, čo sa skutočne stalo. Policajti totiž o použití donucovacích prostriedkov nespísali žiadny úradný záznam.

"Bez fotografií a videa by preto nebolo možné zistiť, k čomu v skutočnosti došlo. V úradnom zázname z výjazdu policajti uviedli, že výjazd bol bez použitia donucovacích prostriedkov. Po vyhodnotení všetkých dostupných podkladov som preto došiel k jednoznačnému záveru, že donucovacie prostriedky hmaty, chvaty a putá použili policajti v rozpore so zákonom o Policajnom zbore, neodôvodnene a neprimerane," spresnil Dobrovodský.

Ombudsman v tomto prípade po prešetrení konštatoval, že policajti uvedeným postupom porušili podávateľovo základné ľudské právo na ochranu pred mučením, neľudským alebo ponižujúcim zaobchádzaním a trestaním.

"Obvodnému oddeleniu Policajného zboru Tvrdošín som preto navrhol preškoliť svojich príslušníkov o pravidlách a zásadách používania donucovacích prostriedkov a o povinnosti a dôležitosti detailného zaznamenávania akéhokoľvek použitia donucovacích prostriedkov," uviedol ombudsman s dôvetkom, že odporučil aj používanie donucovacích prostriedkov len v nevyhnutných prípadoch. Upozornil tiež na úradné záznamy, ktoré majú obsahovať všetky zákonné záležitosti.

"Som rád, že vedenie Policajného zboru prejavilo záujem, aby som ja, kolegyne a kolegovia z Kancelárie verejného ochrancu práv prispeli ku vzdelávaniu nových policajtov v sústave policajného vzdelávania. S radosťou budeme zdieľať naše ľudskoprávne poznatky," ozrejmil Dobrovodský.

Dohoda podľa neho zaznela na rokovaní na pôde Výboru pre obranu a bezpečnosť Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré dňa 18. decembra 2024 zorganizoval Richard Glück (Smer) a na ktorom sa zúčastnil minister vnútra Slovenskej republiky Matúš Šutaj Eštok (Hlas) a riaditeľ Úradu inšpekčnej služby Branislav Zurian.

(max)

  |  

Trumpove hrozby prevziať kontrolu nad Panamským prieplavom môžu zasiahnuť čínske spoločnosti

Ak sa novej Trumpovej administratíve podarí vyvinúť tlak na Panamu, aby sa vzdala koncesie so spoločnosťou Hutchison Ports, vplyv na čínske podniky vrátane hongkonských na celom svete bude podľa odborníkov významný.

Hongkonská spoločnosť CK Hutchison Holdings je v Paname významným hráčom, keďže jej dcérsky podnik Hutchison Ports PPC od roku 1997 spravuje dva prístavy na oboch stranách prieplavu. Americkí politici sa na prítomnosť spoločnosti Hutchison Ports v Paname sťažujú od začiatku 90. rokov a obviňujú panamské orgány, že Číňanom umožnili kontrolu nad prieplavom.

Spojené štáty Panamský prieplav z veľkej časti vybudovali a desaťročia sa podieľali na správe jeho okolia. Prieplav prešiel pod plnú kontrolu Panamy v roku 1999 na základe dohody, ktorú ešte v roku 1977 podpísal vtedajší americký prezident Jimmy Carter.

Cez Panamský prieplav, ktorý spája Tichý a Atlantický oceán, prechádza podľa odhadov približne päť percent svetovej námornej dopravy. Túto vodnú cestu využívajú najmä Spojené štáty, Čína, Japonsko a Južná Kórea.

Trump opakovane vyhlásil, že Panama americkým lodiam účtuje premrštené ceny, pričom kritizoval podľa neho príliš silný vplyv, ktorý Čína uplatňuje na strategickej vodnej ceste. Tvrdenia, že poplatky za využitie prieplavu sú neprimerané, Panama odmieta. Podľa miestnych úradov sa stanovujú transparentne na základe veľkosti a tonáži lodí, ktoré ním prechádzajú.

(tasr)

  |  

Progresívci nevylučujú pri opozičnej spolupráci žiadnu stranu, najbližšie im sú SaS a KDH

Líder Progresívneho Slovenska (PS) sa domnieva, že hnutie Slovensko sa vylučuje samo svojou rétorikou a nepriateľským nastavením voči opozičným stranám.

Michal Šimečka deklaruje, že v opozícii neboli nikdy vzťahy také dobré, ako sú v súčasnosti medzi PS, SaS a KDH.

"Považujem to za dobré a za dobrý prísľub a základ pre budúcu spoluprácu," skonštatoval. "Komunikujeme na parlamentnej úrovni, pokiaľ ide o hlasovanie a pokiaľ ide o procesy so všetkými opozičnými stranami, ale je pravda, že najbližšiu spoluprácu máme so stranami SaS a KDH. To sa prejavilo nielen na hlasovaniach, ale aj verejných podujatiach, ktoré organizujeme spoločne, a návrhmi, ktoré sme spoločne podávali," povedal.

"Pokiaľ ide o bývalé OĽANO, môj pocit je už dlhodobo, že sa vylučuje samo rétorikou a nepriateľským nastavením voči aj nám, aj iným opozičným stranám," vyhlásil šéf PS s tým, že je to ich politika.

Dodal, že pri niektorých hlasovaniach musí byť opozícia jednotná aj spolu s hnutím Slovensko, napríklad pri blokovaní parlamentu alebo "škodlivých" zákonoch. "Tam komunikácia prebieha štandardne a na pracovnej úrovni," uzavrel.

(tasr)

  |  

Katar údajne odovzdal Izraelu a Hamasu návrh dohody o prímerí v Gaze

Prelom v rokovaniach podľa zdroja agentúry Reuters nastal v pondelok po polnoci po rozhovoroch medzi šéfmi izraelských tajných služieb, vyslancom novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Blízky východ a katarským premiérom.

Katar predložil Izraelu a palestínskemu militantnému hnutiu Hamas "konečný" návrh dohody o prímerí a prepustení rukojemníkov, ktorej cieľom je ukončiť vojnu v Pásme Gazy. V pondelok to pre Reuters uviedol nemenovaný predstaviteľ oboznámený s rokovaniami, ktoré Katar sprostredkováva spolu s USA a Egyptom, píše TASR.

Pokrok podľa agentúry AP potvrdili aj ďalší nemenovaní predstavitelia, ktorí najbližšie dni označili za kritické pre ukončenie viac než 15-mesačnej vojny v Pásme Gazy. K dohode podľa nich však zatiaľ nedošlo. Jeden zo zdrojov a predstaviteľ Hamasu tvrdia, že je stále potrebné prekonať niekoľko prekážok.

Návrh dohody bol predložený vyjednávačom z Izraela a Hamasu, ktorí ho teraz posunú svojmu vedeniu na prípadné konečné schválenie. Katarskí sprostredkovatelia v poslednom čase obnovili tlak na Hamas, aby dohodu prijal, zatiaľ čo Trumpov vyslanec Steven Witkoff, ktorý bol v uplynulých dňoch v regióne, tlačil na Izrael, uviedol jeden zdroj.

O snahe dospieť k dohode, ktorá by ukončila boje a oslobodila zvyšných rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy, v nedeľu po telefóne hovorili aj odchádzajúci americký prezident Joe Biden a izraelský premiér Benjamin Netanjahu.

Strany zapojené do rokovaní sa podľa istého egyptského predstaviteľa snažia o uzavretie dohody ešte pred Trumpovou inauguráciou 20. januára. Ďalší činiteľ tvrdí, že rozhovory sú na dobrej ceste, ukončené však zatiaľ neboli. Taktiež odhadol, že dohoda by sa mohla uzavrieť pred inauguráciu.

Vojnu v Pásme Gazy vyvolal útok Hamasu a ďalších palestínskych kománd na Izrael zo 7. októbra 2023. Militanti podľa izraelských údajov zabili na juhu Izraela približne 1 200 ľudí a 251 ďalších uniesli ako rukojemníkov do Pásma Gazy. Z nich 96 naďalej zostáva v palestínskej enkláve a približne tretina je podľa Izraela už po smrti.

Izraelská odvetná vojenská operácia si doteraz podľa Hamasom riadených úradov vyžiadala už viac než 46 500 obetí na životoch. Okrem toho izraelské nálety a intenzívne bombardovanie zrovnali so zemou veľkú časť palestínskej enklávy a podľa OSN väčšina tamojšieho obyvateľstva bola nútená opustiť svoje domovy.

(tasr)

  |  

Ústavný súd priznal vlani sťažovateľom zadosťučinenie viac ako 1,5 milióna eur

Ústavný súd SR v roku 2024 konštatoval porušenie práv sťažovateľov v 649 nálezoch, z toho v 477 prípadoch priznal sťažovateľom finančné zadosťučinenie.

V 485 nálezoch Ústavný súd vyslovil porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Z tohto dôvodu súd priznal sťažovateľom finančné zadosťučinenie spolu vo výške viac ako 1,5 milióna eur.

V 159 nálezoch súd vyslovil porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie. Ďalších 30 prípadov sa týkalo porušenia základného práva na osobnú slobodu a práva na slobodu a bezpečnosť. V niektorých rozhodnutiach Ústavný súd konštatoval porušenia viacerých článkov ústavy.

Celkovo súd vlani priznal sťažovateľom o 191-tisíc eur vyššie finančné zadosťučinenie ako v roku 2023.

(tasr)