Preskočiť na obsah
  |  

Alžbeta II. netušila o špionážnej minulosti svojho poradcu Blunta, ukazujú nové dokumenty

Tiež vyšli najavo detaily o ďalších členoch slávnej Cambridgeskej päťky, vrátane Kima Philbyho.

Z dokumentov spravodajskej služby MI5, ktoré v utorok zverejnil britský Národný archív, vyplýva, že kráľovná Alžbeta II. nepoznala podrobnosti o dvojitom živote svojho dlhoročného poradcu Anthonyho Blunta, ktorý bol sovietskym špiónom.

Ako ďalej agentúra AP uvádza, dokumenty rozširujú poznanie o „Cambridgeskej päťke", ktorej členovia v prospech Sovietskeho zväzu získavali informácie priamo v centre britskej spravodajskej služby. Jej súčasťou bol aj kráľovský historik umenia Anthony Blunt, ktorý pre Buckinghamský palác pracoval od roku 1945 až do odchodu na penziu v roku 1972.

K špionáži sa MI5 priznal v roku 1964 výmenou za imunitu pred trestným stíhaním. V jednom z novozverejnených dokumentov dôstojník MI5 poznamenáva, že Blunt pocítil „hlbokú úľavu". Ako protihodnotu si tiež mohol ponechať prácu, rytiersky titul a spoločenské postavenie.

Súkromný tajomník kráľovnej Martin Charteris v roku 1972 šéfovi MI5 Michaelovi Hanleymu povedal, že o špiónovi „kráľovná nevedela a nevidel žiadnu výhodu v tom, že by jej o tom teraz povedal; len by to zvýšilo jej starosti a nedalo sa s ním nič urobiť".

Panovníčku o tom informovali až v roku 1973. Bývalý špión mal rakovinu a existovali obavy, že po jeho smrti budú médiá bez obáv z obvinení za urážku na cti písať o jeho špionáži a práci pre kráľovskú rodinu.

„Spomenula si, že bol podozrievaný (zo špionáže) už dávno" začiatkom 50. rokov, povedal Charteris, a „to všetko zobrala veľmi pokojne a bez prekvapenia".

Blunta v novembri 1979 ako sovietskeho špióna verejne odhalila premiérka Margaret Thatcherová v Dolnej snemovni. Zbavili ho rytierskeho titulu, v roku 1983 zomrel vo veku 75 rokov.

Novozverejnené súbory obsahujú informácie aj o ďalších členoch Cambridgeskej päťky. z nich mediálne asi najznámejší bol Kim Philby. Pre podozrenia zo špionáže v prospech nepriateľa ho v januári 1963 konfrontoval v Bejrúte jeho priateľ a kolega z MI6 Nicholas Elliott. Odtajnené súbory obsahujú prepis ich rozhovoru a Philbyho priznanie.

Podľa neho vyzradil dôstojníka KGB Konstantina Volkova, ktorý sa v roku 1945 pokúsil utiecť na Západ. Volkova s manželkou sovietski agenti uniesli z Istanbulu späť do Moskvy, kde ich a pravdepodobne aj ich príbuzných popravili.

„Skutočne som cítil obrovskú lojalitu k MI6. Zaobchádzali so mnou veľmi, veľmi dobre a našiel som si tam naozaj úžasných priateľov," povedal Philby podľa prepisu.

„Ale hlavnou inšpiráciou bola druhá strana," priblížil s tým, že ak by mal žiť svoj život odznova, správal by sa rovnako.

Niektoré z novozverejnených dokumentov sa objavia na výstave v britskom Národnom archíve „MI5: Oficiálne tajomstvá" neskôr v tomto roku.

(tasr)

  |  

Kórea: Vojenská jednotka umožní vyšetrovateľom vstup do prezidentovej rezidencie

Juhokórejské úrady sa pripravujú na druhý pokus o zadržanie suspendovaného prezidenta Jun Sok-Jola, ktorému hrozí obvinenie zo vzbury a zneužitia právomoci.

Vojenská jednotka strážiaca suspendovaného juhokórejského prezidenta Jun Sok-Jola v utorok vyhlásila, že povolí vstup do prezidentskej rezidencie policajtom a príslušníkom Úradu pre vyšetrovanie korupcie vysokopostavených predstaviteľov (CIO).

Na prezidenta Juna je vydaný zatykač pre decembrové vyhlásenie stanného práva, uvádza agentúra Jonhap.

Vojaci zodpovedajú za bezpečnosť v okolí rezidencie prezidenta a najnovší krok pomôže policajtom, ktorí sa v stredu po druhýkrát pokúsia zatknúť Juna.

Prezidentova ochranka v reakcii uviedla, že vojenská jednotka nemá žiadnu právomoc udeľovať oficiálne povolenie na vstup do komplexu. Názor ochranky zdieľa aj ministerstvo obrany, ktoré uviedlo, že povolenie musí udeliť prezidentská stráž.

Prokuratúra a vyšetrovací tím od decembra vyšetrujú Juna a ďalších predstaviteľov, že vyhlásením stanného práva sa dopustili vzbury, zneužitia právomoci a iných trestných činov. Za to im hrozí doživotné väzenie alebo dokonca trest smrti.

Po neúspešnom pokuse o vyhlásenie stanného práva v decembri parlament začal proces odvolania hlavy štátu (impeachment). Prezident Jun sa odvtedy ukrýva v oficiálnej rezidencii, kde ho chráni prezidentská ochranka.

Jun sa opakovane odmietol dostaviť na výsluch a orgány činné v trestnom konaní naňho vydali zatykač. Policajné orgány sa ho už pokúsili zadržať v rezidencii, ale zabránila im v tom jeho ochranka.

V utorok sa začalo na ústavnom súde prvé pojednávanie v súvislosti s odvolaním prezidenta Juna z funkcie, ktorý sa však nedostavil pre obavy o svoju bezpečnosť. Ďalšie pojednávanie sa uskutoční vo štvrtok bez ohľadu na prezidentovu prítomnosť. Pri vynesení rozsudku musí s odvolaním prezidenta hlasovať šesť s ôsmich sudcov ústavného súdu.

(tasr)

  |  

V Indii zatkli 44 mužov obvinených zo znásilnenia tínedžerky

Obeť z najnižšej kasty zneužilo 62 mužov, pričom vyšetrovanie identifikovalo 58 podozrivých.

Polícia v indickom štáte Kérala zatkla 44 mužov, ktorí sú obvinení zo znásilnenia 18-ročného dievčaťa počas piatich rokov. Ich obeťou tínedžerka z kasty dalitov (nedotknuteľných), najnižšej kasty v hinduistickom spoločenskom systéme.

Podľa tínedžerky ju sexuálne zneužilo až 62 mužov. Polícia zatiaľ identifikovala 58, medzi nimi sú aj neplnoletí. Za posledné dva dni zatkla 44 mužov, uvádza Reuters.

„Zvyšných 14 sme identifikovali a čoskoro ich zatkneme," uviedol šéf vyšetrovania P. S. Nandakumar v okrese Pathanamthitta, kde sa zločiny odohrali.

Prípad sa stal v pobrežnom turistickom letovisku a najavo vyšiel po tom, ako dievča o hromadnom znásilnení porozprávalo dobrovoľníkovi počas programu zvyšovania povedomia o rodovej rovnosti. Nandakumar povedal, že ďalšie podrobnosti týchto zločinov sa stále vyšetrujú.

Obeť vo výpovedi na polícii uviedla, že muži ju zneužívali od jej 13 rokov. Vtedy ju údajne znásilnil jej sused. Podľa indických zákonov obvinení v prípadoch znásilnenia, ktoré sa týkajú nižších kást, nedostanú okamžite kauciu.

Podľa posledných údajov o znásilneniach, ktoré sú k dispozícii, bolo v Indii v roku 2022 nahlásených viac ako 31-tisíc prípadov znásilnenia. Naopak, počet odsúdených je podľa Reuters notoricky nízky.

(tasr)

  |  

Sýria: Viac než 100 detí zahynulo pri explóziách nevybuchnutej munície

Tento problém je dôsledkom takmer 14 rokov trvajúcej občianskej vojny, ktorá zanechala tisíce nevybuchnutých bômb, granátov a nášľapných míň, ktoré aj naďalej predstavujú smrteľné nebezpečenstvo.

„V priemere (to predstavuje) takmer štyri deti denne," povedal v utorok vedúci komunikácie UNICEF Ricardo Pires. Toto číslo môže byť podľa neho ešte vyššie.

„Za posledných deväť rokov bolo... v celej krajine nahlásených najmenej 422-tisíc incidentov s nevybuchnutou muníciou," uviedol s tým, že v asi polovici z týchto prípadov boli podľa odhadov obeťami deti. Podľa Piresa sa v Sýrii nachádza ešte asi 324-tisíc kusov nevybuchnutej munície.

Dlhoročný konflikt v krajine prinútil mnoho detí opustiť svoje domovy. Pires ozrejmil, že od 27. novembra ich bolo viac ako 250-tisíc. Po páde vlády Bašára Asada začiatkom decembra minulého roka sa mnohé z nich snažia dostať naspäť domov. Takáto cesta však pre nich predstavuje „neustále a nevyhnutné nebezpečenstvo" vo forme nevybuchnutej munície.

Predstaviteľ UNICEF-u pripomenul, že aj keď deti výbuch prežijú, jeho následky im mnohokrát úplne zmenia život.

„Zranenia... a zdravotné postihnutia často znamenajú, že sa nemôžu vrátiť do školy alebo môžu mať ťažší prístup k potrebnej zdravotnej starostlivosti," povedal.

Pires tiež vyzval na okamžité odstránenia takýchto zbraní. Hovorca UNICEF-u James Elder uviedol, že by na to stačilo len niekoľko desiatok miliónov dolárov. „Je to veľmi malá cena, ktorú treba zaplatiť," vyhlásil.

Nevybuchnutá munícia zahŕňa viaceré výbušné zbrane, ako sú bomby, granáty, nášľapné míny či kazetovú muníciu. Keďže v čase svojho nasadenia tieto zbrane nevybuchli, predstavujú veľké riziko aj v súčasnosti. Podľa agenúry AFP a oficiálnej stránky OSN to uviedol v utorok Detský fond OSN (UNICEF).

(tasr)

  |  

Lavrov obvinil USA zo sabotáže plynovodu TurkStream, spája to s útokom Ukrajiny

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok obvinil Spojené štáty z pokusu poškodiť plynovod TurkStream spájajúci európsku časť Turecka a ruský Krasnodarský kraj cez Čierne more.

USA podľa Lavrova napomáhali Ukrajine pri pondelkovom dronovom útoku na infraštruktúru plynovodu.

Lavrov sa vyjadril deň po útoku ukrajinských dronov na kompresorovú stanicu v ruskom Krasnodarskom kraji, v ktorom začína plynovod TurkStream. Stanica sa nachádza približne 320 kilometrov od frontovej línie na Ukrajine.

Rusko v pondelok uviedlo, že všetky drony zostrelilo, avšak úlomky poškodených strojov poškodili budovu stanice a infraštruktúru v jej blízkosti, oznámila agentúra DPA.

Podľa šéfa ruskej diplomacie USA tlačia na Ukrajinu, aby vyradila TurkStream z prevádzky po tom, čo podľa neho v septembri 2022 spoločne sabotovali aj plynovod Nord Stream pod Baltským morom.

„Som pevne presvedčený, že USA nedokážu tolerovať konkurenciu v žiadnej oblasti," vyhlásil Lavrov na výročnej tlačovej konferencii v Moskve.

DPA pripomína, že oba plynovody Nord Stream z Ruska do Nemecka boli poškodené sériou doteraz neobjasnených výbuchov v septembri 2022, približne sedem mesiacov po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. V tejto súvislosti Lavrov obvinil nemeckého kancelára Olafa Scholza, že sa zámerne vyhýba komentovať výbuchy plynovodov a „neodváži sa vydať ani hlások".

Ani takmer dva roky po sérii výbuchov na plynovodoch Nord Stream sa k útokom nikto neprihlásil. Moskva bez poskytnutia dôkazov opakovane tvrdí, že ich vykonali Spojené štáty a Británia. Obe krajiny to rázne popierajú.

Viaceré médiá minulý rok priniesli reportáže, ktoré so sabotážou plynovodu spájajú Ukrajinu. Tá spolu s Poľskom a USA dlhodobo vystupovala proti výstavbe Nord Stream 1 a 2. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ukrajinskú účasť opakovane odmietol.

(tasr)

  |  

Ukrajinská armáda zaútočila na strategický objekt ruského chemického závodu pri Briansku

Vojensko-priemyselný komplex, ktorý vyrába pušný prach a výbušniny pre ruskú armádu, zasiahli kombinované údery dronov a rakiet Storm Shadow a ATACMS.

Sily bezpilotných systémov (SBS) spolu s ďalšími zložkami ukrajinskej armády zasiahli v utorok strategický objekt ruského vojensko-priemyselného komplexu pri Briansku.

Tamojší chemický závod vyrába okrem iného pušný prach, výbušniny a muníciu pre ruskú armádu. Na Facebooku to v utorok uviedlo velenie SBS, oznámila to agentúra AFP a ruskojazyčné vysielanie BBC.

„Drony úspešne odvrátili pozornosť ruskej protivzdušnej obrany a pripravili pôdu pre rakety, ktoré zasiahnu hlavné ciele," píše sa vo vyhlásení SBS. Išlo o chemickú továreň neďaleko mesta Seľco, ležiacom vyše 100 kilometrov od rusko-ukrajinských hraníc.

Masívny dronový útok ukrajinských síl podporený americkými a britskými raketami potvrdilo aj ruské ministerstvo obrany. Vo vyhlásení uviedlo, že protivzdušná obrana zostrelila „šesť rakiet ATACMS vyrobených v USA a šesť rakiet s plochou dráhou letu Storm Shadow vyrobených v Spojenom kráľovstve", ktoré boli vypálené na pohraničnú Brianskú oblasť, a dve rakety Storm Shadow nad Čiernym morom.

Nad Brianskou oblasťou bolo zostrelených 31 bezpilotných lietadiel.

Ruské ministerstvo obrany bez ďalších podrobností informovalo, že v noci na utorok ruská armáda zostrelila 180 ukrajinských bezpilotných lietadiel, vrátane 146 „mimo zóny špeciálnej vojenskej operácie". Toto pomenovanie Moskva oficiálne používa pre inváziu svojich síl na Ukrajinu.

„K obetiam ani zraneniam nedošlo," dodal rezort.

Podľa ruských úradov drony vypustené z Ukrajiny zasiahli v noci priemyselné podniky v mestách Saratov a Engeľs na protiľahlých brehoch Volgy.

(tasr)