Preskočiť na obsah
  |  

Izraelský minister financií Smotrič odmietol podporiť dohodu o zastavení bojov v Gaze

Naliehal na to, aby Izrael na palestínskom území „otvoril brány pekelné".

„Navrhovaná dohoda je katastrofou pre národnú bezpečnosť Izraela. Nebudeme súčasťou dohody o kapitulácii, ktorej súčasťou je prepustenie nebezpečných teroristov, zastavenie vojny, premrhanie ťažko vydobytých úspechov zaplatených krvou a opustenie mnohých rukojemníkov, ktorí sú ešte stále v zajatí," uviedol Bezalel Smotrič prostredníctvom platformy X.

„Teraz je čas zvýšiť úsilie a všetko dostupnou silou úplne zaistiť a očistiť Pásmo Gazy. Musíme rozhodne ovládnuť humanitárnu pomoc, aby sme zabránili jej zneužívaniu Hamasom a otvoriť v Pásme Gazy brány pekelné, až kým sa Hamas bezpodmienečne nevzdá a bezpečne neprepustí všetkých zajatcov," dodal.

Smotrič, ktorý je kľúčovým členom kabinetu izraelského premiére Benjamina Netanjahua opakovane namietal proti zastaveniu vojny v Pásme Gazy, pripomína AFP.

Izraelský premiér v nedeľu v katarskej metropole Dauha oboznámil dosluhujúceho amerického prezidenta Joe Bidena so situáciou v rokovaniach o dosiahnutí dohody o prímerí.

Katar v pondelok predložil Izraelu a palestínskemu militantnému hnutiu Hamas „konečný" návrh dohody o prímerí a prepustení rukojemníkov, ktorej cieľom je ukončiť vojnu v Pásme Gazy.

Katarskí sprostredkovatelia v poslednom čase obnovili tlak na Hamas, aby dohodu prijal, zatiaľ čo Trumpov vyslanec Steven Witkoff, ktorý bol v uplynulých dňoch v regióne, tlačil na Izrael, uviedol jeden zdroj.

(tasr)

  |  

Rusko a Irán uzavrú dohodu o komplexnom strategickom partnerstve

Podobnú dohodu má Rusko aj so Severnou Kóreou (KĽDR).

Príslušnú zmluvu podpíše ruský prezident Vladimir Putin 17. januára pri príležitosti oficiálnej návštevy iránskeho náprotivka Masúda Pezeškijána v Moskve, oznámil v pondelok Kremeľ podľa agentúry TASS.

Lídri taktiež plánujú diskutovať o perspektívach ďalšieho rozširovania bilaterálnej spolupráce vo viacerých oblastiach vrátane obchodu, investícií, dopravy a logistiky i humanitárnej oblasti. Témami rokovaní budú aj regionálne a medzinárodné otázky, uvádza sa vo vyhlásení Kremľa.

Po rozhovoroch podpíšu Putin a Pezeškiján zmluvu o komplexnom strategickom partnerstve a poskytnú vyhlásenie pre médiá.

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov ešte v októbri 2024 oznámil, že Moskva a Teherán plánujú uzavrieť takýto pakt, ktorý by zahŕňal užšiu spoluprácu v oblasti obrany, pripomenula agentúra Reuters.

Spojené štáty v septembri 2024 obvinili Teherán z dodávok balistických rakiet krátkeho doletu do Ruska na použitie proti Ukrajine, a uvalili sankcie na lode a spoločnosti, ktoré sa podľa nich na týchto dodávkach podieľali. Teherán tieto tvrdenia o poskytnutí iránskych zbraní Moskve popiera.

Kyjev aj Západ tiež tvrdia, že Irán dodal Rusku samovražedné drony Šáhid, ktoré Moskva vypúšťa pri nočných útokoch na Ukrajinu.

Dohodu o komplexnom strategickom partnerstve uzavrelo Rusko ešte v júni 2024 aj s KĽDR. Táto dohoda okrem vzájomného poskytnutia vojenskej pomoci v prípade napadnutia jednej zo strán zahŕňa aj spoluprácu v oblasti jadrovej energie, výskumu vesmíru či energetickej bezpečnosti. Šéf Kremľa túto dohodu v júni označil za „prelomový dokument“.

(tasr)

  |  

Budúci viceprezident USA: V Grónsku je možné dosiahnuť dohodu bez použitia vojenskej sily

Trump v minulosti označil ostrov za otázku národnej bezpečnosti USA a odmietol vylúčiť použitie hospodárskej či vojenskej sily.

James David Vance pripomenul, že USA už majú v Grónsku určitý vojenský kontingent a upozornil na nedávnu návštevu Trumpovho syna na ostrove. Tvrdí, že počas tejto návštevy miestni obyvatelia vyjadrili záujem o väčšiu kontrolu nad využívaním svojich prírodných zdrojov.

„Súčasná dánska vláda neurobila dostatok pre zaistenie bezpečnosti Grónska,“ vyhlásil Vance. Dodal, že Spojené štáty by mohli prevziať vedenie pri ochrane regiónu a využívaní jeho zdrojov. Podľa neho je to „dobrá príležitosť“ na uzavretie dohody, pričom vyzdvihol schopnosť Donalda Trumpa vyjednávať.

Americký záujem o Grónsko nie je nový. Dánska premiérka Mette Frederiksenová však trvá na tom, že Grónsko patrí jeho obyvateľom, ktorí podľa predsedu grónskej vlády Muteho Egedeho túžia po nezávislosti, nie po začlenení pod správu USA alebo Dánska.

(lup)

  |  

David Pressman ukončil pôsobenie ako veľvyslanec USA v Maďarsku

Pressman pôsobil v Budapešti od septembra 2022 a vládu premiéra Viktora Orbána často kritizoval.

Do vymenovania nového veľvyslanca bude jeho povinnosti vykonávať chargé d'affaires David Holmes, uviedlo veľvyslanectvo. Pressman sa do Spojených štátov vracia s prestupom v Londýne.

Server pripomína, že v USA je zvykom, že pri zmene vlády politicky menovaní veľvyslanci automaticky odstúpia zo svojich funkcií. Staronový prezident USA Donald Trump nastúpi do úradu 20. januára, preto sa podľa neho návrat Pressmana domov očakával.

Odchádzajúca demokratická administratíva prezidenta Joe Bidena v týchto dňoch zaradila šéfa kabinetu predsedu maďarskej vlády Antala Rogána za údajnú korupciu na sankčný zoznam, dodáva v tejto súvislosti hvg.hu.

„Pressman odchádza, avšak politici vycvičení za cudzie peniaze, korporátne vplyvy napojené na americkú ľavicu, predstavitelia a strany otrocky plniace príkazy bruselskej liberálnej elity reorganizované pod menom TISZA tu zostávajú", napísal na Facebook predseda parlamentnej frakcie vládnej strany Fidesz Máté Kocsis.

Vzťahy vlád Spojených štátov a Maďarska sú v posledných rokoch napäté. Washington viní Budapešť, že oslabuje demokratické inštitúcie a štandardy. Veľvyslanec Pressman, ktorý sa otvorene hlási k homosexualite, často kritizoval maďarskú vládu aj za obmedzovanie práv LGBTQ+ ľudí.

(tasr)

  |  

Zamestnanci Slovenského národného múzea podporili výpovede kolegov z národnej galérie

Zo Slovenskej národnej galérie (SNG) odchádzajú viacerí vedúci zamestnanci vrátane riaditeliek vysunutých pracovísk SNG z Galérie Ľudovíta Fullu, Zvolenského zámku i Schaubmarovho mlyna.

"Výpovede prameniace z nesúhlasu so súčasným vedením SNG a jej neprofesionálnym riadením vnímame ako prejav osobnej zodpovednosti a gesto protestu - odmietnutia krokov súčasného generálneho riaditeľa erbovej pamäťovej inštitúcie," uviedli zamestnanci Historického múzea SNM.

Zdôraznili zároveň, že odchádzajúci zamestnanci SNG sú renomovaní odborníci, uznávaní v celoeurópskom vedeckom a múzejnom svete.

"Nemyslíme si, že týchto zamestnancov bude možné ľahko nahradiť. Vo svojich špecializáciách sú nateraz nezastupiteľní. SNG ich odchodom stráca kredit na Slovensku aj v zahraničí," dodala vyše dvadsiatka podpísaných zamestnancov Historického múzea SNM v stanovisku.

Podporu odchádzajúcim kolegom zo SNG deklarovali aj zamestnanci SNM - Múzea Betliar, členovia občianskeho združenia Andoras a podporovatelia SNM - Múzea Betliar. Vyjadrili zároveň hlboké znepokojenie nad situáciou v SNG.

"Desí nás predstava vyštvávania odborníkov, ktorých doterajšie pôsobenie bolo výlučne v prospech slovenskej kultúry, a to, že aktuálne vedenie SNG nevie a možno ani nechce vzniknutú situáciu riešiť. Škodí to všetkým obyvateľom Slovenska," uviedli v pondelkovom vyhlásení.

Pracovníci SNG podanie výpovede oznámili vo svojom stanovisku z 10. januára, v ktorom ako dôvod uvádzajú nátlak zo strany terajšieho šéfa SNG Jaroslava Niňaja a súčasný stav inštitúcie pod jeho vedením. Kritizujú autoritatívny štýl riadenia inštitúcie a nezáujem o dialóg.

(tasr)

  |  

Kyjev zaútočil na kompresorovú stanicu, aby zastavil dodávky plynu do EÚ, tvrdí Rusko

Stanica, nachádzajúca sa v oblasti Gaj-Kodzor, je kľúčovým bodom pre dodávky plynu do Európy cez plynovod Turecký prúd.

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že 11. januára 2025 ukrajinské jednotky zaútočili deviatimi dronmi na kompresorovú stanicu Russkaja v Krasnodarskom kraji.

Podľa ruských úradov útok smeroval k zastaveniu dodávok plynu do krajín Európskej únie. Všetky drony sa však podarilo zostreliť protivzdušnej obrane a nedošlo k žiadnym obetiam ani škodám na infraštruktúre.

Plynovod Turecký prúd zostáva plne funkčný a dodávky plynu do Európy pokračujú bez prerušenia. Tento incident znovu poukazuje na napätú situáciu medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorá ovplyvňuje nielen regionálnu, ale aj európsku energetickú bezpečnosť.

(tasr)