Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Gazprom zvažuje zrušenie stoviek pracovných miest v administratíve

Dôvodom pre rušenie pozícií v centrále ruského štátneho plynového gigantu je strata kľúčových exportných trhov v Európe, potvrdil v pondelok pre agentúru AFP hovorca spoločnosti.

Ukrajina 1. januára ukončila po desaťročiach transport ruského plynu cez svoje územie, keď koncom minulého roka vypršala platnosť jej dohody s Moskvou o tranzite. Cieľom tohto kroku je podľa Kyjeva odrezať Rusko od príjmov, ktoré mu pomáhajú financovať vojnu.

Hovorca Gazpromu potvrdil, že list, ktorý koloval v ruských médiách a v ktorom vysokopostavená osoba navrhovala zrušiť približne 40 percent pracovných miest v petrohradskej centrále firmy, je skutočný.

V liste z 23. decembra 2024 zaslanom šéfovi Gazpromu Alexejovi Millerovi podpredsedníčka Jelena Iľjuchinová uviedla, že spoločnosť by mala znížiť počet zamestnancov vo svojom sídle z „viac ako 4 100 na 2 500“ ľudí.

„Výzvy, ktorým čelí skupina Gazprom, si vyžadujú skrátenie času potrebného na prípravu a prijímanie rozhodnutí,“ napísala v liste o navrhovaných škrtoch, v ktorom kritizovala „nadmerné byrokratické procesy“. Prepúšťanie sa nedotkne zamestnancov vo výrobných zariadeniach.

Gazprom, ktorý bol kedysi hlavným zdrojom príjmov ruskej vlády, vykázal v roku 2023 čistú stratu takmer sedem miliárd dolárov (6,79 miliardy eur). Bola to jeho prvá strata za viac ako dve desaťročia. Spoločnosť má monopol na vývoz ruského plynu potrubím a snaží sa presmerovať svoje dodávky na nové trhy.

Rusko sa v roku 2021 podieľalo takmer 45 percentami na celkovom dovoze plynu do Európskej únie. Tento podiel sa podľa štatistík Únie v roku 2023 prepadol pod 15 percent. Brusel chce, aby euroblok do roku 2027 úplne obmedzil používanie ruských fosílnych palív.

Gazprom v uplynulých rokoch zvýšil export do Číny, ale Peking sa zdržal schválenia novej dlhodobej dodávateľskej zmluvy alebo dohody o výstavbe nového veľkého plynovodu.

Dlho diskutovaný projekt Sila Sibíri 2 by umožnil Gazpromu presmerovať plyn do Číny z polí, ktoré v minulosti zásobovali Európu.

(tasr)

Minúta  |  

Česká polícia zisťuje totožnosť obetí tragického požiaru v reštaurácii v Moste pomocou DNA

V nemocniciach podľa stanice ČT24 zostáva sedem zranených, pričom stav troch z nich je kritický.

„V súčasnej dobe prebiehajú súdne pitvy a porovnávanie stôp na Kriminalistickom ústave v Prahe za účelom identifikácie obetí," uviedla polícia. Podotkla, že pracuje s niekoľkými vyšetrovacími verziami vzniku požiaru a žiadnu z nich nie je v súčasnosti možné vylúčiť.

„Akékoľvek informácie o možných príčinách tragédie, ktoré sa vyskytujú vo verejnom priestore, sú len špekulácie," zdôraznila.

Hasiči ešte v nedeľu strhli a odviezli ohorené kusy predzáhradky. Budovu, ktorá vyhorela, čaká čiastočná demolácia, potom by mala prejsť rekonštrukciou. Podľa majiteľa nehnuteľnosti už na mieste zrejme reštaurácia nebude.

Pri výbuchu propanbutánovej bomby a požiari zahynulo v Česku šesť ľudí

Mohlo by Vás zaujímať Pri výbuchu propanbutánovej bomby a požiari zahynulo v Česku šesť ľudí

Primátor mesta Most Marek Hrvol a hajtman Úsťanského kraja Richard Brabec v pondelok na mimoriadnom brífingu oznámili, že budú prebiehať kontroly reštauračných zariadení, ktoré tiež používajú mobilné plynové ohrievače, a to nielen v Moste, ale v celom kraji.

„Je to jedna z najväčších tragédií v novodobej histórii kraja. Rada kraja sa zaoberala tým, čo urobiť, aby sa takáto situácia už neopakovala. Chceme, aby boli kontroly podobných zariadení a práve tam, kde používajú mobilné plynové ohrievače. V tejto chvíli nie je úplne jasná príčina. Ale my sme tu na to, aby sme reagovali hneď," povedal Brabec.

Predpokladá, že kontroly sa postupne rozbehnú po celej republike. Hrvol dodal, že mesto zriadi bankový účet, kde budú môcť ľudia prispieť na pomoc pozostalým a zraneným.

V sobotu po 23.00 h vypukol v reštaurácii U Kojota v Moste rozsiahly požiar, pri ktorom zomrelo šesť osôb a osem ďalších bolo zranených. Na mieste zasahovali všetky zložky Integrovaného záchranného systému - desiatky hasičov, policajtov a tiež policajný psychológ a intervent.

Špecialisti z takzvaného DVI tímu (Disaster Victim Identification) miesto obhliadli sférickým snímaním. Tento postup podľa polície umožňuje vytvoriť digitálny model priestoru, ktorý je potom možné analyzovať.

(tasr)

Minúta  |  

Alžírsko otvorí veľvyslanectvo v Bratislave

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer) rozhodnutie víta, Alžírsko otvorí svoju ambasádu na Slovensku historicky prvýkrát - jej zastúpenie akreditované pre Slovensko sa aktuálne nachádza vo Viedni.

"Mimoriadne si vážime tento krok, ktorý je dôkazom, že znovuotvorenie slovenského zastupiteľského úradu v Alžíri je správnym rozhodnutím. Slovensko-alžírskym vzťahom dávame nový impulz, nadväzujeme na naše historické väzby s cieľom posilniť partnerstvo predovšetkým v investičnej a hospodárskej oblasti," uviedol šéf slovenskej diplomacie.

Veľký priestor vidí tiež v spolupráci pri možných dodávkach zemného plynu. "V oblasti zemného plynu zabezpečuje Alžírsko približne 18 percent potrieb Európskej únie. Vzhľadom na diverzifikáciu zdrojov a posilnenie našej energetickej bezpečnosti ide o strategické otázky," ozrejmil minister.

Veľvyslanectvo Slovenska v Baku sa stalo kontaktom NATO v Azerbajdžane

Mohlo by Vás zaujímať Veľvyslanectvo Slovenska v Baku sa stalo kontaktom NATO v Azerbajdžane

Záujem otvoriť veľvyslanectvo na Slovensku komunikoval šéfovi slovenskej diplomacie jeho alžírsky kolega Ahmed Attaf počas ich bilaterálneho rokovania v New Yorku na jeseň minulého roka. Recipročne tak reagoval na rozhodnutie slovenskej vlády obnoviť plnohodnotné zastúpenie Slovenska v Alžírsku. Ako zdôraznil Blanár, Slovenská republika bude v celom procese otvorenia alžírskej ambasády plne súčinná.

Vláda SR vlani schválila zmeny v sieti slovenských ambasád v zahraničí. Slovensko tento rok zriaďuje nové veľvyslanectvá v Alžírsku, Austrálii, Belgicku, na Filipínach, v Malajzii, Tanzánii a nový styčný úrad v Etiópii.

(tasr)

Minúta  |  

Izraelský minister financií Smotrič odmietol podporiť dohodu o zastavení bojov v Gaze

Naliehal na to, aby Izrael na palestínskom území „otvoril brány pekelné".

„Navrhovaná dohoda je katastrofou pre národnú bezpečnosť Izraela. Nebudeme súčasťou dohody o kapitulácii, ktorej súčasťou je prepustenie nebezpečných teroristov, zastavenie vojny, premrhanie ťažko vydobytých úspechov zaplatených krvou a opustenie mnohých rukojemníkov, ktorí sú ešte stále v zajatí," uviedol Bezalel Smotrič prostredníctvom platformy X.

„Teraz je čas zvýšiť úsilie a všetko dostupnou silou úplne zaistiť a očistiť Pásmo Gazy. Musíme rozhodne ovládnuť humanitárnu pomoc, aby sme zabránili jej zneužívaniu Hamasom a otvoriť v Pásme Gazy brány pekelné, až kým sa Hamas bezpodmienečne nevzdá a bezpečne neprepustí všetkých zajatcov," dodal.

Smotrič, ktorý je kľúčovým členom kabinetu izraelského premiére Benjamina Netanjahua opakovane namietal proti zastaveniu vojny v Pásme Gazy, pripomína AFP.

Návrat Trumpa oslavujú ako „Boží plán“. Izraelčania veria, že ukončí vojny

Mohlo by Vás zaujímať Návrat Trumpa oslavujú ako „Boží plán“. Izraelčania veria, že ukončí vojny

Izraelský premiér v nedeľu v katarskej metropole Dauha oboznámil dosluhujúceho amerického prezidenta Joe Bidena so situáciou v rokovaniach o dosiahnutí dohody o prímerí.

Katar v pondelok predložil Izraelu a palestínskemu militantnému hnutiu Hamas „konečný" návrh dohody o prímerí a prepustení rukojemníkov, ktorej cieľom je ukončiť vojnu v Pásme Gazy.

Katarskí sprostredkovatelia v poslednom čase obnovili tlak na Hamas, aby dohodu prijal, zatiaľ čo Trumpov vyslanec Steven Witkoff, ktorý bol v uplynulých dňoch v regióne, tlačil na Izrael, uviedol jeden zdroj.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko a Irán uzavrú dohodu o komplexnom strategickom partnerstve

Podobnú dohodu má Rusko aj so Severnou Kóreou (KĽDR).

Príslušnú zmluvu podpíše ruský prezident Vladimir Putin 17. januára pri príležitosti oficiálnej návštevy iránskeho náprotivka Masúda Pezeškijána v Moskve, oznámil v pondelok Kremeľ podľa agentúry TASS.

Zelenskyj potvrdil zajatie dvoch severokórejských vojakov v ruskom Kursku

Mohlo by Vás zaujímať Zelenskyj potvrdil zajatie dvoch severokórejských vojakov v ruskom Kursku

Lídri taktiež plánujú diskutovať o perspektívach ďalšieho rozširovania bilaterálnej spolupráce vo viacerých oblastiach vrátane obchodu, investícií, dopravy a logistiky i humanitárnej oblasti. Témami rokovaní budú aj regionálne a medzinárodné otázky, uvádza sa vo vyhlásení Kremľa.

Po rozhovoroch podpíšu Putin a Pezeškiján zmluvu o komplexnom strategickom partnerstve a poskytnú vyhlásenie pre médiá.

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov ešte v októbri 2024 oznámil, že Moskva a Teherán plánujú uzavrieť takýto pakt, ktorý by zahŕňal užšiu spoluprácu v oblasti obrany, pripomenula agentúra Reuters.

Spojené štáty v septembri 2024 obvinili Teherán z dodávok balistických rakiet krátkeho doletu do Ruska na použitie proti Ukrajine, a uvalili sankcie na lode a spoločnosti, ktoré sa podľa nich na týchto dodávkach podieľali. Teherán tieto tvrdenia o poskytnutí iránskych zbraní Moskve popiera.

Kyjev aj Západ tiež tvrdia, že Irán dodal Rusku samovražedné drony Šáhid, ktoré Moskva vypúšťa pri nočných útokoch na Ukrajinu.

Dohodu o komplexnom strategickom partnerstve uzavrelo Rusko ešte v júni 2024 aj s KĽDR. Táto dohoda okrem vzájomného poskytnutia vojenskej pomoci v prípade napadnutia jednej zo strán zahŕňa aj spoluprácu v oblasti jadrovej energie, výskumu vesmíru či energetickej bezpečnosti. Šéf Kremľa túto dohodu v júni označil za „prelomový dokument“.

(tasr)

Minúta  |  

Budúci viceprezident USA: V Grónsku je možné dosiahnuť dohodu bez použitia vojenskej sily

Trump v minulosti označil ostrov za otázku národnej bezpečnosti USA a odmietol vylúčiť použitie hospodárskej či vojenskej sily.

James David Vance pripomenul, že USA už majú v Grónsku určitý vojenský kontingent a upozornil na nedávnu návštevu Trumpovho syna na ostrove. Tvrdí, že počas tejto návštevy miestni obyvatelia vyjadrili záujem o väčšiu kontrolu nad využívaním svojich prírodných zdrojov.

„Súčasná dánska vláda neurobila dostatok pre zaistenie bezpečnosti Grónska,“ vyhlásil Vance. Dodal, že Spojené štáty by mohli prevziať vedenie pri ochrane regiónu a využívaní jeho zdrojov. Podľa neho je to „dobrá príležitosť“ na uzavretie dohody, pričom vyzdvihol schopnosť Donalda Trumpa vyjednávať.

Jeden z kanadských lídrov kontruje Trumpovi: Čo keby sme kúpili Aljašku a pridali Minnesotu?

Mohlo by Vás zaujímať Jeden z kanadských lídrov kontruje Trumpovi: Čo keby sme kúpili Aljašku a pridali Minnesotu?

Americký záujem o Grónsko nie je nový. Dánska premiérka Mette Frederiksenová však trvá na tom, že Grónsko patrí jeho obyvateľom, ktorí podľa predsedu grónskej vlády Muteho Egedeho túžia po nezávislosti, nie po začlenení pod správu USA alebo Dánska.

(lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.